Dostihy patria bezpochyby k športu, ktorého korene siahajú do predhistórie kočovných kmeňov zo Strednej Ázie. Tie si udomácnili prvé kone asi 4 500 rokov pred Kristom. Počas dlhých rokov sa však dostihy vyprofilovali ako najobľúbenejší šport kráľovských rodín a aristokracie. No milujú ho milióny ľudí na celej planéte bez rozdielu a stavu bankového konta. Okrem športových zážitkov prinášajú vzrušenie pre milovníkov stávok.
O tom, že prevádzkovanie dostihov je náročné, nemusím pravdepodobne písať. Vyžaduje si nemalé úsilie, no na druhej strane zabezpečuje zaujímavý príjem z dostihových stávok. Toho sú si vedomí aj organizátori dostihov, ktorí prostredníctvom stávok získavajú nemalé sumy peňazí a tak môžu majiteľom koní poskytovať rôzne výhody, počínajúc nulovým štartovným, uhrádzaním cestovných nákladov a v neposlednom rade poskytovaním vysokých dotácií. Stávky vo svete dostihov možno oprávnene považovať za krvný obeh dostihového športu, kde azda jedinú výnimku predstavujú arabské krajiny. Tu nie sú hlavnou hybnou silou dostihov peniaze zo stávok, ale financie pochádzajúce z ropných polí a hlavne rozmar spojený s predvádzaním prestíže ropných magnátov.
Dostihy sú po baseballe druhým najnavštevovanejším športom v Amerike. V roku 1989 navštívilo viac ako 56.194.565 fanúšikov (racegoers) 8004 dostihových dní a utratili na stávkach viac než 9,14 miliardy US dolárov. Turf a jeho atmosféra stojí tiež na najvyššej priečke v oblasti návštevnosti profesionálnych športov v Kanade, Veľkej Británii, Írsku, západnej Európe, Austrálii, na Novom Zélande, v Južnej Afrike i Južnej Amerike, teda prakticky na celom svete. Zďaleka k najpopulárnejším patria rovinové dostihy plnokrvníkov na vzdialenosti od tri štvrte míle do dvoch míľ. Ďalšou rozšírenou formou dostihov sú mítingy klusákov,dostihy cez prútené prekážky (hurdle) a steeplechase (cez prekážky – živé ploty, vodné priekopy).
Počiatky dostihových stávok ako takých história nezachytila, ale stávky na dostihy boli hlboko zakorenené v charaktere Anglicka po celé stáročia. Pôvodne stávkovanie bolo rozšírené najmä medzi jednotlivcami, ktorí vsádzali svoje peniaze najmä na klasické dostihy, ako sú Derby a St.Leger.
Stávkovanie bolo doménou bohatých, ale uzatváranie stávok, kedy nedochádzalo k fyzickému prevodu peňazí, často viedlo k veľkým dlhom a nevraživosti. Zákon o hazardných hrách z roku 1845 zakázal túto prax a bookmakeri začali pri uzatváraní stávok trvať na platbe v hotovosti pred samotnými dostihmi.
Stávkové kancelárie – zberne začali prekvitať po celom Anglicku, ale ich prevádzkovanie bolo v roku 1853 zákonom zakázané. Opäť boli legalizované 1. mája roku 1961, kedy v priebehu šiestich mesiacov vzniklo 10 000 zberní, pričom niektorí nelegálni bookmakeri využili nové schvaľovacie postupy ustanovené v roku 1960 zákonom o stávkach a hrách.
Čoskoro mnohí z nich zistili, že vstúpiť do sveta tak výnosného obchodu bolo mimo mimoriadne náročné, či už z hľadiska získania podielu na trhu stávok či pri odmeňovaní zamestnancov. Navyše sa k tomu pridalo zvýšenie dane z príjmu zo stávok a vládou ustanovená 33% daň z pevných kurzových stávok na kurzové lístky vydávané bookmakermi. Vysoký počet stávkových zberní na hlavných uliciach začal klesať a dnes ich je len niečo cez 8 000. Stávkari mohli v stávkových kanceláriách počúvať len live audio komentár, ktorý prevádzkovala Exchange Telegraph Company, keď každá oblasť Anglicka, kde sa dostihy konali, mala miestneho komentátora, ktorý komentoval dostihy v miestnom „akcente”.
V roku 1986 nariadenie regulačných úradov spôsobilo hotovú revolúciu, pretože boli do stávkových zberní povolili využívanie televíznych obrazoviek, aby tak umožnili sledovať fanúšikom dostihy naživo. Stávkovým kanceláriám mohli mať tiež otvorené svoje prevádzky i vo večerných hodinách a v nedeľu, ale poplatok vo výške 10% z hodnoty stávkového vkladu pri uzatváraní stávok odobral stávkovým kanceláriám klientov. Tí hľadali možnosti vsadiť si prostredníctvom nelegálnych bookmakerov, ktorí pôsobili v krčmách, kluboch a továrňach, odkrajujúc si viac než 10% z celkového koláča na trhu dostihových stávok.
Ďalšie dve udalosti mali významný vplyv na stávkové kancelárie. Prvou udalosťou bol úspech džokeja Frankieho Dettoriho, ktorí zvíťazil ako jazdec vo všetkých siedmych dostihoch v Ascote v roku 1996, čo donútilo bookmakerov vyplatiť masívne výhry. Druhou udalosťou bolo založenie národnej lotérie v roku 1995 a najmä scratchcards (stierateľné karty), čím bolo stávkovým kanceláriám odobraté právo na predaj lotériových kariet.
Vládny prieskum o stávkovaní odhalil, že 57% hráčov hrá v lotérii, 20% kupuje scratchcards a 17% vsádza na dostihy. Pre obnovenie rovnováhy medzi jednotlivými formami hazardu boli v posledných desiatich rokoch vládou prijaté niektoré opatrenia. Najskôr bol znížený poplatok z objemu stávky z 10% na 9%, aby bol roku 2002 úplne zrušený. Váhu daní prevzali na seba bookmakeri platením dane z hrubého zisku. Stávkové kancelárie mali umožnené nainštalovať si do svojich prevádzok terminály na pevné kurzové stávky.
Strach bookmakerov z on-line stávkovania sa zdal byť prehnaný, keďže ešte aj dnes je zrejmé, že ide stále o akúsi doplnkovú formu stávkovania a tak on-line kancelária, ako aj stávkové kancelárie na hlavných uliciach dokážu „spolunažívať”. Štyria najväčší prevádzkovatelia stávkových „obchodov” sú stále presvedčený o význame fyzických stávkových. William Hill v súčasnosti prevádzkuje viac ako 2 250 pobočiek, Ladbrokes ich má 2 350; Coral vlastní 1 600 a Totesport spravuje 540 pobočiek. Paddy Power, ktorá má 58 britských pobočiek, prevažne v Londýne a okolí, oznámila zisk 55,2 miliónov GBP za rok 2007, polovica zo zisku pochádzajúca z on-line operácií. Napriek tomu chce mať tento írsky bookmaker do roku 2011 dvakrát toľko pobočiek, najmä v blízkosti dostihových dráh.
Zostáva len veriť, že akokoľvek veľká bude vášeň profesionálnych stávkarov pre tipovanie priamo na závodisku, takisto si na dostihové dráhy nájde cestu prinajmenšom taká veľká komunita ľudí, ktorí stávkam neprišli doposiaľ na chuť.
Boris Mojto Photos: ISIFA, HKJC, Deauville Press, Press Archive