Autentické príbehy, nadčasové témy

Moja cesta k dostihom /INTERVIEW/

0

George Rowand je dokonalým príkladom človeka, ktorý svoju lásku k dostihom dokázal pretaviť v úspešnú kariéru v tomto svete. Rozhodol sa, zrealizoval a zabodoval. Stará „americká pravda” znovu ukázala svoju silnú stránku.

Dostihom som prepadol len pred nedávnom. Uchvátil ma svet plnokrvníkov, džokejov, ale tiež nádherný zelený trávnik v kráľovskom Ascote, dych starých čias v Yorku, vznešenosť parku v Chantilly, alebo prostredie slávneho Kentucky Derby. Keď som minulý rok sledoval víťazstvo Street Sensa v Kentucky Derby, ktorý zo zadných radov vystrelil až ku konečnému slávnemu víťazstvu, rozhodol som sa spoznať niekoho, kto sa pohybuje v prostredí vrcholových dostihov v USA. Akoby náhodou som si kúpil knihu Georga Rowanda „Diary of a Dream – My Journey in Thoroughbred Racing”. Kniha ma natoľko ovplyvnila, že som jej autora chcel spoznať. Tak som sa vydal na cestu, ktorá ma priviedla až nášmu rozhovoru o Georgovej životnej ceste k úspechu.

George, vo vašej knihe „Diary of a Dream” som našiel ukrytý skvelý príbeh. Dokázali ste, že sny je naozaj možné naplniť, uskutočniť. Naplánovali ste si skvelú kariéru a do bodky ju naplnili. Vráťme sa však na začiatok vášho príbehu. Skončili ste právo, začali pracovať v advokátskej kancelárii a odrazu prišiel zlom, radikálna zmena a prechod do „konského biznisu”. Prečo ste sa rozhodli „dokonale” zmeniť pôvodný životný scenár?
Na jednej strane stojí láska ku koňom, na druhej neúprosná realita. Nemali ste strach z neznámeho, nového?

Novú etapu životnej cesty som si naplánoval sám, bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov, a vedome tak ovplyvnil svoju budúcnosť, svoj osud. Bol som advokátom päť rokov – a budem úprimný – nevidel som svoju budúcnosť v advokátskej kancelárii v ružových farbách. Nedosiahol by som nič viac, ako kariéru priemerného advokáta. A život je príliš krátky na to, aby ste ho strávili v „teple” priemeru a nenapredovali. Takže, keď mi na Štedrý deň môj šéf v kancelárii povedal, že nie je presvedčený o mojom úspešnom pôsobení v oblasti práva, napodiv ma tým nezarmútil, ale naopak, preukázal mi tým láskavosť. Prinútil ma premýšľať o budúcnosti, o životnej ceste, ktorá mala pokračovať iným smerom. Už dlhú dobu som sledoval dostihy, študoval som rozsiahle rodokmene koní. Jednoducho som svet dostihov miloval. Stál som na pevnej pôde a poznal podstatu podnikania v tomto biznise. V júni 1980 som oslovil svoju sestru s predstavil jej moje plány. Chcel som si požičať nejaké peniaze na kúpu dvoch kobýl, s cieľom vstúpiť do „konského biznisu”. O dvadsať minút volala späť a vyjadrila súhlas s mojím návrhom. Do týždňa sa nám podarilo zabezpečiť 90.000 USD a následne sme navštívili dražbu koní s cieľom kúpiť dve kobylky. Pretože sme so sestrou patrili k nováčikom a necítili sme dostatočnú istotu na pri výbere správnych koní, uprednostnili sme služby odborníka. Prenajali sme si slávneho agenta, ktorý nám pomohol nájsť správne kone. Bol to skvelý muž a výborný mentor. K osobe nášho prvého agenta by som ešte doplnil jednu zaujímavú informáciu. Jeho dcéra sa stala v tomto období prezidentkou Harvardskej univerzity.
Uvedomujem si, že nie každý, kto miluje kone a celý ten biznis okolo – slávny svet džokejov, skvelé závodiská, dokáže nájsť svoje šťastie, uplatnenie. Vo väčšine prípadov ľudia snívajú o novej kariére v atraktívnom prostredí, ale nie sú schopní nájsť správne KNOW HOW, či vynaložiť dostatočné úsilie na to, aby zrealizovali svoje sny.

Ako sa vám podarilo nájsť tú správnu cestu a potrebné prostriedky na realizáciu vašich plánov?

