Koncom mája som sa ako zástupca našej redakcie zúčastnila medzinárodnej výstavy Pow Wow 2011 v San Franciscu. Pow Wow je od roku 1969 najväčšou výstavou cestovného ruchu v Spojených štátoch, kde dostáva možnosť prezentovať sa nielen hosťujúce mesto, ale aj vystavovatelia z celej krajiny. V tomto roku výstava vstúpila do svojho štyridsiateho tretieho ročníka a zúčastnilo sa jej 5 500 účastníkov zo 70 krajín sveta.
Nie náhodou je San Francisco jedným z najnavštevovanejších miest USA a mnohí obyvatelia pyšne tvrdia, že niektoré veci je možné vidieť a zažiť len tam. Okrem bohatého programu, ktorý nám pripravili organizátori v čase trvania samotnej výstavy, som sa rozhodla ostať v meste o čosi dlhšie a prejsť ho krížom krážom. Mojim cieľom bolo spoznať každý jeho kopec, prekorzovať ho od jedného mosta po druhý a spoznať všetky svetoznáme pamiatky. Ale hlavne nájsť tie menej známe, ktoré robia zo San Francisca tých najrozmanitejších a zaujímavých 49 štvorcových míľ na tejto planéte.
Na San Francisco som pred svojou cestou dostala len tie najlepšie referencie. Na čo ma však nikto neupozornil bol fakt, že v San Franciscu je možné v priebehu dvoch týždňov zažiť všetky druhy počasia. Čakala som slnko, vietor, možno mierny dážď. Dokonca som bola informovaná aj o tom, že je to údajne najchladnejšie mesto Kalifornie. Stále tu však hovoríme o slnečnej Kalifornii a presne to som aj očakávala. Avšak to, čo zažijete keď stojíte na Pier 39 a pozorujete kolóniu miestnych tuleňov, pričom vás do nitky zmáča zničujúci dážď a bičuje studený vietor priviaty Tichým oceánom, na to vás nepripraví žiaden sprievodca. Keď mi po pár minútach začala premokať aj nepremokavá bunda, pochopila som, že je naozaj nevyhnutné si kúpiť ten pršiplášť, ktorý už nosili všetci naokolo. A sotva som si v ňom stihla urobiť jednu fotku s Alcatrazom v pozadí, zrazu nado mnou svietilo také prudké slnko, že som rovno mohla vhupnúť do plaviek a pridať sa k tým tuleňom. A potom vraj londýnske počasie je premenlivé!? Skúste San Francisco!
Najlepší spôsob ako spoznať akékoľvek mesto je zveriť sa do rúk niekomu, kto to tam veľmi dobre pozná. Ja som určite nešliapla vedľa, keď som sa hneď druhý deň po príchode obrátila na Chrisa Courtneyho. Sľuboval, že nám ukáže to pravé San Francisco. A naozaj nám ho ukázal. Toto je to pravé pre tých, ktorí chcú ísť tam, kde chodia miestni ľudia. S obdivuhodným zápalom nám ukázal svoje mesto mimo tradičných turistických atrakcií. S ním sme sa celý deň vozili mestskou hromadnou dopravou, prechodili kilometre a len vďaka nemu sme sa dostali na strechu umeleckej školy, z ktorej bol výhľad na mesto akoby ste ho mali na dlani. Tiež nám ukázal tie najkrajšie viktoriánske domy a šialený obchod s takými vecami, ktoré si bežný smrteľník asi každý deň nekupuje. Vypchaté myši oblečené vo svadobnom, žralokov vo formaldehyde či vypchatého krokodíla kríženého s kanadskou husou. San Francisco je jednoducho plné tých najúžasnejších vecí a zážitkov.
