Hľadať

Biznis na nábreží Dunaja / INTERVIEW

Teplé slnko prilákalo mnohých ľudí von, posedieť si na terasách kaviarní či reštaurácií. Všimol som si, že v pohodlných kreslách s výhľadom na Dunaj sa tvorí priestor na biznis a preto som túto možnosť využil aj ja. Krásne počasie sa stalo príjemným spoločníkom rozhovoru s rakúskym manažérom Petrom Helešicom, MBA – zakladateľom spoločnosti helecom pôsobiacej v Rakúsku a na Slovensku.

Pán Helešic, posledné roky charakterizovala globálna finančná kríza, ktorá zasiahla mnohé odvetvia biznisu, ako i privátneho života spotrebiteľov. Určite by bolo na mieste položiť otázku aké sú podľa Vás vyhliadky vývoja ekonomiky do budúcnosti?
Aj keď sa kríza vo všeobecnosti nazývala finančnou, skôr by som ju nazval krízou hodnôt, alebo vedenia. To je môj názor. Všetci sme sa ukrývali za finančnú krízu, ktorá nám určite sťažovala život, ale na druhej strane odkryla skutočnosť, že mnohé firmy sa dnes pasujú s nedostatkom lídrov, ktorí by ich previedli súčasnou náročnou dobou. Manažér je veľmi úspešný najmä v čase konjunktúry, no v náročnom období akoby sa strácal.
Takisto by som rozvinul pojem „kríza hodnôt“. Ľudia počas rozmachu ekonomiky zabudli na to, že existuje aj ľudský faktor. Medziľudské vzťahy boli utiahnuté v kútiku a čakali na lepšie časy. Kríza nás naučila, že nie je dôležité hodnotiť výkony a úspech firiem prostredníctvom čísiel a tabuliek. Som tiež presvedčený, že jej riešenie nebolo veľmi šťastné. Vkladať peniaze do bánk sa ukázalo ako nesprávne. Následky v podobe Grécka a Írska, Portugalska dostatočne potvrdzujú moje tvrdenie. Predpokladám, že týmito krajinami sa riešenie „pomoci“ v Európe zďaleka neskončilo. Som však optimista, ale tiež sa snažím pozerať na svet bez ružových okuliarov. Jedno je však isté, krízové obdobie pôsobilo ako čistička, ktorá odľahčila trh od mnohých slabých subjektov, v rámci firiem oddelila odborníkov od štatistov, priniesla poriadok do štruktúr vo vnútri spoločností. Tie, ktoré prežili krízu, napredujú dobre, no zostáva tu ešte 50 – 60% neistých spoločností. Podobný pohľad na situáciu zdieľa so mnou aj Nenad Pacek, s ktorým úzko spolupracujem. Zásah štátneho sektoru pri riešení krízy nebol práve najlepším riešením, čo sa momentálne potvrdzuje. Keď bude štát siahať ľuďom na financie v podobe zvyšovania daní, brzdiť rozvoj podnikania byrokratickým systémom, nepodporovať stredne veľké firmy, určite nezaznamená dynamický rast ekonomiky. I keď zaznamenávame koniec krízy, jej dozvuky budeme ešte nejaký ten rok pociťovať.

Je zaujímavé, že napríklad Írsko patrilo pred nedávnom k európskym ekonomickým tigrom a dnes je v náročnej situácii. Ako vôbec mohlo k takejto situácii dôjsť? Neexistuje priebežný monitoring, aby sa situácia v určitých procesoch dala podchytiť?
Írsko dokázalo výborne marketingovo predať svoju krajinu. Ponúklo podporu pre firmy, ktoré sa tu etablovali. Za zmienku stojí rozmach medzinárodných gigantov ako HP alebo IBM do tejto krajiny. Tieto spoločnosti zriadili zákaznícke centrá, napríklad v spojitosti so spoločnosťou HP sa celý európsky biznis tejto značky organizoval z Írska, u IBM to bolo rovnaké. Navonok všetko vyzeralo atraktívne, akurát írskej ekonomike to vôbec v raste nepomohlo. Domáca ekonomika musí v určitých segmentoch jednoznačne zaznamenávať rast, minimálne pozitívne stabilizovať dôležité sektory priemyslu a až potom je dôležitý vonkajší vplyv. Ani 3 000 IT odborníkov čo prišlo do Írska, domácu ekonomiku na nohy nepostavilo.

