Oheň a ľad
Jubilejný tridsiaty ročník dostihového Turf-gala možno bez okolkov nazvať „veľkým divadlom" v znamení ohňa a ľadu. Najskôr počasie pripomínalo dokonalé ohnivé leto, aby neskôr prekvapilo krupobitím. Diváci, ktorí prišli do areálu závodiska v bratislavskej Petržalke, však mohli sledovať skvelé výkony a zaujímavý sprievodný program.
Začal by som netradične, nie „ódou na radosť" pre najsilnejšieho koňa, Overdosa, ktorý pritiahol množstvo divákov - ten jazdil v Bratislave extra ligu a bolo skutočne očarujúce sledovať plnokrvníka svetovej kvality na tráve závodiska - ale pohľadom „praobyčajného" návštevníka vrcholného dostihového podujatia.
Turf-gala som sa zúčastnil ako „radový" divák bez akýchkoľvek výhod novinára, či VIP-a. Čiže som nasával atmosféru týchto veľkých dostihov ako „zrnko v prachu" tisícok návštevníkov. Možno to bolo aj oveľa jednoduchšie sledovať Turf-gala z davu. Pozitívnou skutočnosťou bol veľký počet divákov, ktorí sa rozhodli stráviť nedeľňajšie popoludnie na dostihovom podujatí. To je potešiteľný fakt, pretože dostihy v zahraničí lákajú skutočne masy divákov. Napríklad v Melbourne sú počas slávneho Melbourne Cupu realitou prázdne ulice a dovolenky. V Epsome, či v Ascote zas dostihy predstavujú športový a spoločenský sviatok. Plný areál petržalského Závodiska naznačoval, že záujem o šport kráľov v našej „dostihovo nenápadnej" krajine rastie. Samozrejme, divácku kulisu netvorili len domáci fanúšikovia turfu.
Potešil ma objemný dostihový program a musím sa priznať, že každý z milovníkov dostihov si musel na jeho stranách nájsť tú svoju tému. Program nebol len o reklamách sponzorov, informáciách o jednotlivých dostihoch, či o štartových listinách. Zaujal ma napríklad rozhovor s majiteľom stajne MPL Racing, Ing. Miroslavom Pisklom, či s majiteľom stajne SCH Univerzál, Ing. Zoltánom Mikóczym. Práve on je šťastným vlastníkom zázračného Overdosa. Samozrejme som nevynechal rozhovor s riaditeľom Závodiska - JUDr. Mariánom Šurdom. Mnohé z jeho slov, ktorými charakterizoval dostihový míting Turf-gala, by vyjadrovali aj stanovisko mnohých fanúšikov domácej dostihovej scény. Jeho razenie neustále skvalitňovať spoločenskú stránku tohto významného podujatia je veľmi sympatické. Naozaj, vo svete nie sú dostihy len symbolom športu, zápolenia najrýchlejších koní, ale aj významným spoločenským eventom, kde častokrát stretnete pánov v cylindroch a dámy v róbach. A nielen v klimatizovaných súkromných lóžach na najvyššie položených miestach honosných tribún. Mnohým divákom postačuje aj sedenie na deke, ale s pohárikom Veuve Clicquotu a košíkom plnom dobrôt. 
Motivovali ma aj jeho výčitky do radov návštevníkov, z ktorých mnohí volia skôr športové, letné oblečenie na také významné dostihové eventy, akými sú Turf-gala a Derby. Na jednej strane má pán Marián Šurda pravdu, viď príklad dostihov vonku, ale na druhej strane musím zacieliť hľadáčik do diváckych radov a myslenia u nás doma. Zdá sa, že na to, aby sa stav v oblasti etikety a „dress code" - aspoň v Bratislave - posunul dopredu, bude nutné ešte „chvíľu" čakať. Dostihy u nás potrebujú osvetu, medializáciu - nielen v športových spravodajských reláciách, ale určite aj v oblasti životného štýlu. Veď správne cielená prezentácia je dôležitá na to, aby dokázala motivovať ľudí, meniť ich vzťah k tomuto športu. Aby dostihové mítingy neboli len ďalším športovým podujatím, kde mnohí návštevníci ľahko splynú s davom, „posilnia sa „borovičkou" a v dobrej nálade, častokrát bez povšimnutia samotných výkonov aktérov na dráhe, odídu domov. A možno práve také mítingy, akým bol aj tohtoročný Turf-gala, môžu predstavovať pre divákov katarziu. Zmena „dress codu" je v rukách samotných fanúšikov. Snaha zmeniť sa, odlíšiť sa počas významných dostihov, je v našich rukách.
