George Rowand, autor knihy „Diary of a dream”, sa rozhodol zmeniť smer svojho života a znova koketuje s dostihmi. Aj o tom je pokračovanie nášho rozhovoru.
George, musím sa priznať, že ma zaujal začiatok vašej knihy. V úvodnej časti Diary of a Dream som si všimol citát Georgea Malloya, ktorý na otázku tesne po zdolaní Mt. Everestu odpovedal: „Pretože tu bol”.
Chcel by som sa spýtať na vaše pocity, keď Miss Josh vyhrala dostihy v Hollywood Park. Bolo to podobné ako pokoriť Mt. Everest?
Citát skutočne odráža všetky moje pocity, ktoré som prežíval v tom jedinečnom momente. So svetom koní som na začiatku tejto cesty nemal žiadne skúsenosti. Tiež som neovládal dostatočne problematiku nákupov koní, hlavne pred tým, ako sme sa rozhodli kupovať vlastné dostihové kone. Vedel som, že je to veľmi náročný biznis. Pokiaľ by to bolo jednoduché, tak všetci bohatí ľudia by museli vlastniť stále dobré kone. My sme sa na vrchol dostávali postupne – rok po roku, a to s relatívne „lacnými” koňmi. Pre ilustráciu uvediem jednoduchý príklad – Curlin (najúspešnejší kôň posledných mesiacov v USA – vyhral Breeder’s Cup Classic 2007 a Dubai World Cup 2008) stál pred tromi rokmi 57 tisíc dolárov. Do dnešných dní vyhral už 8,8 miliónov dolárov a jeho stajňa ho ocenila na sumu okolo 50 miliónov dolárov.
Najvyššia suma, aká bola kedy vyplatená za dvojročiaka predstavovala 16 miliónov dolárov, a to pred dvomi rokmi. Do dnešného dňa však tento kôň nevyhral žiadne dostihy.
Správny výber koňa predstavuje úžasnú výzvu. Je to jeden zo základov úspechu v tomto športe. Ale na druhej strane – nechcem, aby ste považovali nasledujúce slová za výmysel, alebo prílišné idealizovanie dostihového športu – každý má šancu kúpiť si budúceho víťaza Kentucky Derby. Ako jedinečný príklad môže poslúžiť prípad úspešného koňa Funny Cide, ktorý vyhral Derby v roku 2003 – a pritom v čase, keď mal jeden rok, za neho jeho noví majitelia zaplatili iba 22.000 dolárov.
Počas dostihov v Hollywood Parku ste stretli množstvo zaujímavých ľudí. Jedným z nich bol slávny džokej Bill Shoemaker. Ten bol známy aj ako autor niekoľkých kníh z dostihového prostredia. Mali ste možnosť ho spoznať?
Bill Shoemaker bol jedným z najlepších džokejov, ktorí kedy jazdili na dostihových koňoch. Mal v rukách nádherný, mäkký cit a kone akoby mu to oplácali. Nanešťastie, v čase keď sme mali dobré kone, Bill už zanechal aktívnu kariéru džokeja. Bol veľký súper a obdivoval som jeho profesionalitu. Určite by som si bol želal, aby jazdil niektoré z mojich koní.
V dostihovom prostredí ste si vydobyli úspech, ale potom ste sa rozhodli opustiť tento svet. Začali ste si budovať novú kariéru novinára. Môžete mi povedať prečo?
Pred desiatimi rokmi som sa rozhodol odísť z dostihového športu, s pocitom naplnenia. Mohol som chovať a trénovať niektoré dobré kone, ale rozhodol som sa inak. A tiež naša kobylka už starla a premýšľal som o tom, že by sme mohli opäť prechádzať biednym obdobím. Nechcel som si nepríjemné úvodné trápenie v biznise zopakovať. Keď sme začínali, tak prvých šesť rokov bolo hrozných. V tom čase sme vyhrali jediné dostihy. Potom, keď sme kúpili a vychovali vlastné dostihové kone, stajňa začala napredovať. Odrazu sme v nasledujúcich šiestich rokoch víťazili v dostihoch najvyššej triedy (graded stakes), dosahovali sme vynikajúce výkony a dokázali sme všetko kontrolovať – dostihy, chov, prípravu. Náš prvý dobrý kôň Highland Springs nás stál 3 500 dolárov. Vyhral okolo 400 000 dolárov a dobehol na druhom mieste – o dve dĺžky za víťazom v Breeder’s Cup Mile. Miss Josh nás stála 6 500 dolárov, vyhrala 750 000 dolárov a neskôr sme ju predali za 425 000 dolárov. Cítil som, že som dosiahol všetko, čo som dosiahnuť chcel.
Som presvedčený, že vaša láska ku koňom a k dostihom je stále aktívna. Počul som, že pripravujete nový projekt vo vašom „sladkom biznise”. Mám správne informácie? Môžete predstaviť vaše nové plány?
Najzábavnejšia vec je, že moje tvrdenia o naplnení všetkých snov v dostihovom športe sa ukázali byť nesprávne. Jednoducho, dostihy nevyprchali z mojej krvi. Možno raz sa to stane. Teraz však pracujem na projekte, prostredníctvom ktorého využijeme dostihové kone na to, aby sme zabezpečili peniaze na financovanie univerzity Virginia Tech, kde študuje môj syn. Plánujeme získať okolo 3 miliónov dolárov od rôznych sponzorov a venovať 25 percentný podiel univerzite. Potom by sme sa chceli zúčastniť dražieb, kde by sme chceli venovať rozpočet 1,5 milióna dolárov na dostihové kone, ktoré budú reprezentovať univerzitu. Máme v úmysle kúpiť okolo 8 – 12 koní, čo sľubuje zaujímavé šance predstaviť dobrých bežcov. Ak sa nám to podarí, tak potom peniaze, ktoré získame z výhier, budú použité na účely vzdelávania na univerzite Virginia Tech. Takže dúfame, že budeme mať šťastie a podarí sa nám získať „budúceho Curlina” za 57 000 dolárov. Univerzita by tak mohla získať desať miliónov dolárov pre účely vzdelávania, pedagógov, úpravu budov, výbavu a rôzne ďalšie výlohy. Plus predstavíme dostihy tisícom nových fanúšikov, ktorí sú v spojení s univerzitou. Myslíme si, že keď budeme mať k dispozícii dostihové kone, ktoré budú behať vo farbách univerzity, narastie aj záujem o kone a samotný šport. Chceme skombinovať športového ducha s akademickým duchom. Myslíme si, že to bude veľmi, veľmi úspešné spojenie.
Peter Fritz Photo: George Rowand Private Archive, ISIFA