Autentické príbehy, nadčasové témy

Keď je farba silou

0

Keď je farba silou

Henrimu Matissovi odvaha nikdy nechýbala. Francúzsky umelec sa vždy rád pohrával s rozmanitými farbami i na pohľad odlišnými maliarskymi technikami. Jeho cieľom bolo vytvoriť jedinečné, nenapodobiteľné majstrovstké dielo hodné obdivu a uznania.

Experimentovanie v tvorbe Henriho Matissa sa stretlo s pozitívnym ohlasom. Práce talentovaného maliara publikum očarili a výrazne stúpli na cene najmä v posledných rokoch. Stali sa súčasťou luxusných zbierok vplyvných biznismenov i nefalšovaných nadšencov výtvarného umenia. Napríklad obraz „Blue Nude” vydražili počas októbra 2007 na aukcii v Christie‘s za hriešnych 33 miliónov dolárov! „Nahotu v modrom” smel konečne v pohodlí svojho domova obdivovať vášnivý zberateľ, ktorý bol ochotný zaplatiť za kvalitné umenie nemalé finančné prostriedky. Mimochodom Matissove diela získali veľkú popularitu hlavne v Rusku, kde sa postaral o ich propagáciu významný obchodník Sergej Schukin, obrovský fanúšik výtvarného umenia, konkrétne francúzskeho impresionizmu a post-impresionizmu.

Životný príbeh významného maliara sa začal odvíjať vo francúzskom mestečku Le Cateau-Cambrésis v posledný deň roku 1869. A hoci sa Henry narodil do umeleckej rodiny, pôvodne sa rozhodol pre pôsobenie v oblasti práva. Kvôli tomu aj odišiel v roku 1887 študovať do Paríža. Postupne ho to ale čoraz väčšmi ťahalo k maľovaniu, až sa napokon po súhlase otca rozhodol vrátiť na univerzitu rozšíriť si poznatky v oblasti výtvarného umenia. Kreativitu a talent zdedil po matke, ktorá bola zamestnaná v klobučníckej manufaktúre a taktiež sa venovala zdobeniu porcelánu.
Prvé výraznejšie kontakty s maliarstvom nadviazal Matisse v období, keď bol nedobrovoľne pripútaný na lôžko. V čase rekonvalescencie po zápale slepého čreva mu robili spoločnosť farby a štetce, s ktorými sa veľmi rýchlo „spriatelil”. Vo veku 22 rokov sa už konečne mohol nazývať maliarom. Henryho technika bola veľmi blízka technike impressionistov, no napriek tomu bola určitým spôsobom osobitá a jedinečná. Matisse sa naučil ako správne pracovať s dostupnými výrazovými prostriedkami a farba sa po čase stala „silou, vyjadrujúcou ľudské pocity.”

V roku 1898 maliar uzatvoril manželstvo s Amélie Noellie Parayre a spoločné medové týždne strávili v Londýne. Henryho diela pochádzajúce z tohto obdobia boli silno poznačené vplyvom významného maliarskeho majstra Turnera. Akákoľvek zmena miesta a podnebia preniesla nový, čerstvý závan aj na plátno. Rozdielny farebný kontrast je badateľný v umelcových dielach z „korzického obdobia” i z obdobia strávenom na juhu Francúzska. Matisse začal v tom čase výdatne využívať intenzívne až krikľavé farebné odtiene a čoskoro na to ho začali milovníci umenia prezívať „divokým” maliarom. Odtiaľ bol už len krôčik k vzniku nového smeru, ktorý zažil najväčší rozmach v rokoch 1905 až 1907, fauvizmu.

Henryho obrazom rozhodne nechýbala radosť ani nadšenie. Tragédia či depresia sa v nich neodzrkadľovali ani v jemnom náznaku. Matisse i ostatní prívrženci fauvizmu sa pokúšali o nájdenie dokonalej harmónie medzi emocionálnym výrazom a dekoratívnou kompozíciou. Stúpenci uvedeného umeleckého smeru sa výrazne zaujímali o detskú kresbu a nachádzanie čistých farieb a foriem.

Matisse žil až do svojej smrti v roku 1954 v Nice. Namaľoval niekoľko pozoruhodných obrazov, s ktorých medzi najznámejšie dodnes patria Hudba, Alžírčanka, Čítajúca Marguerita, Červený ateliér a Maliar a jeho plátno. Medzi jedno z jeho osobitých diel však nepochybne patrí aj maľba „Dáma v purpurovom plášti”, ktorá bola dokončená v roku 1935 v Nice. Henryho modelom sa pri zhotovovaní obrazu stala Lidya Delektorskaya, ruská imigrantka a maliarova obľúbená múza. Jej portrét v máji roku 2008 vydražili a podobne ako v prípade „Nahoty v modrom”, s obrovským úspechom. Na aukcii v New Yorku ponúkol štedrý milovník umenia za maľbu vyše 22 miliónov amerických dolárov.

Marcel Letko                                    Photos: Wikipedia, Olga’s Gallery

www.abcgallery.com
http://en.wikipedia.org/wiki/Henri_Matisse
www.hermitagemuseum.org