Koberce s dušou Perzie

V roku 1947 sa na snehom a ľadom pokrytej Sibíri našiel doposiaľ najstarší exemplár ručne tkaného perzského koberca. Následné výskumy zistili, že vzácny nález, ktorý bol vo veľmi zachovalom stave, pochádza z obdobia približne 400 až 500 rokov pred Kristom. Výsledok analýzy je možné označiť ako dôkaz podporujúci tvrdenie, že výroba tkanín už v tom čase dosahovala kvalitnú úroveň.

Nájdený koberec s hustotou približne 360 000 uzlíkov na meter štvorcový, sa v súčasnosti nachádza v slávnej petrohradskej galérii Ermitáž, kde je umiestnený ako výstavný exponát. Aj po rokoch vyniká nevšednou jemnosťou i krásou a to aj navzdory výrazne pokročilému veku. Odborníci nemajú pochybnosti o tom, že ešte aj teraz v modernej ére dokáže konkurovať niekoľkým podstatne novším kobercom.

Unikátny exemplár pomenovaný podľa miesta nálezu Pazyryk, vyhotovili pravdepodobne na území niekdajšej Perzie, čo je oblasť, v ktorej leží dnešný Irán. Zaujímavá krajina evokujúca príbehy o krásnych princeznách, či mocných niekedy až hrozivých sultánoch, je vo výrobe nádherných tkanín obdivovaných po celom svete, aj v súčasnosti veľmi aktívna. Irán vraj dokáže vyrobiť toľko kobercov, koľko všetky ostatné produkčne rovnako zamerané krajiny dohromady. Zaujímavé je, že väčšina perzských kobercov ešte stále vzniká klasickou ručnou prácou.

Gabe, Qom, Naín, Isfahán a Tabríz, všetky tieto textilné centrá majú svoje vlastné techniky viazania kobercov. Snažia sa ich však udržiavať v tajnosti, aby bola zabezpečená osobitosť a originalita jednotlivých výrobkov. Skutočný odborník na problematiku ale dokáže rozpoznať odkiaľ predložený druh tkaniny pochádza. Pri pozorovaní je dôležité všímať si vzorovanie, celkový výsledok práce i jednotlivé detaily, ktoré môžu zhotoviteľa odhaliť. Hovorí sa, že orientálne koberce komunikujú s ľuďmi prostredníctvom špeciálneho jazyka. Tou „rečou” sú ozdobné uzlíky v tkanine, farby, obrazce a vzory. Každý ornament má svoj zmysel, ba dokonca isté posolstvo, či pozitívne prianie, ktoré je určené budúcemu majiteľovi. Súvisí to do značnej miery s islamskou kultúrou, náboženstvom a umením. Je zaujímavé, že zhotovatelia kobercov nezvyknú aplikovať presne ten istý vzor na tkaninu viackrát, i keď jeho základná forma môže ostať. Aj podľa využívaných ornamentov sa dá spoznať odkiaľ ten ktorý koberec pochádza.

Koberce z Tabrízu sú zvyčajne na predaj v modrej, červenej alebo krémovej farbe. Motívy, ktoré by sa mohli objavovať na tkanine majú súvislosť s významnými básnikmi Východu, väčšinou sa jedná o vyobrazenia šeliem ako sokolov a levov. Veľmi dôležitým poznávacím znamením naznačujúcim, že koberec pochádza práve z Tabrízu je identifikačný ornament – veľký medailón umiestnený v strede a v zmenšenej podobe po okrajoch tkaniny.
Doslova umelecké diela sa vyhotovujú aj v maličkej dedinke Mud, nachádzajúcej sa na východe Iránu. Využívaný ornament je tenký, z hľadiska formy vykrojený, s kvetinovým motívom. Väčšina kobercov v tejto oblasti sa vyrába v strednej veľkosti, v saturovanej červenej, tmavej modrej, prípadne aj hnedej a zelenej farbe. Kombinácia odtieňov pekne harmonizuje s jemnou a hladkou vlnou, ktorá je pre kvalitné tkaniny pochádzajúce z oblasti Mud typická.

Veľmi pekné koberce sa ručne viažu aj v dôležitom iránskom meste Isfahán. Podklad má zvyčajne jasno modrú, prípadne jasno červenú farbu a cena výrobku závisí od komplexnosti detailu vzoru individuálneho koberca. Čím precíznejší a menší je ornament, tým vyššia je hodnota tkaniny. Niektoré zdobenia realisticky zosobňujúce kvety a vtákov sú skutočne veľmi komplikované a precízne.

V súčasnosti jednotlivé tkaniny čerpajú z antických, empírových, barokových, rokokových, moderných i postmoderných motívov. Pri kúpe koberca je veľmi dôležité venovať pozornosť jeho hrúbke, farbe, použitému materiálu i dekorovaniu.

Marcel Letko Photos: ISIFA