Hľadať

Rozhovor na konci sezóny / INTERVIEW

Mám rád rozhovory, no ešte radšej mám stretnutia s turfmanmi, s ktorými dokážeme dlhé hodiny debatovať o všetko čo má štyri nohy, krásnu hrivu a na trávnatej či pieskovej dráhe ukrajuje posledné metre v urputnom finiši. Počas rozhovoru s riaditeľom Závodiska Bratislava, JUDr. Mariánom Šurdom sme v krátkosti zhodnotili tohtoročnú dostihovú sezónu u nás, ale navštívili sme zaujímavé svetové eventy.

Pán Šurda, tohtoročná dostihová sezóna je za nami. Akoby ste ju zhodnotili? Aká bola?
Predovšetkým ju poznačili úsporné opatrenia spôsobené aktuálnou ekonomickou situáciou. Odrazilo sa to najmä v zníženom počte majiteľov zaregistrovaných koní, asi o jednu pätinu. Na druhej strane sa však nechcem sťažovať, pretože verím v pozitívne zmeny. Som presvedčený, že o tri – štyri roky sa situácia posunie k lepšiemu.
V každom prípade však môžem zhodnotiť tohtoročnú sezónu kladne. Veď dostihy sú súčasťou kultúry každej krajiny a Slovensko nemožno vyčleniť zo spoločenstva vyspelých dostihových krajín. Aj u nás majú svoje pevné miesto v kultúrnom i športovom kalendári. Tento rok ma najviac potešil míting Turf-gala, ktorý už roky patrí k vrcholným dostihovým podujatiam v strednej Európe. Skvelá bola päťtisícová divácka kulisa, samotné zápolenia na dráhe i sprievodný program. Mimo bratislavských dní úspešne hodnotím míting v Senici, ktorý navštívilo  päťtisíc fanúšikov turfu. Je to však logické, pretože na Záhorí je sústredených najviac tréningových centrál, je to bašta slovenského dostihového diania. Vyzdvihol by som však aj mimoriadny úspech bratislavského rodáka Jozefa Bojka, ktorý od roku 1992 pôsobí v Nemecku a patrí k príslušníkom nemeckej dostihovej elity. Tento rok vyhral 142. nemecké derby v Hamburgu s dotáciou 500 000 Eur. Jeho triumf hádam najviac ocení až história.
Musím tiež podotknúť, že tohtoročnej sezóne žičilo aj počasie, ktoré ukázalo svoju lepšiu stránku ako vlani, keď sme bojovali s neustálymi dažďami.

Ste spokojný s vrcholnými mítingami, akými boli Turf gala a Slovenské derby? Splnili vaše očakávania?
Turf-gala môžem bez okolkov nazvať pravou dostihovou lahôdkou. Každý detail nám vyšiel, akoby všetko do seba nádherne zapadlo. Potešila ma divácka účasť, výkony na dráhe v Starom háji i zaujímavý program. Počas Derby som očakával vyššiu návštevu, no karty nám zamiešali vysoké horúčavy. Tiež je dôležité pripomenúť, že aj dostihy, tak ako iné športové odvetvia, bojujú o svoj úspech v konkurenčnom prostredí. Dnes je ponuka využívania voľného času mimoriadne pestrá. S týmto trendom bojujú aj organizátori v okolitých krajinách. Výnimkou je ešte Bratislava, kde dostihy navštevuje tiež množstvo mladých ľudí. Teší ma však napríklad aj skutočnosť, že tento rok nebol utratený ani jeden kôň. Pokiaľ by som mal vyzdvihnúť výkony štvornohých atlétov, tak určite momentálne najlepšou zostavou disponuje Zuzana Kubovičová. Už niekoľko sezón je líderkou nielen u nás, ale patrí aj medzi stredoeurópsku elitu, veď jej zverenci v roku 2011 získali viac ako 165 000 Eur.

Čo očakávate od budúcoročnej sezóny?
Opäť zdôrazním, som optimista. Dúfam, že budúca sezóna bude zaujímavá, ale veľa záleží aj od objemu pridelených financií a priazne agrorezortu. Veď na stavbe novej tribúny sa intenzívne pracuje, čo je určite veľmi pozitívnou správou pre fanúšikov turfu. Taktiež nechceme znižovať počet dostihov, čo sľubuje rovnaký počet dostihových dní aj v budúcom roku. Pokiaľ by som mal však podčiarknuť jednu skutočnosť, ktorá nás v súčasnosti trápi, tak to je počet štvornohých aktérov. Na Slovensku by sme potrebovali aspoň o 40-50 koní viac. V roku 2011 ich počet klesol pod tristo. Veľmi by nám to pomohlo. Samozrejme, vlastníctvo koňa nepredstavuje finančný úspech, o návratnosti sa nedá uvažovať. Je to skôr vášeň pre úžasný šport, akým dostihy nepochybne  sú.

Rád by som sa vrátil k parížskym dostihom, kde nečakane a prekvapujúco vyhrala Danedream. Bola to kobyla o ktorej sa vôbec neuvažovalo. Čo vy na to?
Tohtoročný európsky dostihový vrchol Prix de l’Arc de Triomphe, ktorý som sledoval na vlastné oči, možno prirovnať k dostihovej rozprávke, ktorá sa objaví raz za 20 – 30 rokov. Najmä v prostredí dostihov neplatí nepísaný zákon, že najbohatší majitelia, ktorí vlastnia najdrahšie kone, musia automaticky aj vyhrávať. Danedream je kobyla z nemeckého tréningu, ktorú kúpili majitelia na dražbe za deväťtisíc Eur, nikto ju pred tým nechcel. No odmenila sa im víťazstvom v prestížnych dostihoch v Paríži, kde vyhrala o päť dĺžok. Na scéne sa vždy objavia výnimočné kone a Danedream, produkt nemeckého chovu, sa medzi ne zaradila. Trochu ma aj mrzelo, že nemecké médiá sa tomuto fantastickému príbehu osobitne nevenovali. Ja osobne nemeckému turfu fandím, je bližší viac k stredoeurópskym reáliám, ako francúzsky či anglický. Danedream, v súvislosti s novým päťdesiat percentným majiteľom – japonským magnátom Teuruyom Yoshidom (povráva sa, že polovičný podiel vraj odkúpil od manželov Volzovcov za 1,7 mil. Eur), sa objaví posledný raz v kariére divákom koncom novembra v prestížnych dostihoch na 2 400 metrov v Japan Cupe s neuveriteľnou dotáciou 6,5 mil. USD. (Výherné konto Danedream je 2 milióny 870 tisíc Eur.)

Peter Fritz                                                       Photos: Dušan Barbuš, Karel Němec, Press

www.zavodisko.sk

Mohlo by sa Vám páčiť