Milovník tanečníc
Edgar Degas získal vo svete povesť maliara s neuveriteľne prirodzeným zmyslom pre pôvab. Celkovú atmosféru priestoru i jedinečnú krásu okamihu dokázal zachytiť prostredníctvom farieb a štetca naozaj kvalitne, výnimočné schopnosti preukazoval aj pri reprodukcii cudzích malieb. Francúzsky talent sa najradšej realizoval vo výtvarnom umení, záujem však javil aj o grafiku a sochárstvo.
Prvou Degasovou voľbou sa stalo právo, no prednášky týkajúce sa zákonov a všeobecného poriadku ho príliš nepohltili. Preto začal navštevovať Akadémiu krásnych umení, kde sa bližšie zoznámil s témami, o ktoré konečne prajavil záujem. Maliarstvo si Edgara získalo natoľko, že ako 25-ročný bol odhodlaný odísť na trojročný študijný pobyt do Talianska. Degas postupne odkrýval krásy Ríma, Neapola i Florencie a samozrejme neprestával preukazovať neuhasínajúcu vášeň umeniu. Práve v danom období sa zrodilo niekoľko pozoruhodných Francúzových portrétov.
Až do momentu, kým Degas nespoznal nesmierne talentovaného výtvarníka Eduarda Maneta, boli jeho námety pre maľby prevažne klasické. Stretnutie s týmto výnimočným umelcom mu však pomohlo istým spôsobom odhaliť nové obzory, také ktorým dovtedy nevenoval patričnú pozornosť. Predmetom nasledujúcich Degasových obrazov sa tak stala realita, konkrétne verné stvárnenia konských dostihov, hudobníkov a žien. Neskôr ich doplnili tanečnice a bežné výjavy zo vzrušujúceho divadelného života. Postupne námety maliarových prác ešte viac pribúdali a úlohu dominujúceho prvku prevzalo veľkomesto. Degas sa sústreďoval na jeho nočné podniky, rušné, či pokojnejšie ulice, ale aj špecifické spoločenské zariadenia ako napríklad nevestince.
70. roky boli pre francúzskeho maliara späté s cestovaním, ktoré mu umožňovalo spoznávať nových ľudí a nové krajiny, kde nachádzal inšpiráciu pre ďalšiu umeleckú tvorbu. Degas navštívil Taliansko a Španielsko, nevynechal však ani príležitosť na vlastné oči si prezrieť americké New Orleans, rodisko svojej vtedy už nežijúcej matky.
V 70-tych rokoch sa často stretával s impresionistami a na počesť tohto umeleckého smeru namaľoval neskôr veľmi úspešný a obdivovaný obraz. Pre maľbu Absint, ktorá vznikla v roku 1877 si vybral ako model herečku Ellen André a nadšenca divadelných predstavení Marcellina Desboutina.
V nasledujúcej dekáde sa Degas koncentroval na stvárnenie žien pri baletných scénach a dennej očiste. Prehlbovala sa u neho aj vášeň k sochárstvu, ktorá vyústila do tvorby niekoľkých pozoruhodných plastík tanečníc
Narozdiel od iných umelcov, Degas preferoval maľovanie pri umelom osvetlení, či už v divadlách alebo v priestoroch rušných lokálov. Okamihy na slnkom zaliatej lúke, prípadne prírode, či lese mu neprinášali toľko inšpirácie, koľko by si bol želal.
V staršom veku už jeho umeleckú činnosť začínala ohrozovať nastupujúca očná choroba, ktorá neskôr spôsobila, že takmer oslepol.
Edgar Degas, vlastným menom Hilaire Germain Edgar de Gas, zomrel v Paríži 26. septembra 1917 ako 83-ročný. Po sebe zanechal niekoľko vynikajúcich obrazov, obľúbených mnohými milovníkmi výtvarného umenia. Z veľkého množstva prác môžeme spomenúť aspoň „Absint”, „Po kúpeli”, „Na dostihoch”, „Baletky”, „V kaviarni”, „Orchester parížskej opery”, prípadne dielo „Rímska žobráčka.”
Marcel Letko Photos: ISIFA