„Hudba? Je prirodzenou súčasťou môjho života,” tvrdí v rozhovore pre Milliardcity.com spevák Tomáš Klus.

Tomáš, ľudia, ktorí sa v minulosti venovali nejakému športu, vždy dokázali jednoduchšie uspieť v živote či v podnikaní. Dosiahli dve veľmi vzácne vlastnosti – využívať pevnú vôľu a dodržiavať pravidlá. Platí to aj vo vašom prípade?
Myslím si, že určite. Je to skvelá škola, ktorá aplikuje zaujímavé pravidlá do reálneho života. Dá sa z nej čerpať v oboch smeroch – buď v spomínanom športe, alebo v podnikaní. Kto uspeje v športe, môže uspieť aj v inej brandži. Vo mne sa však niečo zlomilo a dnes už tak hľadím na vrcholový šport. Teraz, naopak, v súťaživosti vyplývajúcej z vrcholového športu, vidím skôr hrozbu. Akoby sa vo mne sa niečo zlomilo. Konkurencia v športe vytvára drsnú súťaživosť a to nemusí byť pre človeka dobré. V športe sa často vytvárajú „umelé” rozdiely, ktoré v podstate neexistujú, a z toho vyplýva množstvo nedobrých vecí pre človeka a spoločnosť.

V roku 2002 ste získali zlatú medailu na dorasteneckých majstrovstvách Európy v modernom päťboji. Neočakávalo vaše najbližšie okolie, že po tomto úspechu budete pokračovať v športových aktivitách?
Myslím si, že to bol môj prvý krok k takzvanej dospelosti. Postavil som sa na vlastné nohy a definoval, kým chcem byť, bez toho, aby som bol nútený spĺňať očakávania druhých ľudí. To je pre mňa ďaleko dôležitejšie než to, prečo som rozhodol. Podobné veci by sme mali byť schopní robiť všetci. A to bez ohľadu na to, čo nám prinesú.
Za podstatné však považujem, aby sme sa naučili prestať sa prispôsobovať dobe. V prípade, že to nedokážeme, dotvárame sami seba podľa určitých vzorcov očakávaní okolia, čo v praxi znamená, že nikdy nebudeme viesť zmysluplný život. Mali by sme dokázať realizovať vlastné rozhodnutia, to znamená viesť šťastný život.

Prečo odrazu štúdium herectva a hudba? Bolo to vaše jasné rozhodnutie?
Bolo to moje rozhodnutie, akási vzbura.  Malo to skutočne veľmi príjemnú chuť, že som sa dokázal postaviť proti víziám rodiny a okolia, v zmysle ktorých ma už videli na fakulte telesnej výchovy, kde sa začne budovať kariéra nádejného trénera. Sloboda podporená tým, že som sa rozhodol pre toto slobodné povolanie, vo mne vzbudila ďalšie pnutia a nakopla ma.

Na vaše rozhodnutie nechať šport športom už asi všetci zabudli. Dnes ste úspešný a v hudobnej sfére. Povedzte však, čo vás priviedlo k spevu a k hudbe?
Hudba bola prirodzenou súčasťou môjho života. A stále je. Otec aj mama sa vždy nadšene venovali spevu – hoci nie profesionálne. Vždy sa rodinné akcie končili piesňami a to zostalo dodnes, ešte posilnené tým, že je o čom spievať.

Bolo vaše víťazstvo na speváckej súťaži v Zlíne v roku 2007 rozhodujúce alebo to bol len dôsledok vašich snáh uspieť v hudobnom priemysle?
Najviac k tomu prispelo moje rozhodnutie robiť to. Bez toho by sa nič neudialo. Žiadna súťaž z vás slávneho speváka neurobí. Môže z vás urobiť slávneho človeka – celebritu, ale nie naozajstného speváka. Človek musí robiť to, čím sa cíti, že je.Hudba, asi najpoužívanejšie slovo, neustále prepierané, vyslovované s obdivom aj s