Môj otec bol inžinier, ale aj napriek tomu, že pracoval v odbore, kde na prvom mieste stálo praktické, logické myslenie, očistené od emócií a „životných poučiek”, preferoval jednu životnú pravdu. Vždy tvrdil, že človek nezíska úspech, pokiaľ ho k nemu neženie záujem o konkrétnu činnosť, v ktorej chce vyniknúť. A ja som sa skutočne zaujímal o konský biznis. Počas svojich začiatkov v biznise som takmer nikoho z tejto branže nepoznal. Ale snažil som sa pozbierať čo najviac informácií. Prečítal som množstvo odborných periodík, sledoval som ľudí, ich konanie, prácu. Nerobilo mi žiadny problém zoznámiť sa s nimi a položiť im otázky o dostihoch, koňoch, džokejoch, ktorí sa im páčia, a takto som postupne napredoval stále vyššie a vyššie. Zistil som, že ľudia z dostihového prostredia na celom svete boli ochotní podeliť sa so svojimi poznatkami a myšlienkami z dostihového biznisu. Pokiaľ sme ešte nevyhrali žiadne dostihy, tak som pravidelne komunikoval s najslávnejšími profesionálmi, ktorí sa pohybovali v tomto prostredí. Keď sme potom konečne začali chovať a vlastniť dobré kone, tak všetky poznatky a kontakty, ktoré sa mi podarilo získať na začiatku cesty, patrili k cenným devízam. Dnes som presvedčený o tom, že sa mi pravdepodobne podarilo zozbierať neoceniteľné informácie od najširšej komunity ľudí v dostihovom svete, čo nedokázal nikto iný. Moju cestu ovplyvnilo množstvo ľudí, ktorí mi pomohli, vrátane tých, proti ktorým som neskôr súťažil.

Rozhodli ste sa pre dostihovú kariéru, ale najskôr ste iste museli nájsť pravdu ukrytú vo vnútri reálneho sveta. Vo všeobecnosti platí, že jagot atraktívneho zákulisia je príliš klamlivý. Premýšľali ste o skrytých hrozbách, ktoré mohli ohroziť vašu budúcnosť v novom biznise?

Dostihy sú rozdielne, iné ako ich vidíte zvonku. Veľa ľudí ich miluje len pre atraktívne prostredie, iní zas preferujú skutočnú podstatu. Tí povrchnejší sú presvedčení o tom, že je to jednoduchá hra, v ktorej ich očakáva bohatstvo, sláva a úspech. Ale ani tu nie je jednoduché uspieť, ibaže by ste patrili k najšťastnejším šťastlivcom na svete. Je to veľmi konkurenčná hra, kde musí byť každý pripravený jazdiť na kolotoči emócií. Často ste jeden deň na vrchole a na druhý deň pijete ten najhorkejší nápoj na svete. Vo väčšine prípadov vás tu očakáva viac sklamania, než triumfov, ale úspechy sú vždy také vzrušujúce, že vás prevedú nad všetkými sklamaniami. Skutočne, nič nechutí väčšmi, ako víťazné dostihy a následne oslava vo víťaznom kruhu s vaším koňom.
Na druhej strane, táto „hra” nepatrí k tým, kde najvyššie priečky majú obsadené len bohatí majitelia. Vstúpili sme do dostihového prostredia s limitovaným rozpočtom a často sme súťažili proti najslávnejším, porážali miliardárov, ktorí vlastnili stovky koní v tréningu, zatiaľ čo my sme vlastnili dva, alebo tri. Toto je jedna z najsvetlejších stránok dostihov. Niekto môže patriť k najbohatším ľuďom na svete, ale nedokáže ani so svojimi prostriedkami dodať svojmu koňovi vyššiu rýchlosť, akou disponuje, napríklad, ten váš. Kde inde sa môžete postaviť do jedného radu proti šejkom, princom, majiteľom korporácií, celebritám v iných športových odvetviach, zábavnom biznise, proti mega – majetným ľuďom a predčiť ich na športovom scéne. Dostihy sú jediným miestom, ktoré poznám, kde priemerný človek, ktorý sa zaujíma o konkrétny šport, môže byť účastníkom vrcholových zápolení, a nie byť len divákom.

Myslím si, že všetky nepríjemné a náročné udalosti zo začiatku zatienia skvelí ľudia, s ktorými ste sa stretli – Barclay Tagg (slávny americký dostihový tréner), Laffit Pincay (top džokej), Julie Krone (skvelá americká džokejka) a mnoho ďalších. Spomínate na spoluprácu s nimi často? Akí sú v skutočnosti?

Mali sme obrovské šťastie, že sme sa stretli s ľuďmi, ktorí sa stali aj našimi priateľmi a s množstvom iných, báječných ľudí z dostihového prostredia. Barclay Tagg, ktorý vyhral Kentucky Derby s Funny Cide ( – skvelý kôň, najzaujímavejší víťazný príbeh v histórii amerických dostihov – ), sa stal, takpovediac, členom našej rodiny. Zoznámili sme sa s ďalšími dobrými priateľmi v biznise. Laffit Pincay patrí k mojím obľúbeným džokej a pretože sme mu dali k dispozícii dobré kone, často lietal z Kalifornie na „východné pobrežie”, aby si zajazdil na našich koňoch. Je skutočný profesionál. A, samozrejme, sme spolupracovali aj s inými džokejmi – Kentom Desormeauxom, Patom Dayom, Edgarom Pradom, Mikeom Smithom a Julie Kroneovou, ktorá tiež pre nás jazdila. Dôležitá vec, ktorú si musíte zapamätať, je stará pravda ukrytá v nasledujúcich slovách: „Nie je nič úspešnejšie ako úspech.” Ak máte dobrého koňa, skvelí džokeji vás objavia a budú chcieť jazdiť na vašich koňoch. Kľúčovou vecou v dostihovom biznise je dobrý kôň.

Knihu Georga Rowanda – Diary of a Dream: My Journey in Thoroughbred Racing si môžete objednať v kníhkupectve Eurobooks.

Interview by Peter Fritz    Photos: George Rowand Private Archive