Na otázku, ktorý džokej po sebe zanechal výraznú, nezmazateľnú stopu, by väčšina dostihových odborníkov zrejme odpovedala rovnako. Lester Piggott. Legendárny Brit toho prežil za necelé polstoročie skutočne mnoho – od počiatočných tínejdžerských úspechov cez famózne neskoršie triumfy, až po nečakané nepríjemnosti so zákonom. Lester Piggott sa stal v priebehu niekoľkých rokov športovou legendou, jazdcom pripraveným bojovať o tie najvyššie priečky za každých okolností.
Odborníci považujú Piggotta za najlepšieho džokeja svojej generácie, skvele súťažiaceho najmä na rovinatom teréne. 4493 senzačných víťazstiev zaznamenaných na podujatiach v rozmanitých krajinách naznačuje, akým fantastickým jazdcom Lester v skutočnosti bol. Až deväťkrát si odniesol cenný vavrín víťazstva z prestížneho Epsom Downs, dostihu, ktorý vyniká náročnou a tvrdou konkurenciou. Piggotta len tak niečo nepoložilo.
Na džokeja bol Lester prekvapujúco vysoký – meral 1 meter a 73 centimetrov. Práve preto ho volali „The Long Fellow”. Takmer celú kariéru si ale musel strážiť svoju váhu a je pravdou, že veľakrát s ňou skutočne bojoval. To mu však vonkoncom nebránilo v tom, aby sa stal pionierom nového jazdeckého štýlu, ktorý bol vo veľkom obdivovaný a nasledovaný mnohými Lesterovými kolegami ako aj ďalšími úspešnými reprezentantmi jazdeckého športu. Piggott sa stal britským šampiónom-džokejom 11 krát. Niet pochýb o tom, že ak by sa po roku 1971 nezačal orientovať len na niektoré špecifické podujatia, zoznam jeho celkových triumfov mohol byť ešte dlhší.
Lester mal šťastie, že vyrastal v rodine, ktorej trénerské a jazdecké úspechy siahali až do 18. storočia. Otec i starý otec vlastnili stajne, preto pravidelný kontakt s koňmi nebol pre vtedy ešte mladého chlapca ničím neobyčajným a výnimočným. Piggot uháňal na rýchlych tátošoch už od detstva, z prvého mimoriadne emotívneho úspechu sa smel radovať ako dvanásťročný. Je zrejmé, že diváci, ktorí sa v tom čase nachádzali v Haydock Parku netušili, že tlieskajú triumfu neskoršej jazdeckej legendy. Lesterovi sa podarilo v roku 1948 premiérovo zvíťaziť na koni menom The Chase. Keď sa na popredných priečkach začal objavovať častejšie, titul ‘nová tínejdžerská hviezda‘ na seba nenechal dlho čakať. V roku 1954 už Lester stál na štarte svojich prvých dostihov v Epsom Downs. Kôň, ktorého sedlal bol považovaný skôr za outsidera, no jeho to príliš netrápilo.
Z podceňovaného žrebca Never Say Die sa napokon vyvinul rýchly blesk a v kombinácii s mladým a talentovaným Piggotom zasadil konkurencii tvrdý úder. Dostihový svet ostal v nemom úžase, nový úspech bol na svete.
Prišli však aj krušnejšie chvíle. V roku 1954 Lester súťažil v Ascote, kde ho neskôr miestni stewardi obvinili zo zapríčinenia zmätku na rovinke. „V tom čase to bolo iné. Až príliš veľký dôraz sa kládol na bezpečnosť,” spomína si na podujatie spred 50-tich rokov legendárny Brit. „Keď som bol mladý,v žiadnom prípade som nechcel byť porazený. Jednoducho som nemal chuť vracať sa späť s výhovorkami, prečo som neuspel.“
Vo výbere súťažných koní zvykol mať Piggott šťastnú ruku. Predsa len sa ale vyskytla situácia, keď svojmu štvornohému partnerovi zrejme príliš neveril. V roku 1983 mal nastúpiť na štart s kobylou All Along patriacou Danielovi Wildensteinovi. Napokon ju neosedlal a prenechal opraty konkurencii. Rozhodnutie sa neskôr ukázalo ako chybné. All Along sa stala prekvapením jesennej sezóny a „americkým koňom roka”. Zvíťazila v Prix de l’Arc de Triomphe i v ďalších medzinárodných podujatiach. Wildenstein sa rozhodol, že v budúcnosti už Piggotovi žiadneho koňa nezverí.
Marcel Letko Photos: ISIFA