Hľadať

Čas, keď sa zisk stáva luxusom

Kríza, kríza, kríza. Nepochybne najviac a vo všetkých pádoch skloňované slovo počas posledných mesiacov. Začala v Amerike a o pár mesiacov bola aj u nás. Najskôr finančná – tá sa postupne pretransformovala na hospodársku. Mali by sme si však uvedomiť, že miera, do akej sa hospodárska recesia skutočne vyvinie a zahryzne do našich peňaženiek, čiastočne závisí aj od nás samotných.

Kríza sa usadila v našich hlavách

Dnes som bol nakupovať v jednom obchodnom centre v Bratislave. „Pomáhame v čase krízy“, vítal ma pri vchode slogan v približne tomto znení, obohatený o fotografie niektorých výrobkov vlastnej značky danej spoločnosti. Vôbec mi nie jasné, o čo danému subjektu týmto sloganom ide. Prečo, napriek tomu, že mu má predovšetkým záležať na vlastnom zisku, nabáda ľudí, aby kupovali lacnejšie produkty a nepriamo, aby kupovali menej, „lebo je kríza“. V čase krízy dochádza k prirodzenému obmedzovaniu spotrebiteľského dopytu, v súčasnosti sa však recesia reálne dotkla malého percenta domácností. Úprimne ľutujem ľudí, ktorí prichádzajú o prácu a dostávajú sa do finančných problémov. Nie je však vhodné, aby spotrebu obmedzovali aj tí, ktorých sa kríza nijako netýka.

Napriek tomu, že výrobcovia znižujú ceny automobilov na úroveň, o ktorej by sa nám pred pár rokmi iba snívalo, dopyt po nových vozidlách klesá. Ceny nehnuteľností spadli v niektorých oblastiach aj viac ako o štvrtinu, no realitné kancelárie hlásia absolútny nezáujem klientov. Televízne noviny informujú, že Slováci obmedzujú návštevy reštaurácií, respektíve, začínajú preferovať lacnejšie jedlá. Obchodní partneri váhajú nad spoluprácou a špekulujú nad zmluvami – je predsa kríza.

Takýmto konaním si však škodíme sami a spôsobíme to, že skutočná kríza sa vyvinie do obrovských rozmerov. Automobilky totiž obmedzujú výrobu preto, lebo dopyt po autách klesá. Realitný boom sa zastavil ako švihnutím čarovného prútika, lebo nie je dopyt po nehnuteľnostiach.  Ak sa prestaneme stravovať v reštauráciách, tie budú musieť logicky prepustiť personál. Všeobecný strach z krízy, o ktorej počujeme dennodenne a z každej strany, spôsobuje veľmi závažný problém – pokles agregátneho (celkového) dopytu. Niektorí z nás majú tendenciu, vzhľadom na nonstop vyhlásenia o vážnosti krízy, podliehať zbytočnej panike a obmedzujú svoju spotrebu napriek tomu, že nemusia. Tým však, ako sa hovorí, lejú olej do ohňa.

František Kvarda     Photos: ISIFA

Mohlo by sa Vám páčiť