Myslime však pozitívne. Ktoré regióny a krajiny podľa vás zaznamenajú v nasledujúcich rokoch rast?
Na túto problematiku by som pozrel dvojakým pohľadom. Na jednej strane tu máme východnú Európu, kde hlavne Poľsko vykazuje prekvapivo veľmi kvalitnú politiku. Za posledné tri roky sa zmienka o kríze neobjavila v médiách, vôbec neuverejňovali žiadne správy týkajúce sa tejto negatívnej udalosti. Média týmto spôsobom neznižovali dôveru svojich obyvateľov. Domáca spotreba nebola znehodnotená, čo znamená, že 40 miliónov spotrebiteľov stabilne nakupovalo. Takisto nebol postihnutý ani bankový sektor.
Na druhej strane stojí euroázijské Turecko, ktoré je veľmi dobrou ukážkou rozvoja. Táto krajina prežíva „booming economy“, a stále bude, pretože tu existuje veľmi živá stredná podnikateľská sféra. No a nesmiem zabudnúť na Rusko, ktoré stále registruje nedostatok určitých segmentov a tým pádom sú trhy otvorené pre investorov. Veľké firmy zas potrebujú Rusko pre jeho obrovský trh. Nakoniec, týmto témam sa venoval aj Nenad Pacek, ktorý patrí do top 40 ekonómov sveta.

Hlavnou témou marcového workshopu „Ako zvýšiť exportnú výkonnosť“ s Nenadom Pacekom boli práve rady pre slovenských exportérov. Aj keď sa za posledný rok slovenskému vývozu darí, predsa len mnohé spoločnosti zo Slovenska sa častokrát dopúšťajú chýb, ktoré môžu mať neblahé následky na ich činnosť. Na čo by mali myslieť pri budovaní svojich spoločností v rámci proexportnej politiky, aby sa nestal krátkodobou záležitosťou?
Export je jedným z kľúčových momentov biznisu v malých krajinách, pretože domáci trh neponúka dostatočný priestor, kúpna sila tiež nie je výrazne rozvinutá, tak sa musí orientovať na exportné trhy. Dôkazom toho je aj Slovensko, keď sa tu za posledných desať rokov etablovalo množstvo zahraničných spoločných podnikov, ktoré podporujú export. Napríklad, Rakúsko eviduje na Slovensku okolo 1700 aktívnych firiem, z ktorých sú dve tretiny a možno aj tri štvrtiny aktívne v exporte. Podobné ukazovatele zaznamenáva aj Česká republika, ktorá by bola bez exportu vo veľmi zložitej situácii. Na opačnej strane stojí Poľsko, ktoré má vysokú domácu spotrebu, ale o tom sme už hovorili.

Aký odkaz by vyslali slovenskému podnikateľovi, výrobcovi, ktorý sa chce venovať exportu, aby naozaj na tomto poli aj uspel. Na čo by mal myslieť, aby sa jeho činnosť nestala krátkodobou záležitosťou?
Každá spoločnosť si musí ujasniť či má strategický záujem pôsobiť na zahraničnom trhu krátkodobo, alebo sa na ňom dlhodobo etablovať. V prvom rade si musí stanoviť, že export bude kľúčovou oblasťou podnikania a v celej štruktúre riadenia firmy sa s týmto cieľom stotožniť.
Na druhej strane, považujem za nemenej dôležité definovať trhy, kde má záujem svoje výrobky vyvážať, či vo východnej Európe, Škandinávii, Ázii, Amerike, či západnej Európe.
No a spoločnosti by dobre chápať trhové prostredie, aké sú podmienky na konkrétnom trhu. Mimoriadne dôležitý je model predaja, pre ktorý sa chcete rozhodnúť – buď priamy predaj, komerčný predaj v spolupráci s partnermi, alebo akvizícia. Tieto body považujem za základné pri úspešnom zvládnutí exportnej politiky firmy. Export je dlhodobá záležitosť, nie je to niekoľkotýždňový proces, skôr je nutné niekoľko mesiacov pracovať, aby ste ho dokázali dôkladne pochopiť.

