Hľadať

César Manrique – muž, ktorý skrotil živly

Obrazy umelca Césara Manriquea visia vedľa mien jeho priateľov – Picassa, Rauschenberga  či Warhola. Napriek ich väčšej svetovej sláve sa jeho meno nestráca, ale naopak, rastie v krásne jeho umeleckých skvostov a citlivej duše. Stretnúť sa s jeho menom a tvorbou je zážitok, ktorý nemožno popísať slovami. Césara Manriquea môžete zažiť na jeho rodnom ostrove Lanzarote, na ktorom sa v každom kúte odrážajú jeho vízie a láskavá povaha k prírode.

Napriek kariérnemu úspechu, ktorý zažil počas niekoľkých rokov v New Yorku, a blízkym stykom so spoločenskou smotánkou, v ktorej sa pohyboval, patrilo jeho srdce len jednému miestu. Ostrovu, na ktorom kedysi vyčíňal živel v podobe lávy, ktorá mu dala jeho nezameniteľnú podobu. „Človek v New Yorku je ako potkan – nebol stvorený pre túto vyumelkovanosť. Existuje nevyhnutná potreba návratu k pôde. Dotknúť sa jej a cítiť ju.“ Manrique sa jej začal dotýkať tak, ako nikto predtým, s citom a poslaním. „Z New Yorku som sa vrátil s jasným zámerom zmeniť môj rodný ostrov na jedno z najkrajších miest planéty –  vďaka nespočetným možnostiam, ktoré Lanzarote v tomto smere ponúka.“

Neskrotnú čiernu lávu, pokrývajúcu väčšinu ostrova, nemal Manrique v úmysle meniť. Nikomu sa nepodarilo tak prepojiť drsnosť prírody s civilizovaným svetom, ako práve jemu. Jeho ekologický prístup v spojení s jeho umením vytvorili miesta, ktoré treba vidieť aspoň raz za život. Jeho vlastný dom zasadený do poľa ostrých lávových kameňov, ktoré zasahujú do samotných miestností, pôsobí ako mysteriózna jaskyňa, ktorá v každej miestnosti ponúka čosi nové. Svetlo počas dňa je zabezpečené priamo z oblohy, stačí podvihnúť hlavu a nič vám nebráni vo výhľade, dokonca ani sklo. Manriquemu sa takto podaril husársky kúsok, spojil záhradu s obývateľnými miestnosťami, do ktorých zasadil stromy voľne načahujúce sa k oblohe a vlastný bazén, v ktorom síce plávate v útrobách domu, ale pod holým nebom. Ostatné kryté miestnosti so stropom slúžia ako galéria jeho tvorby, kde majú čestné miesto aj škice jeho priateľa Picassa.

O nič menej zaujímavá je ozajstná jaskyňa Jameos del Agua, ktorú pretvoril na najkrajšiu rozľahlú kaviareň na svete. Každý centimeter štvorcový je v súlade s jej pôvodnom formou, pribudli len malebné stolíky a lavice. A čo barové stoličky? Manrique sa ani tu nezaprel – sedaciu časť tvoria opracované lávové kamene, ktoré vo všeobecnosti využíval v najväčšej možnej miere. Spoločnosť vám tu budú robiť tisícky bielych mini krabov, ktoré žijú v hlbokom jaskynnom jazere. Ak rozmýšľate, že si po tomto krásnom výlete zájdete na pláž, zastavte sa pri bazéne, ktorý tu Manrique vytvoril. Voda doň tečie priamo z mora a a vďaka výške jeho hladiny budete vedieť, či vás na pláži privíta príliv alebo odliv.

Nemožno vymenovať všetko, čo sa ukrýva v útrobách jeho nádherných jaskýň, no z jeho ďalších ostrovných pokladov treba ešte spomenúť nádhernú vyhliadku Mirador del Rio, kde sa doslova ocitnete v oblokoch, ktoré sa s vami budú pohrávať a prechádzať priamo cez vás, na jeho veterné mobily rozmiestnené po celom ostrove, s ktorými sa zase pohráva vietor a vytvára ich krásny tanec a nakoniec nádhernú kaktusovú záhradu a netradičné skulptúry, ktoré stretnete kamkoľvek sa na ostrove vyberiete.

Jeho zámer vytvoriť jedno z najkrajších miest sa mu podaril na výbornú. Kedysi Manrique dýchal Lanzarote, dnes Lanzarote dýcha ním. Na ostrove panuje harmónia, príroda vás vtrhne do svojich drsných osídiel, no urobí to nežne, zažijete doposiaľ nepoznané zážitky a pri odchode vám zaručene stisne srdce a vy si poviete, že ste tu neboli posledný krát. To vám môžem zaručiť.

Words & photos: Rebecca Šafariková

www.spain-lanzarote.com

Mohlo by sa Vám páčiť