Prvýkrát som sa s Richardom stretol pred pár rokmi počas odovzdávania cien najlepším študentským osobnostiam. Potom nás osud spojil opäť. To však už v reprezentácii zbieral body pre Slovensko. Vrcholom jeho kariéry boli olympijské hry v brazílskom Riu.
(Odpoveď pozná Richard Varga, náš najúspešnejší reprezentant a olympionik v triatlone.)
Možno je to klišé, ale ako vnímate svoju športovú kariéru?
Ale ja som doteraz túto otázku vôbec nedostal! Odkedy si ako dieťa niečo pamätám, bolo mojím veľkým snom stať sa profesionálnym športovcom a reprezentovať Slovensko na olympiádach. Mohol som mať tri roky, keď som v televízii počul zvučku z olympijských hier v Barcelone. Odvtedy sa môj život motá okolo športu. Vidíte – sny sa plnia. Som veľmi vďačný, že som zdravý a mám okolo seba ľudí, ktorí mi umožňujú robiť to, čo milujem.
Čo by ste poradili nám, amatérskym bežcom, cyklistom a plavcom? Ako by sme mali trénovať a možno aj pripravovať sa na preteky?
Pre každého športovca mám jeden svoj tip. Je to pravidlo troch P – pravidelnosť, postupnosť a primeranosť. Akýkoľvek tréning, ktorý robíte so železnou pravidelnosťou, vás odmení výsledkom. Samozrejme, pri vrcholovom športe musíte intenzívnejšie pridať aj ostatné dve P. Postupnosť znamená, že tréning nebudete začínať v obrovských dávkach. Pretrénovali by ste sa, zranili, demotivovali a tvrdý tréning by vyšiel nazmar. Takže pri tréningu postupne pridávate objem a potom intenzitu.
A čo znamená primeranosť?
Každý z nás je individualita, máme isté mentálne a fyzické predpoklady. To, čo zvládne kamarát na začiatku, vy nemusíte. To však neznamená, že ak si „ušijete“ tréning na mieru, postupne ho nepredbehnete. Mnohí sa na tréningu snažia pretekať s niekým iným, tým sa však len presilujú. Pre rozvoj športového výkonu to nie je dobré. Ja sa vždy snažím „triafať” svoje výkonové optimum do bodu, na ktorý momentálne mám.
Voľnočasovým bežeckým aktivitám sa už niekoľko rokov úspešne darí aj medzi širokou verejnosťou. Teší vás to ako profesionála?
Áno, je to skvelé. Najmä keď si spomeniem, ako som behával okolo kanála alebo na Draždiaku pred dvanástimi rokmi. Ľudia sa smiali, čo to ten „týpek“ v šortkách stvára! Mnohí nechápali, prečo to robím. Dnes, keď idem von, stretávam bežcov kdekoľvek a v akomkoľvek čase či počasí. Slovensko zmenilo životný štýl, mentalitu, a to sa mu odvďačí zdravím.
Bežec a automobil majú spoločnú snahu zvýšiť výkon, ale, paradoxne, súbežne znížiť spotrebu. Ako musí triatlonista riešiť rozloženie síl?
Určite tam existuje paralela. Ja takisto natankujem pred jazdou (rozumej pretekmi) nádrž, väčšinou nejakými sacharidmi, ktoré sú ľahko stráviteľné. Počas pretekov sa snažím čo najviac spaľovať tuky, ktorých je veľký dostatok. Snažím sa ísť čo najmenej do červených čísiel – to je vtedy, keď sa prehrieva motor a míňa zo svalov glykogén, cukor. Ak ho miniete, je to podobné, ako keď vám auto napíše, že máte dojazd už len päť kilometrov. Musíte rýchlo nájsť „občerstvovaciu“ stanicu, aby ste sa dobili.
Prečo ste povedali „dobili“, a nie „dotankovali“?
Nie som len vytrvalostný športovec, ale najmä ekologicky zmýšľajúci človek, preto by som v budúcnosti rád vlastnil elektrické alebo hybridné vozidlo.
A aká bude vaša športová budúcnosť?
Chystám sa naďalej zlepšovať. Stále inovovať a napredovať; potom prídu výsledky, a tie urobia radosť mojej krajine.
Milan Stupka
Foto: Daniel Kaplavka