Tak ako kedysi Hamlet stál pred povestnou dilemou, aj mňa nahlodávali pochybnosti. Síce som neriešil záludnú otázku „byť, či nebyť”, ale v danom okamihu som aj ja ten svoj „problém” považoval za dostatočne závažný. Neďaleko mňa stál vynikajúci džokej Pat Day, podával si ruky s dôležitými ľuďmi z prostredia jazdeckého športu a pomaly sa zberal na odchod. Moju myseľ v tej chvíli zamestnávala jediná myšlienka. Oslovím ho alebo si nechám ujsť príležitosť čo i len na okamih pobudnúť v jeho spoločnosti? Zvolil som aktívny prístup…
Pat Day, ktorého som už roky obdivoval kvôli jeho znamenitým úspechom na americkom kontinente, sa napokon ukázal ako človek trpezlivý, otvorený a vľúdny. Ako som si všimol, veľmi ochotne venoval svoj vzácny čas fanúšikom. Rozdával autogramy, usmieval sa, dokonca vtipkoval. To sa mi na ňom páčilo. Svojim priateľským vystupovaním vyslovene zapadol medzi „obyčajných” ľudí. Chvíle strávené v jeho spoločnosti boli príjemné, žiaľ uplynuli veľmi rýchlo!
Z viacerých zdrojov som sa dozvedel, že Pat pôvodne nemal ambície stať sa profesionálnym džokejom. Hoci prejavoval vzťah k športu, viac ako k dostihom ho to ťahalo ku wrestlingu a k atletike. Po strednej škole dokonca vyskúšal ródeo, čo podľa jeho vlastných slov nebolo práve najšťastnejšie rozhodnutie. Napokon predsa len presedlal na jazdectvo a správnosť tohto kroku podčiarkol skvelým premiérovým víťazstvom v arizonskom Prescott Downs.
Koncom 70-tych rokov bol Pat Day oslavovanou hviezdou a lídrom národných dostihových ratingov. V tom čase započal svoju rekordnú sériu víťazstiev v Churchill Downs, ktorá sa ostatným džokejom bude prekonávať len veľmi ťažko. Napriek tomu, že všetko pôsobilo dokonalým dojmom, rodáka z Colorada zasiahlo začiatkom 80-tych rokov obdobie depresie. V hotelovej izbe na Floride sa cítil sám, fyzicky vyšťavený a emočne prázdny. Zákonite musela prísť fáza znovuzrodenia.
V roku 1984 sa Pat pohrával s myšlienkou otvorenia novej kapitoly svojho života. Jej súčasťou bol úmysel kompletne sa vzdať dostihového súťaženia. Úspešný džokej premýšľal o duchovných veciach a vážne sa pohrával s myšlienkou vstupu do kňažského seminára. Napokon podľa jeho vlastných slov až „Boh rozhodol”, že by mal ostať verný koňom – svojím štvornohým priateľom. Všetci fanúšikovia, ale aj vo všeobecnosti milovníci jazdeckého športu si vydýchli.
Z Pata Daya sa postupne vyprofiloval jeden z najúspešnejších džokejov všetkých čias. Až deväťkrát ukoristil individuálne prvenstvo v rámci Triple Crown a celkovo dvanásťkrát nenašiel premožiteľa na rôznych podujatiach Breeders Cup. Pamätný ostane aj jeho výkon na dostihoch Kentucky Derby z roku 1992, ku ktorému sa šampión veľmi rád vracia v spomienkach. Čo sa týka mediálnej pozornosti, Patov kôň Lil E. Tee bol jasne v tieni žrebca menom Arazi, napokon ho však prekvapujúco dokázal poraziť. Dovedna rodák z Colorada zaknihoval 8 803 výhier na rozmanitých dostihoch!
Patove úspechy na dráhe samozrejme generovali vysoké príjmy. Dodnes sa jeho meno spomína v súvislosti s najlepšie zarábajúcimi džokejmi na svete. Dostihoví špecialisti hovoria dokonca o sumárnom zárobku vo výške 298 miliónov amerických dolárov! Kariéru sa Pat rozhodol ukončiť v roku 2005, po 32 úspešných rokoch v dostihovom biznise. V súčasnosti je vyslancom jazdeckého športu a ambasádorom dostihového areálu Chaplaincy.
Po tom, čo som si o Patovi Dayovi prečítal v dostupnej literatúre, som nesmierne ocenil možnosť spoznať skvelého šampióna aj osobne. Nebudem klamať, jeho zaujímavý životný príbeh na mňa zapôsobil. Dostihový šampión totiž zápasil nielen so súpermi, ale istý čas aj s alkoholom a drogami. Svoju závislosť od návykových látok napokon úspešne prekonal. Práve jeho cieľavedomosť a odhodlanosť môžu byť inšpiráciou pre milióny ďalších ľudí. Vždy jestvuje nádej, že problémy v živote je možné zvládnuť a vrátiť sa na správnu cestu.
Marcel Letko Photos: ISIFA, Press