O mnohých našich biznismenoch, alebo všeobecne o našich ľuďoch sa zvykne tvrdiť, že im chýba pokora. Je pokora v obchode taká dôležitá? Ako vnímate túto situáciu Vy?
Áno, je to presne tá skutočnosť, ktorá v mnohých prípadoch dokáže znepríjemniť úspešný obchod. Pokoru považujem za významnú vlastnosť človeka. Stačí keď porovnáte úspešného podnikateľa s tými, ktorí v minulosti získali majetky takmer bezpracne. Okamžite zaznamenáte rozdiel v ich prístupe k realite života. Pred nedávnom som absolvoval jednu konferenciu, kde úspešní podnikatelia z rôznych štátov zdôrazňovali potrebu podeliť sa so svojim úspechom a skúsenosťami. S podobnou situáciou sa v niektorých štátoch ešte nestretnete. A povedal by som, že nie je pevne zachytená ani v Čechách či na Slovensku. Ako sa zvykne vo významných podnikateľských kruhoch tvrdiť – tam odkiaľ pochádzam, tam skúsenosti vrátim. Poznám prípad jedného úspešného basketbalistu zo Srbska, ktorý zarobil neskutočné peniaze a veľkú časť vrátil prostredníctvom rôznych podporných aktivít svojej krajine. Takže možno apel na domáce osobnosti, aby sa snažili podporovať školstvo, zdravotníctvo, vzdelanie či šport, a to nie len formou financií, ale napríklad by stačilo venovať svoju energiu alebo skúsenosti tým, ktorí to potrebujú. Stále mám pocit, že na Slovensku sa málo projektov venuje na podporu vedomosti alebo zručnosti mládeže a detí. Čo nám dajú ak vyrastú? Zdá sa, že si neuvedomujeme na čom staviame svoju budúcnosť. V Rakúsku, kde žijem je táto situácia úplne iná. U vás doma sa budete musieť ešte tieto veci naučiť chápať. Alebo chcieť chápať.

Roky žijete v zahraničí, ako ľudia vnímajú Východoeurópana v dnešnej dobe. Ešte stále existujú voči nemu akési bloky pri komunikácii?
Veľmi zaujímavá otázka. Na začiatku deväťdesiatych rokov, tesne po revolúcii, vládol v západnej Európe strach, pretože sa odrazu otvorili hranice východnej Európy a nastúpili obavy, že ju zaplavia tisíce ľudí, ktorí vďaka skromným nárokom pripravia mnohých Západoeurópanov o prácu. Potom, po rozšírení Európskej únie, sa napríklad obyvatelia Rakúska obávali náporu ekonomicky silných štátov, ktoré mohli ohroziť ich malú ekonomiku. Nakoniec však pochopili, že nie je nutné sa obávať, ale na sebe pracovať. Deväťdesiate roky v Rakúsku boli tiež poznamenané nárastom napätia, ktoré zvýšil vstup Heidera do politiky. Po dvanástich rokoch však možno sledovať podstatný rozdiel vo vnímaní Východoeurópanov, a to v tom, že si našli pevné miesto v zahraničí. Veď si pozrite koľko manažérov z Čiech a Slovenska sa uplatnilo za hranicami a sú schopní budovať si úspešnú kariéru.

Zdá sa potom, že je tu reálna šanca presadiť sa „vonku“?
Považujem za výhodné, pokiaľ sa ľudia z východnej Európy rozhodnú vycestovať do zahraničia a snažia sa tu presadiť. Hoci si to vyžaduje veľkú dávku sebazaprenia a námahy. Musíte byť na vynikajúcej jazykovej úrovni a tiež veľmi tvrdo pracovať a pracovať na sebe. Samozrejme, spoznať inú krajinu, mentalitu a zvyky jej obyvateľov je mimoriadne dôležité, pretože sa jednak odbúravajú predsudky a ľudia dokážu byť potom oveľa tolerantnejší, lepšie sa vedia vcítiť do myslenia iných. Pôsobenie v zahraničí dokáže pozitívne ovplyvniť aj osobný rast, keďže máte možnosť naučiť sa nové formy, zručnosti vyspelého systému. Potom je oveľa jednoduchšie vrátiť sa domov, „nabitý“ množstvom skúseností a budovať si postavenie v domácej krajine.

