Prvý priamy odkaz na minisukňu pochádza z wyomingských novín „The Billings Gazette“ v roku 1962, ktoré ju opisujú ako „kontroverznú výrobnú položku” jednej z odevných fabrík v Mexico City. Za priekopníčku minisukne však možno označiť britskú návrhárku Mary Quant.
„Som azda jediná žena, ktorá kedy zatúžila ísť s mužom do postele už popoludní? Minišaty sú symbolom dievčat, ktorým sa nechce čakať.“
Mary Quant
Absolventka výtvarného umenia na Goldsmithovej akadémii v Londýne v roku 1955 otvorila na King´s Road v blízkosti londýnskej štvrti Chelsea kultový butik Bazaar. Svoje modely šila sama a látkami sa zásobovala v luxusnom obchodnom dome Harrods. Jej modely sa predávali v malom butiku za sprievodu hudby. Nechala sa inšpirovať módou z ulíc. Ako tvrdí Mary, „móda by mala byť hrou. Je súčasne nástrojom a úplným životom mimo domova. Ľudia vždy reagujú lepšie na osobu, ktorá im je vzhľadom sympatická.“
Zrod minisukne možno datovať na rok 1964, keď Quant zdvihla lem sukne na niekoľko palcov nad kolená. Tmavé líčenie v štýle Twiggy a výrazne riasy boli atribúty, ktoré z Londýnčaniek v 60. rokoch 20. storočia vytvorili školáčky v krátkych sukniach a vysokých čižmách. A to všetko sa udialo práve vďaka Mary Quant. Jej skvostné kreácie sa stretli s atmosférou doby.
Štýl udávali „mods“
Ich štýl určovali čisté línie, precízne tvary a farby. Pastelové odtiene 50. rokov sa vytratili a nahradili ich jasné a sýte geometrické vzory. Do módy sa dostal aj androgýnny vzhľad a spoločné „unisex“ oblečenie pre mužov aj ženy. Sukňa dostala názov podľa Maryinho obľúbeného auta, ktorým bolo Mini. A prečo práve tento automobil? V tom čase to bol automobilový hit, ktorý brázdil britské cesty. Ešte zaujímavejšie však je, že Quant a značka Mini sa spojili v projekte, z ktorého vzišiel automobil Mini Designer. Autogram Mary Quant sa vynímal na predných sedadlách vozidla, ktoré sa predávalo iba v čiernej a bielej farbe.
V tej dobe však už Mary nepatrila k priekopníčkam tohto štýlu. Francúzsky návrhár André Couregges začal na konci roka 1964 rovnako experimentovať s „kozmickým vekom šiat”, a tak rozprúdil vášnivú debatu o tom, kto uspeje.
Vznik minisukne patril desaťročia k diskutovaným témam. Kto bol prvý – Quant, alebo Couregges? Ako Quant podotýka, „nebola som to ja alebo Couregges, kto vynašiel minisukne. Boli to dievčatá v uliciach, ktoré to urobili.” Po šialených pyžamách zaujala jednoduchými lacnými šatami bez rukávov, zásterovými a puzdrovými šatami, ktorých dĺžka sa skracovala. Jej minisukne si oprávnene zasluhovali titulky v tlači a nové kúsky z jej kolekcie mizli rad za radom.
V roku 1966 pre ňu pracovalo až 20 dielní. Počas siedmich rokov sa jej podarilo otvoriť 150 butikov v Anglicku a 350 vo svete. Bizarný moment nastal vo chvíli, keď ju odporcovia obviňovali, že svojimi výtvormi „núti“ mužov, aby znásilňovali ženy. Ako však dodala sama Mary: „Pravidlá boli vytvorené pre lenivých ľudí, ktorí myslia iba na seba. Čo je dobré (poslušné), zaváňa smrťou. Vulgárnosť je život. Móda nie je frivolná. Je časťou, ktorá nám ukazuje, že sme ešte stále nažive. A čo je najdôležitejšie, žena je taká mladá ako jej kolená.“
Britská kráľovná Alžbeta napokon Mary udelila Rád britského impéria za export. Koncom minulého tisícročia táto kreatívna dáma založila webové stránky, a najmä dekoratívnu kozmetiku začala exportovať do Japonska.
Soňa Kovačiková
Fotografie: Dreamstime