O čo tu „zakopnete” takmer na každom rohu sú nádherné viktoriánske domy. Napriek zemetraseniam, požiarom a rozširovaniu modernej urbanizácie, sanfranciské ulice stále lemujú tisíce vyzdobených domov z konca 19. storočia. V mnohých štvrtiach sú dokonca najbežnejším typom obytných budov. Väčšina bola postavená na úzkych parcelách a má približne rovnaký pôdorys. Podobné sú si v tom, že všetky majú drevenú konštrukciu a líšia sa len bohatým, zložito prepracovaným zdobením. Najznámejšie z nich sú určite tie na Alamo Square, ktoré pred fotoaparátmi mnohých turistov spôsobne pózujú v pozadí s mrakodrapmi modernej finančnej štvrte. Samotná Finančná štvrť je ekonomickým motorom San Francisca a je jedným z komerčných stredísk Spojených štátov. Historicky sa práve v tejto štvrti nachádzali obchodíky, do ktorých si zlatokopovia chodili nechať zvážiť svoje zlato. V súčasnosti v tejto štvrti sídlia najväčšie banky a právnické firmy a siaha od impozantných moderných mrakodrapov až po v ich tieňoch sa chúliace staré banky.
Ulice San Francisca sa rozprestierajú na asi štyridsiatich troch kopcoch. Z toho len sedem sa výraznejšie preslávilo, pričom k nám na Slovensko sa dostala zvesť asi len o dvoch z nich. Áno, hádate správne, myslím Twin Peaks. Kopce nekopce, všade sa chodí pešo. Nie raz sa mi stalo, že ma pri šliapaní hore kopcom predbehol bežec. Ja udychčaná, na pokraji svojich síl, on s veselým úsmevom na tvári a na čele ani kropaj potu. To je San Francisco. Neustále v pohybe.
Jednou z najkľukatejších ulíc v celom USA je Lombard Street. Presnejšie iba jedna z jej častí medzi ulicami Hyde a Jones. Mnohí sprievodcovia ju označujú za najkľukatejšiu ulicu San Francisca, ale nie je tomu tak. Existuje ešte jedna kľukatejšia. Vemont Street v štvrti Portrero Hill. No hoci je táto technicky mierne kľukatejšia, zďaleka nedosahuje svetoznámosť a vizuálnu krásu Lombard Street. Tá je jednoducho fotogenickejšia – nájdete ju na množstve pohľadníc – a je výnimočná tým, že jej ostré zákruty sú vyplnené zakvitnutými predzáhradkami, o ktoré sa stará platený záhradník.
Celá štvrť Russian Hill v okolí Lombard Street je nádherná. Ak tam budete, určite si len tak povandrujte okolitými ulicami a pokochajte sa panoramatickým výhľadom z kopca, alebo obzrite si všetky tie obrovské domy. Toto je štvrť, kde sa asi najviac našliapete. Ale verte mi, ten výhľad potom stojí za to!
Keď spomínam Hyde Street, určite si netreba nechať ujsť jazdu električkou. Aj keď, aby som to celé uviedla na pravú mieru, to, čo San Francisco preslávilo sú vlastne mestské lanovky tzv. „cable cars”. Stotridsať rokov stará sieť káblových “električiek” je jednou z hlavných mestských atrakcií. Systém ich fungovania ostal od svojich prvopočiatkov v podstate nezmenený. Stroje v centrálnej strojovni neustále stabilnou rýchlosťou 15 km za hodinu navíjajú a odvíjajú lano vedené pod mestskými ulicami. Vozne sa dávajú do pohybu tak, že vodič vo vozni zatiahne za riadiacu páku, ktorá prechádza štrbinou vo vozovke a zovrie kábel. Keď chce vozeň zastaviť, páku povolí a použije brzdu. Je nesmierne zaujímavé ich pri tom pozorovať. Musia byť fyzicky zdatní a mať dobré reflexy, pričom výcvikový kurz úspešne absolvuje asi len tretina uchádzačov.
Pripravte sa však na dlhé čakanie. Záujemcov je veľa, električiek obmedzený počet. No keď už sa vám podarí na ňu naskočiť, neseďte tam len tak pasívne, vychutnajte si tú päťdolárovú jazdu naplno. Stojac na okraji a držiac sa len jednou rukou. Lebo rútiť sa dolu kopcom s vetrom vo vlasoch, to je tá najlepšia húsenková dráha.
San Francisco je hrdé na svoju povesť kultúrne bohatého a kozmopolitného mesta a táto sa prejavuje aj vo farebných maľbách pokrývajúcich steny a verejné priestory hneď v niekoľkých štvrtiach mesta. Niektoré vznikli spontánne, iné boli vyhotovené na zákazku. K hlavným námetom však patrí život v modernej metropole. Hlavne tie v štvrti Mission sú na stenách bánk, škôl či reštaurácií a zachytávajú aspekty každodenného života, výjavy z domácnosti, politického života, ale tiež obyvateľov pri hre alebo práci.