posmechom. Ako vnímate súčasnú hudbu vy? Prípadne necháte sa unášať rôznymi prianiami iných, napríklad manažérov, či vás zamestnávajú otázky, akým smerom sa v hudbe posúvať?
Idem po svojej línii. A som rád, že sa zhoduje s názormi tých, s ktorými hudbu robím. A ako ju vnímam? Hudbe vlastne stále nerozumiem a to ma na nej fascinuje a priťahuje. Lebo pre mňa je hudba najmä rituál, ktorý dostane človeka do určitej frekvencie či vibrácie, keď sa všetko stáva jedným. Hudba spolu s tancom má v tomto procese výsostné postavenie. Vďaka tomu som dosť benevolentný, lebo nerozdeľujem hudbu na dobrú a zlú. Skôr na hudbu, ktorá sa tvorí srdcom, alebo na hudbu, ktorá sa produkuje pre biznis. Ani „biznis” hudbu nehodnotím zle, je to však sféra, ktorá ma nezaujíma. Nemá pre mňa obsah.

Nie je to teda otázka eur, korún a dolárov…
To je práve to nádherné, čo hudba človeku umožňuje. Nechá vás žiť neustále v procese tvorby. Pesnička sa nekončí tým, že ju napíšete. Stále sa oživuje a žije svojím životom. Vy máte možnosť stále ju dotvárať podľa toho, čo v momentálnej chvíli pociťujete. Práve z toho vyžaruje obrovská sloboda, môžete ju aplikovať aj v každodennom živote. Bez ohľadu na peniaze.

Počas svojich turné sa vám darí vypredať sály, kde vystupujete. Je to jednoznačný úspech, za ktorým sa však ukrýva množstvo odriekaní. Čoho sa musíte dobrovoľne zriecť počas koncertného turné?
Podľa mňa, ak existuje dvojitý či trojitý život, vzďaľuje vás to od reality. Ja sa snažím nedeliť svoj život na hudobníka a rodiča. Moja hudba je súčasťou rodiny a rodina je súčasťou hudby. Snažím sa to prepájať. Chcem byť a som autentický človek. Podvojnosť mi absolútne nevyhovuje. Rodina moju prácu chápe a podporuje ma.

Je život, ktorý teraz vediete, odzrkadlením vašich túžob, alebo máte ešte iné sny?
Ja žijem svoj sen. Takýto život som si vždy prial. Počas minulého turné som to často zdôrazňoval ľuďom. Sú mojím splneným snom, pretože sa podieľali na jeho budovaní. Som šťastný človek a zároveň dôkazom toho, že ak si niečo prajete a neskončíte len pri snívaní, ale, naopak, pracujete na realizácii svojich snov, zistíte, že svet nie je zlý, ale ide vám v ústrety. To je dobrá myšlienka, pretože dnes mnohí mladí ľudia snívajú veľké sny o peniazoch či o úspechu, no na druhej strane sedia radšej doma a nič pre svoj sen nerobia. My sami sme energia,  s ktorou nakladáme. V momente, keď sa niečoho dotkneme, oživíme to. Najmä ak ide o myšlienku, kde je proces oživenia ešte rýchlejší.

Životný štýl hudobníka je osobitý – má aj nástrahy, napríklad fanúšičky. Ste voči nim imúnny?
Nie, nie som, vôbec nie. Nechcem byť imúnny proti životu. Rád vstrebávam a prijímam všetko. Každú maličkosť v živote považujem za zdroj poznania, pre ktoré som tu na svete. Prišiel som pozorovať sám seba v určitých situáciách a na základe toho sa stávam múdrym, rovnako ako každý z nás. A vďaka tomu zo mňa odchádza akákoľvek závisť voči čomukoľvek, pretože každý je tu z rovnakého dôvodu a stáva sa pre mňa obrovskou inšpiráciou. Sme jednoducho dokonalí takí, akí sme.

Čo je pre vás synonymom úspechu?
Úspech zaznamenáme v okamihu, keď prídeme k sebe – precitneme do reality. Keď dokážeme sami seba „potľapkať” po pleci s úplne čistým svedomím. To je úspech.

Peter Fritz
Photos: Martin Havran
www.tomasklus.cz