Hľadať

Prekliate drahokamy – skutočnosť alebo ilúzia?

Pohľad na diamanty vyvoláva v ľuďoch rozmanité, predovšetkým príjemné pocity. Dôvodom je unikátna, dokonalá krása týchto vzácnych kameňov, ich magický trblietavý lesk, ale aj skutočnosť, že v spoločnosti symbolizujú úspech, prestíž a bohatstvo. Rovnako zaujímavé ako samotné nerasty však vedia byť i príbehy, ktoré sú s nimi spojené. Vzrušujúce, niekedy až strašidelné historky tak poodhaľujú pozoruhodnú, častokrát skutočne neveselú minulosť.

Všetci poznáme smutný príbeh Titanicu, mohutného plavidla, ktoré ukončilo svoju krátku púť pred takmer 100 rokmi pod morskou hladinou. Napriek rozhodným slovám o jeho konštrukčnej dokonalosti a absolútnej bezpečnosti sa mu nepodarilo „prežiť“ ani len prvú ozajstnú plavbu. Prečo však spomínam nešťastnú udalosť v súvislosti s drahými kameňmi? Na palube legendárnej lode sa totiž podľa dostupných zdrojov nachádzal človek, ktorému istý newyorský klenotník zjednal kúpu prekrásneho tmavomodrého diamantu, vo svete známeho pod menom Hope. Vplyvný pasažier Titanicu však nebol jediným komu vzácny kameň priniesol smolu a nešťastie. Jeho nositeľmi boli v minulosti napríklad Jean Baptiste Tavarnier, princezná de Lamballe alebo slávna Mária Antoinetta, no život všetkých troch sa skončil tragicky. Vzácny tmavomodrý kameň síce pútal svojou neobyčajnou krásou, dlho sa však nevedel zbaviť veľmi zlej povesti. Jeho hrozivý príbeh sa ale napokon uzavrel po tom, čo ho v roku 1958 umiestnili v Smithsonianovom Národnom múzeu vo Washingtone D.C.

Nielen Hope získal vo svete povesť drahokamu prinášajúceho nešťastie. Podobne nelichotivé historky kolujú aj o ďalšom pozoruhodnom neraste. Black Orlov je čierny, 67 karátový diamant s vlastným osobitým príbehom plným tajomnosti a mystiky. Povesť hovorí, že kameň zodpovedá za tragický osud dvoch ruských princezien. Jeho prekliatie sa údajne viaže na udalosť, ktorá sa odohrala pred mnohými rokmi. Istý mních odcudzil čierny drahokam z hinduistickej svätyni v Južnej Indii, čím uvalil kliatbu na seba i budúcich vlastníkov diamantu. Osud niekoľkých z nich sa skutočne skončil tragicky. V súčasnosti je Black Orlov zasadený do brošne, ktorá je zavesená na platinovom náhrdelníku. Jeho čierna farba je rozhodne neobyčajná a netradičná.  

Vzrušujúca história sa viaže aj ku drahému kameňu Koh-i-Noor, v preklade znamenajúcom „Hora svetla“. Diamant v súčasnosti váži 108,93 karátu a je považovaný za najväčší na svete. Podľa starej indickej legendy sa vzácny nerast prvýkrát objavil u malého dieťaťa, ktoré sa našlo na brehu rieky Yamuna. Neskôr bol Koh-i-Noor „tretím okom“ boha Shivu. Historické kroniky sa o diamante zmieňujú v súvislosti s rokom 1304, kedy ho získal počas vojnového ťaženia indický maharadža Ala-ad-Dinkij. Domov však už nedošiel, pretože dostal náhly, smrteľný záchvat kašľa. Jeho siedmi potomkovia sa o cennosť pobili a napokon sa z nej netešil ani jeden z nich. Prekrásny diamant sa postupne dostal do rúk členov viacerých panovníckych rodov, ale šťastie im veru nenosil. Neskôr ho získala Východoindická spoločnosť, ktorá ho začlenila medzi britské korunovačné klenoty. Anglická kráľovná Viktória uverila poverám o nešťastí a preto stanovila vo svojej záveti, že kameňa sa nesmie žiaden následník trónu ani dotknúť. Hovorilo sa totiž, že potom zomrie. V súčasnosti je možné vidieť „prekliaty“ diamant v Toweri.

Aby sme však nepísali len o nepríjemných veciach, predstavíme si drahokam, ktorý mal oproti trom predošlým o čosi „obyčajnejšiu“ povesť. Najväčším diamantom aký sa kedy podarilo nájsť a vyťažiť, bol mohutný nerast objavený v niekdajšej Britmi ovládanej provincii Transvaal. Vážil 3 106 karátov a veľkosťou pripomínal grapefruit. Na žiadosť anglického kráľa Eduarda VII. ho rozdelili na niekoľko „minikameňov“, následkom čoho vznikli dva veľké, sedem priemerných a 96 miniatúrnych drahokamov, ktoré neskôr našli rozmanité využitie. Všetky vzniknuté diamanty sa vyznačovali výrazným jasom. Najväčší z nich známy ako Great Star of Africa mal 530,2 karátov. Spoločne s ďalším, druhým najväčším kameňom Cullinan II. našiel uplatnenie ako súčasť britských korunovačných klenotov.

Hoci diamanty Hope, Black Orlov a Koh-i-Noor majú za sebou naozaj strašidelnú minulosť, nemožno o nich s istotou tvrdiť, že sú prekliatymi. Nesmieme zabúdať, že väčšina tragických udalostí sa odohrala pred desaťročiami, ba dokonca storočiami, teda v pohnutých časoch poznačených nepokojmi a vojnami. Lekárska starostlivosť nedosahovala takej úrovne ako v súčasnosti a rovnako kvalitná nebola ani hospodárska situácia v niektorých krajinách. Prekliatie niektorých diamantov teda nemusí byť ani zďaleka skutočnosťou, ale len ilúziou.

Marcel Letko                                                              Photos: ISIFA, PRESS

www.diamonds.com

Mohlo by sa Vám páčiť