Skvelé jedlo je jednou zo špecialít tohto mesta. Ľudia San Francisca proste jedlo milujú. Pri potulkách za kulinárskymi zážitkami sa na Grant Avenue v Čínskej štvrti poohliadnite po malých rodinných reštauráciách, maľovaných balkónoch, strechách pripomínajúcimi čínske pagody a obchodíkoch so zmiešaným tovarom. V štvrti Richmond si zas vaše chuťové bunky určite pochutia na výbornej thajskej a vietnamskej kuchyni. Ak chcete spoznať chute San Francisca, nemali by ste obísť ani taliansku štvrť North Beach. Táto rušná časť mesta je preplnená lahôdkárstvami, pekárstvami a kaviarničkami, z ktorých môžete nerušene pozorovať okolité dianie. Osadníci z Chile a neskôr z Talianska obohatili nočný život North Beach o svoj elán a temperament, čím táto štvrť získala svoju divokú povesť. Svojou kaviarenskou atmosférou priťahovala bohémov a v 50. rokoch minulého storočia ju preslávila hlavne generácia bítnikov. Najlepšie čerstvé kraby a morské raky vám naservírujú v prístave Fisherman’s Wharf . Miestni ľudia však najviac obľubujú všetko zdravé, lokálne a sezónne. Reštaurácie rýchleho občerstvenia by ste tu len dlho hľadali. Nie sú fanúšikmi ani veľkých reťazcov hypermarketov a skôr nakupujú suroviny z vlastnej produkcie miestnych farmárov.
Po dobrom obede vám najlepšie vytrávi na mori. Preto, keď už budete vo „Frisku“, nezabudnite si naplánovať plavbu po zálive. Určite stojí za to. Alcatraz jednoducho musíte navštíviť! Svoj názov tento skalnatý ostrov so strmými brehmi dostal po svojich prvých obyvateľoch – pelikánoch. Jeho strategická poloha ho predurčila na to, aby tu americká armáda v roku 1859 zriadila pevnosť, ktorá strážila sanfranciský záliv. No známy sa stal hlavne kvôli svojim neskorším obyvateľom, keď bola pevnosť prebudovaná na federálne väzenie s najvyššou ostrahou. Na malý ostrov sa odveziete loďou, prejdete sa po chodbách, po ktorých sa kedysi prechádzal napríklad aj taký Al Capone a keď budete mať šťastie, necháte sa zatvoriť na pár minút do jeho cely. Je to údajne tá s číslom 181.
Po mori, či na bicykli je to z prístavu naozaj už iba kúsok k tomu svetoznámemu mostu červenej farby. V skutočnosti označujú jeho odtieň za oranžový a predsa má vo svojom mene farbu zlatú. Golden Gate Bridge. Prejsť sa po ňom bolo pre mňa jedným z najsilnejších zážitkov. I keď nie je taký vyčačkaný ako Tower Bridge v Londýne, má v sebe čosi magické. Z tejto svetoznámej dominanty San Francisca sa vám naskytne impozantný pohľad na mesto samotné. Most má šesť jazdných pruhov a jeden chodník pre peších. Hovorí sa, že je postavený tak, aby vydržal trojnásobok sily vetra, ktorému je denno-denne vystavený a počas svojej prevádzky bol kvôli silnému vetru zatvorený iba trikrát. Mnohí tvrdili, že nikdy ho nebude možné ho postaviť – brehy boli od seba príliš vzdialené, oceán príliš rozbúrený a hlboký, no predsa len sa tvorcom tento most snov nakoniec podarilo postaviť. V San Franciscu je skrátka všetko možné.
To svoje srdce som tam nakoniec naozaj nechala. Presne ako sa spieva v piesni od Tonyho Benetta. A raz si ho určite pôjdem vziať späť. No či bude moja misia úspešná, to je otázne.
Ďakujem, že som mohla byť členomi oficiálnej delegácie Obchodného oddelenia Veľvyslanectva USA a ďakujeme aj slečne Lucii Maškovej za profesionálnu starostlivosť o celú delegáciu zo Slovenska, ktorá v máji 2011 objavila to pravé mesto v zálive.
Words & Photos: Michaela Fuleková