Môj nedávny výlet do Amsterdamu sa skutočne vydaril. So záujmom som si poprezeral mesto a deň som zakončil večernou plavbou loďou po rieke Amstel. Ako milovníka umenia ma to prirodzene ťahalo aj do svätostánku jedného výnimočného maliarskeho génia. Stretnutie s Vincentom van Goghom sa jednoducho nedalo odmietnuť.

Velikána výtvarného umenia spoznávam prostredníctvom jeho obrazov. Hľadím na ne s posvätnou úctou, premýšľam o ich pôvode a význame. Ako tak stojím pred zlatistými Slnečnicami, chtiac-nechtiac sa mi dostanú do uší útržky rozhovoru jednej dvojice, stojacej obďaleč. Zo ženiných slov bolo cítiť isté sklamanie – nenašla svoj obľúbený obraz. A skutočne, niekoľko Van Goghových malieb prevažne s nočnými motívmi v múzeu chýba. Zato sú tam ďalšie, rovnako krásne a známe. Vidím pred sebou „Jedákov zemiakov” i známy „Žltý dom”. Nechýba ani obraz znázorňujúci Vincentovho brata Thea, o ktorom si verejnosť dlho myslela, že je len ďalším autorovým autoportrétom. Svetlo do celej záležitosti vniesla až dôsledná obhliadka pána Louisa van Tilborgh.

Múzeum Vincenta Van Gogha v Amsterdame momentálne vystavuje približne 200 maliarových obrazov, 500 kresieb a 750 listov. Kolekcia je roztriedená chronologicky do piatich časových období – ranná tvorba, Paríž, Arles, Saint-Rémy a Auvers. Vďaka skvelému projektu Google Art sa múzeu podarilo sprístupniť niekoľko ukážok obrazov aj prostredníctvom internetu. Zaujalo ma, že okrem jedinečných Van Goghových prác som sa na mieste stretol i s dielami jeho súčasníkov – impresionistov a postimpresionistov, teda ľudí, ktorí maliara určitým spôsobom ovplyvnili alebo ktorých ovplyvnil on sám. Z inšpirujúcich osobností spomeniem napríklad slávneho Paula Gaughina, či Henriho Toulouse-Lautreca. Ich fascinujúce výtvarné diela skvele zapadli do zaujímavého prostredia.

Ako som sa dozvedel, hlavnú budovu Van Goghovho múzea navrhol Gerrit Rietveld. Po jeho smrti pokračovali v práci jeho spolupracovníci, ktorí stavbu dokončili v roku 1973. O 26 rokov neskôr privítalo prvých návštevníkov už aj nové exhibičné krídlo s elipsovito tvarovanou strešnou konštrukciou, dielo Kisha Kurokawu. Obaja dizajnéri sa usilovali vytvoriť priestor, ktorý by ľuďom umožňoval nielen obdivovať vzácne obrazy, ale taktiež priestor, kde by sa cítili dobre. A hoci nie zriedka býva múzeum preplnené, človek si predsa len nájde nejaké to pokojné miestečko na premýšľanie a obdiv maliarskej geniality. Okrem výstavných miestností múzeum zastrešuje obchod s literárnymi dielami o Vincentovi Van Goghovi (1 500 publikácii), špecializovanú knižnicu a viaceré študovne so zabudovaným wifi pripojením. Vynechať by som nemal ani štýlovú kaviareň Le Tambourin, kde sa návštevníci môžu občerstviť. Servírujú v nej fantastické domáce lasagne a vegetariánske pokrmy, ale aj vynikajúce pečivo a zákusky.

Van Goghove práce s láskou opatroval jeho mladší brat Theo. Po jeho smrti v roku 1891 ich „zdedila” manželka Johanna, ktorá síce časť z nich predala, ale tú väčšiu časť si ponechala. Mnoho z dostupných malieb, kresieb, listov, ale aj raritných japonských tlačí dnes nájdete práve v amsterdamskom múzeu, venovanom Van Goghovi. Ročne ho navštívi približne 1,6 milióna turistov. Zaujíma ich umelecké dedičstvo, ktoré po sebe tento nadaný, povahou komplikovaný človek zanechal. Prostredníctvom svojich obrazov vyjadroval myšlienky, pocity a túžby – niekedy v jasných a živých farbách, inokedy zasa v temnejších a pochmúrnejších odtieňoch. Vďaka vzácnym výtvarným prácam i záujmu širokej verejnosti o vystavované diela sa Van Goghovo múzeum zaradilo medzi dvadsaťpäť najobľúbenejších na svete.

Čo by ste mali vedieť o múzeu:

• vchod do múzea sa nachádza na amsterdamskej ulici the Paulus Potterstraat 7
• na miesto sa dostanete napríklad električkou č. 2 alebo 5 z hlavnej stanice
• múzeum je otvorené denne od deviatej do piatej, počas piatkov až do desiatej večer
• vstupné pre dospelých je 15 eúr, deti do 17 rokov majú vstup zdarma
• za multimediálnu prehliadku sa platí 5 eúr
• Vincent van Gogh, ktorému je múzeum venované, žil v rokoch 1853 až 1890.

  Words: Marcel Letko
  Photos: ISIFA
  www.vangoghmuseum.nl