Ale pozrime sa tiež na infraštruktúru a vybavenie mnohých dostihových areálov v Anglicku, či vo Francúzsku. Samozrejme, ide o krajiny s vyspelým dostihovým systémom, ktorý sa roky rozvíja. Dostihové „centrá" ako - Royal Ascot, York, či Towcester, alebo Paríž, Deauville a Chantilly - poskytujú skvelé príležitosti pre spoločenský program, ktorý je neodlučiteľnou súčasťou dostihov. Infraštruktúra, servis pre „bežných" divákov a tiež pre VIP návštevníkov sú na vysokej úrovni.
Ešte raz, uvedomujem si, že sú to krajiny s vyspelým systémom a tradíciami.
Nedokážem si však zatiaľ dobre predstaviť situáciu, že v horúcom počasí, aké vládlo počas Turf-gala, by návštevníci naozaj prišli v spoločenskom oblečení a následne sa posadili na tribúnu, na miesto, kde si možno len z ľahostajnosti, niekto pred vami „utrie topánky", alebo budeme v tmavom obleku stáť v nekonečnom rade na občerstvenie, kde za vami stojí „fanúšik", z ktorého razí opojná aróma borovičky, inteligentný slovník a vôňa trojtýždňovej hygienickej pauzy. To je beh na dlhé trate a určite nie je v silách riaditeľa Závodiska, aby tento status zmenil.
Pálčivý problém predstavuje teda aj infraštruktúra Závodiska, ktorá by potrebovala posunúť o niekoľko míľ dopredu, hlavne počas veľkých eventov, čo v súčasnosti predstavuje pravdepodobne problém. No a potom sme tu my - fanúšikovia a návštevníci dostihov, aby sme sa snažili pochopiť podstatu veľkých podujatí, zmeniť vnímanie športového mítingu, nielen ako prvotnej športovej udalosti, ale aj spoločenského eventu, ktorý má svoje miesto v spoločenskej hierarchii.
Nechcem však plakať nad osudom dostihov na Slovensku, hlavne v Bratislave, pretože naozaj záujem a smerovanie vykazujú zlepšenie. Napríklad už len účasťou niektorých slovenských „zaujímavých osôb". Počas súťaže o najkrajší klobúk sa ich na pódiu objavilo dosť. Aj títo ľudia môžu vdýchnuť medzi divákov záujem o dostihy a, samozrejme, nasmerovať vnímanie tohto krásneho športu do správnych dimenzií. Ďalším, dôležitým pozítvom bola prítomnosť televíznych kamier v areáli Závodiska. Skutočnosť, že najdôležitejšie dostihy vysielala STV v priamom prenose možno označiť za tú najsvetlejšiu správu, ktorá znamená výrazný posun slovenskej turfovej scény v oblasti zvyšovania popularity.
Vráťme sa však k dostihom
Samotné Turf-gala ponúklo skvelé dostihy a určite najzaujímavejším dostihom dňa bola Cena Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorú podľa očakávaní a jednoznačne ovládol Overdose. Ten už od začiatku nastúpil v nasadení, ktoré nie je pravidelné vídať na petržalskej dráhe. Ukázal silu, ktorá sa v ňom ukrýva, ladnosť behu, rýchlosť, snahu súťažiť.
Najväčšie vyvrcholenie dňa, Veľká cena Allianz - Slovenskej poisťovne (Veľká cena Slovenska) patrila Ryanovi. Jej začiatok poznačila hrôzostrašná prietrž mračien s krupobitím, ktoré zmenili dostihovú dráhu na rozmočený, ťažký podklad. To zapríčinilo oveľa opatrnejší priebeh dostihov s veľkým finále Ryana zo stajne MPL Racing. Ten vyhral tento dostih aj minulý rok, a tak obhajoval vlaňajšie prvenstvo. To sa mu nakoniec na náročnej dráhe podarilo.
Akoby bolo najvhodnejšie zhrnúť tridsiaty ročník Turf-gala? Bol zaujímavý, spestril ho sprievodný program v podobe súťaže o najzaujímavejší dámsky klobúk, piesne Pavla Hammela, autogramiáda finalistiek Miss Slovensko 2007, návštevníci z oblasti „showbizu", profesionálna organizácia.
Bolo by výborné, aby súčasný trend napredoval a dosiahol ďalšie maximá - či už v počte divákov, športových výkonov a úspechov na spoločenskom poli.
Peter Fritz Photos: Peter Fritz
www.zavodisko.sk
