V prvej časti filmu James Bond „The Living Daylights” (z roku 1987) snová Timothy Dalton ako agent 007 plán na dolapenie ruského špióna, ktorý sa snaží získať azyl výmenou za tajné informácie. Dej typicky „bondovský”, prostredie úplne netradičné – Slovenská filharmónia v Bratislave.
Keďže som písal scenáre, hrával menšie úlohy v dokumentoch BBC a bol zainteresovaný v tajomnom svete hollywoodskych financií, exteriéry spomínanej bondovky ma veľmi zaujali. Prečo Bratislava? Čo také ponúka filmárom Slovensko, že ho poznajú aj v Hollywoode? Odpoveď na tieto otázky treba hľadať v samotnej podstate meky filmárov.
Ako to funguje v Hollywoode
Bežný filmový fanúšik si myslí, že Hollywood je o okúzľujúcich, mimoriadne dobre platených herečkách v sexi šatách a o Oscaroch. Skutočnosť je však iná. Filmový priemysel v Hollywoode je len a len o peniazoch. Priemerný hollywoodsky film nevzniká vo veľkom štúdiu, ale v tzv. nezávislých štúdiách. Sú to malé spoločnosti investorov, ktorí sa podujmú podporiť rodinné alebo akčné filmy, ktoré nestoja viac ako 35 miliónov dolárov. Nie sú to filmy, ktoré sa stávajú kasovým trhákom, ako Titanic. Vznik tohto filmu vyžadoval, aby sa na jeho tvorbe podieľali dve veľké štúdiá, ktoré si zároveň delili aj finančné riziko. Nezávislé filmy nie sú nízkorozpočtové umelecké diela alebo dokumentárne filmy, ktoré bývajú často experimentmi, sú kritické, vyhrávajú ceny, ale zvyčajne veľa nezarobia. Z asi 500 filmov, ktoré boli v roku 2004 nakrútené v USA viac ako polovica vznikla v nezávislých štúdiách. Nezávislé štúdiá volá jeden môj známy, ktorý je hollywoodskym producentom, „dedinský priemysel”. Každý každého pozná, rivalita je obrovská.
Predstavme si zábavný priemysel ako „potravinový reťazec”. Na vrchole je výkonný producent. Dáva dokopy peniaze investorov. Potom nasleduje režisér, herci a nakoniec scenárista. Každý z nich má finančný podiel na úspechu filmu. A každý z nich je závislý na dohode s distribútorom, ktorá určuje, koľko ľudí po celých USA uvidia daný film. Film sa stane „masovou” záležitosťou vtedy, ak sa premieta v najmenej 2 000 z 34 000 amerických kín. Limitovaná distribúcia je v prípade, ak film hrajú v menej ako tisícich amerických kinách. Hollywoodske firmy však zarábajú najväčšie peniaze z predaja práv do zahraničia (okolo 60 %). Nezabudnime na televízne práva, video, DVD a promo predmety, (tričká, šiltovky, hračky, bábky, či dohody s fast-food reštauráciami).
Znie to zložito a veru aj je. Negociácie ohľadom financovania filmu sa začínajú pri jednostranových poznámkach k dohode, kde je presne načrtnutá hlavná zápletka filmu a požadované financie, už investované peniaze, ako aj dohody ohľadom distribúcie. Končia sa pri sedemdesiat stranových kontraktoch. Na rozdiel od iných riskantných podnikov, pri filme sa 90 % vynaložených nákladov vráti do dvoch rokov od premiéry. Zisky z filmu plynú prakticky donekonečna, lebo film sa presúva na lukratívne zahraničné trhy a začína sa kolobeh predaja video práv, práv pre televízie a káblové vysielanie, podpora predaja rôznych promo predmetov.
Bondovku „The Living Daylights” nakrútili iba za 33 miliónov dolárov, ale jej zisk dosiahol až 191 miliónov dolárov, z čoho len jedna tretina zisku bola z USA. Tento film zarába aj dvadsať rokov po svojej premiére. Znova som si ho pozrel v decembri minulého roka.
V minulosti hovorili pesimistické odhady o tom, že jeden z desiatich filmov prinesie skutočný zisk. V súčasnosti však štúdie filmového priemyslu ukazujú, že pomer býva približne 50:50, keď sa výskum sústredí na filmy pre mladých, rodinné filmy a filmy pre široké publikum. Platí to najmä pre filmy vznikajúce v nezávislých štúdiách. Takéto filmy stoja len 1/3 toho, čo by stáli filmy veľkých štúdií.
Prečo?
1. Veľké štúdiá majú vysoké prevádzkové náklady.
2. Veľké štúdiá pokrývajú svoje straty z neúspešných filmov ziskami z úspešných.
3. Nezávislé štúdiá ťažko získajú od investorov peniaze navyše, musia sa preto prísne držať rozpočtu. V priemere sa v tejto branži až 95 % nezávislých filmov dokončí v rámci vopred stanoveného rozpočtu. Znamená to, že filmy nezávislých štúdií sú dokončené omnoho skôr a teda začnú aj v pomerne krátkej dobe prinášať zisky.
Existujú ešte tri faktory, ktoré tiež potenciálne vplývajú na filmy nezávislých spoločností. Prvým faktorom je stále zvyšujúci sa dopyt na medzinárodnej scéne po kvalitných filmoch stredného prúdu, dokonca aj v období recesie filmového priemyslu. Ďalším faktorom je z celosvetového hľadiska vysoký dopyt po amerických rodinných filmoch. Tretím faktorom je skutočnosť, že aj film, ktorý neuspel pri premietaní v kinách, môže na druhotných trhoch, ako je predaj video, DVD a televíznych práv priniesť zisky.
