Hľadať

Palau de les Arts Reina Sofia – vo veľkolepom štýle

Budova opery v Sydney, ktorú v roku 1966 navrhol dánsky architekt Joern Utzon, bola  v tom čase natoľko prevratná a nákladná, že ju nakoniec dokončili pod taktovkou iného architekta. Pre mnohých fanúšikov opery znamenala netradičné spojenie klasiky a ultra moderného dizajnu. Čo by však povedali dnes na extravagantné dielo Santiaga Calatravu?

Budova Palau de les Arts Reina Sofia z dielne architekta Santiaga Calatravu patrí k nadčasovým. Sídli v nej opera a zároveň plní funkciu kultúrneho centra španielskej Valencie. Prácu na projekte začal Calatrava v roku 1995, aby ju ukončil v októbri 2005, kedy ju slávnostne otvorili. Prvá opera – Beethovenov Fidelio – sa na hrala v 25. októbra 2006.
Budova patrí k najväčším architektonickým komplexom, ktorý vytvoril jeden architekt. Palau de les Arts Reina Sofia tvoria tri rozdielne budovy, vrátane hlavnej sály s kapacitou 1 800 sedadiel, ktorá sa využíva na veľké produkcie – koncerty, baletné, divadelné, či operné predstavenia.

Ďalšia zo sál je Aula Magistral s kapacitou 400 divákov – navrhnutá a určená na konferencie, prednášky, ale tiež pre detské divadelné vystúpenia. Posledná – Auditorium (amfiteáter) s kapacitou viac ako 1 700 návštevníkov, dokáže ponúknuť priestor pre hudobné podujatia, umelecké akcie a pop music.
Inovatívne prvky a moderná architektúra, ktorá sa rozprestiera na ploche 40 000 m2 a týči do výšky 70 metrov, predstavuje dokonalý príklad nadčasového chápania. Veľkosť samotnej budove dodáva aj kreatívne stvárnenie okolia: záhrady, bazény, ktoré odrážajú na svojej hladine príťažlivé krivky budov, a cestičky križujúce priestor okolo. Prístup do jednotlivých sál zabezpečujú panoramatické výťahy a schodiská umiestnené vo  vnútri budov. Kontrast medzi keramikou vykladanými stenami a sklenenými vstupnými halami vzbudzuje v návštevníkoch údiv. K týmto prvkom patria aj kovové časti použité hlavne v hlavnej vstupnej hale, ktoré sú stvárnené tak, že vytvárajú dojem, akoby sa táto hala vznášala. Sklenené steny pôsobia zaujímavo v nočných hodinách, keď je budova rozsvietená. Vtedy vyžaruje zvláštny svit, ktorý pôsobí veľmi príťažlivo. Celkovo sa na výstavbu budovy použili rôzne materiály – no dominujú práve sklo, kov a betón.

Aj interiér v ničom nezaostáva za ultramoderným exteriérom. Taktiež sú tu využité moderné materiály  – sklo, drevo, kov a betón.

Celkový výzor budovy pôsobí skôr ako medziplanetárne plavidlo z iných svetov.

Santiago Calatrava

Architekt, inžinier a umelec Santiago Calatrava sa narodil 28 júla 1951 v Benimamet (Valencia). Talent objavil už veľmi skoro, keď ma desať rokov. Vtedy začal študovať umenie na School of Arts and Trades of Valencia, kde začal trénovať kreslenie a maľbu. Neskôr študoval na Superior Technical School of Architecture. Tu v roku 1974 dosiahol titul v oblasti architektúry. Týmto sa jeho vzdelávanie neskončilo a pokračoval ďalej, napríklad v roku 1979 získal doktorát v Zurichu na Federal Institute of Technology. Od tohto roku začal pracovať na malých projektoch, založil prvé štúdio a jeho úspešná kariéra sa začala rozvíjať. Postupom času sa vypracoval na jedného z najrenomovanejších architektov. V roku 1989 si v otvoril v Paríži druhé štúdio, zatiaľ čo pracoval na mnohých projektoch. Z aktuálnych projektov je možné spomenúť – James Joyce Bridge – Dublin, Írsko (2003), Auditorium of Tenrife (2003), Turtle Bay Bridge – Redding, USA (2004), Olympic Complex – Atény, Grécko (2004), Turning Torso – Malmo, Švédsko (2005) a množstvo iných.

NIPOS         Photos: Palau de les Arts Reina Sofia, ISIFA

www.lesarts.com

Mohlo by sa Vám páčiť