Na záver by som sa rád spýtal na poslanie vašej spoločnosti. Spolu s Nenadom Pacekom ste vytvorili produkt International Business Services Group – IBSG. Čo dokáže ponúknuť IBSG pre našich podnikateľov?
Cieľom našej konzultačnej spoločnosti je vybudovať poradenský klub pre členov na Slovensku, v Čechách a iných štátoch. Chceme ponúkať vysoko kvalitné poradenstvo zamerané na medzinárodný ekonomický vývoj. O tom svedčí aj interaktívny workshop, ktorý sa uskutočnil v marci tohto roku pre komornú skupinu najúspešnejších exportérov a spoločností, ktorých export v nejakom zmysle spája. Teraz v júli už členovia klubu IBSG zažijú prvé „biznis raňajky“. Teší nás záujem a podpora partnerov s medzinárodnou sieťou. Prednášal tu špičkový expert , ktorého som vyššie spomínal. Nenad Pacek, ktorý dokáže fantasticky kombinovať ekonomiku a obchod, pričom jeho poznatky rešpektujú manažéri veľkých nadnárodných spoločností a je neskutočne časovo vyťaženou osobou. O to viac si vážim, že má vôľu prísť a priniesť svoje vedomosti aj slovenskému biznisu. Ešte v tomto roku by sme chceli rovnako začať s IBSG aj v Čechách. Know how Nenada Paceka je na takej úrovni, že top manažéri a majitelia sú si vedomí, že špičkové informácie o vývojových trendoch v ekonomike a biznise, sú kľúčom k ich budúcemu úspechu. Ako sme spomínal export je jedným zo základných faktorov, najmä pre takú malú krajinu, akou je aj Slovensko. Pretože aj téma je veľmi špecifická, helecom, s.r.o. sa zameriava primárne na tento segment podnikania a po roku žneme prvé a dosť výrazné úspechy. Samozrejme ukazovateľom je úspech tých, ktorým naše rady  a konzultácie poskytujeme.
Som tiež presvedčený, že Slovensko ponúka dostatočný exportný potenciál a preto sme sa po dlhoročných skúsenostiach v Rakúsku rozhodli vytvoriť spoločnosť IBSG, ktorá je od júna aktívna vo vašej krajine. Pre členov budeme štvrťročne pripravovať aktualizované ekonomické a obchodné informácie, analýzy, hodnotenia o globálnej ekonomike v rôznych regiónoch sveta. Pripravíme prezentácie, kde prinesieme správy o krajinách a trhoch v strednej a východnej Európe, Blízkom Východe a Afrike a tiež súhrnné informácie o rozvíjajúcich sa ekonomikách Ázie a Latinskej Ameriky. Pre výkonných manažérov budeme organizovať ročne štyri poldňové podujatia, ktoré sa budú konať v Bratislave a v Košiciach, kde sa zoznámia s informáciami o celosvetových trhoch, vymenia si skúsenosti, či kontakty. Podstatou našich podujatí je najvyššia možná miera interaktivity nielen medzi fórom účastníkov ale i možnosťou priamo kontrolovať svoje názory s prednášajúcim ako je Nenad Pacek.
Okrem toho členovia klubu budú mať možnosť získať analýzy súčasnej stratégie exportérov, pomoc pri hľadaní partnerov a distribútorov a interné informácie pre predstavenstvá exportérskych firiem.

(helecom, s.r.o. , sa zaoberá business poradenstvom v oblasti exportu, joint venture a je poskytovateľom klubového produktu pre exportérov IBSG (International Business Services Groupe) spolu s jedným z najuznávanejších ekonómov sveta Nenadom Pacekom.)

Peter Fritz                                                                 Photos: Archív Petra Helešica

www.helecom.eu

Mohlo by sa Vám páčiť