Nesmieme, samozrejme, zabudnúť na hercov. Talent diktuje úspech. V hollywoodskom žargóne hľadáte herca, ktorý „film otvorí”. Znamená to, že hľadáte toho správneho herca, ktorý zabezpečí výhodné distribučné podmienky a pritiahne divákov. Honoráre hercov sa dosť menia, ale vo všeobecnosti je možné povedať, že dostanú 10 % odmeny po tom, čo štúdio dostane zaplatené za distribučné práva a za práva retransmisie.
Výkonný producent, ktorý stojí na čele celého „potravinového reťazca”, je v skutočnosti posledným človekom, na ktorého sa zvýši nejaký zisk. V prvom rade musia byť vyplatení investori. Existujú ešte takzvané “opačné dohody,” ktoré sú v podstate synonymom pre malé percento celkového zisku, ktorý vzniká pri všetkých možných typoch distribúcie (DVD atď.) počas celého obdobia, kým sa zisk generuje. V takomto prípade je pomerne dosť dôležité, kto tie zisky počíta. Najväčšie nezávislé štúdiá používajú nezávislé certifikované účtovné firmy, ktoré majú chrániť investorov pred zneužitím údajov a manipuláciou s financiami.
Hollywoodska Bratislava
Faktom je, že hollywoodsky film je vždy o finančnej motivácii a o tom, čo mesto alebo krajina môžu svojim potenciálom výkonnému producentovi ponúknuť. Urobil som si menší prieskum, prešiel som sa po Bratislave a strávil som v nej celý deň. Všimol som si pobočky niekoľkých veľkých svetových bánk a poisťovní a uvedomil som si, že nezávislí filmári tu majú jedného veľkého spojenca – Americkú banku pre export a import, nezávislú agentúru, ktorá má svoj vlastný program s názvom “Film Production Guarantee Program (Garančný fond filmovej produkcie)”.
Uvedomme si tieto fakty:
1. Slovensko označuje Svetová banka za jednu z dvadsiatich krajín sveta najvhodnejších pre rozvoj podnikateľských aktivít. Na Slovensku sú v rámci strednej Európy najnižšie mzdové náklady a vysokokvalifikovaná pracovná sila. V posledných rokoch malo Slovensko najnižšiu mieru inflácie spomedzi všetkých stredoeurópskych krajín.
2. Reformy bankového a poisťovacieho sektora úspešne prebiehajú, Slovensko je členom Európskej únie.
3. Vynikajúce médiá a promo agentúry, ktoré ponúkajú západný profesionálny štandard a dokážu dodať hollywoodskym filmárom tovar a služby za vynikajúce ceny. Pamätajte, že filmársky tím býva pomerne malý. Zväčša zamestnávajú miestnych technikov a podporný personál. Za každé euro, ktoré sa vynaloží na vznik filmu je dopad na región tri až päťkrát väčší. Navyše pri tvorbe filmu nevznikajú škody na životnom prostredí a krajina sa dostáva do povedomia v celosvetovom meradle.
4. Ubytovacie, stravovacie a hostiteľské služby sú na vynikajúcej úrovni, jedlo je chutné, voda je nezávadná. Toto sú dôležité faktory a mnohé krajiny v okolí sa nemôžu pochváliť takýmito výhodami. Jeden stratený deň filmovania stojí mnoho tisícov dolárov alebo euro.
5. Výkonný producent sa v Bratislave môže ľahko venovať svojim profesionálnym povinnostiam, či už z hotelovej izby, prostredníctvom on-line pripojenia, alebo v business centre napríklad v hoteli Carlton. Aj najkvalitnejšie hotely potrebujú predávať svoje služby.
6. Na Slovensko sa bez problémov cestuje lietadlom z USA či krajín EU.
Potom sú tu ešte fakty, ktoré si všimnete len pri prechádzke ulicami. Bratislava je mesto protikladov, staré historické centrum sa rozprestiera na dosah od najväčších hotelov. Filmári môžu pokojne natáčať exteriéry ráno pri Dunaji, interiéry popoludní a večer pri západe slnka na hrade. Všetky miesta sú od seba vzdialené iba niekoľko minút chôdze, čím prakticky nevznikajú logistické náklady. Navyše môžu filmári využívať staré socialistické budovy pre zvýraznenie vizuálneho kontrastu.
V Starom meste je pešia zóna, kde sa dajú ľahko nakrúcať historické filmy bez toho, aby to vážnejšie narušilo bežný chod mesta a prevádzku obchodov a reštaurácií. Na celom Slovensku je tiež veľké množstvo zaujímavých scenérií, ktoré diváka celkom isto zaujmú, napríklad zámok Bojnice, ktorý vyzerá ako vystrihnutý z údolia rieky Loiry vo Francúzsku, či Vysoké Tatry a ľadové jaskyne.
Nepochybne je nezanedbateľným faktorom aj vzrastajúci záujem o filmovú tvorbu medzi obyvateľmi Slovenska, ktorá sa asi najlepšie prejavuje v každoročne stúpajúcom záujme o Medzinárodný filmový festival Bratislava. Americkí filmoví tvorcovia možno majú svoje vlastné umelecké cítenie a bohémsky životný štýl, ale slovenskí filmári sa čoraz častejšie presadzujú na medzinárodnej filmovej scéne filmami ako Prirodzení smrť, Konečná stanica či O dve slabiky pozadu.
„James Bond” síce objavil Bratislavu v osemdesiatych rokoch ako miesto surovej krásy a tajomna, ale v tomto storočí sa mesto nesie v znamení zmien životného štýlu. Ak prídu vhodné finančné impulzy, môžeme bez preháňania povedať, že na tejto križovatke európskych ciest sa raz dočkáme vzniku filmovej metropoly.
William F. Vartorella, Ph.D., C.B.C.
Photos: William F. Vartorella Archive, ISIFA