Talianska opera

Už takmer štyri storočia existuje na svete hudobný žáner nazývaný opera. Tá bola obľúbenou nielen v minulosti, ale i v súčasnosti jej venuje svoju pozornosť nemalé množstvo ľudí z celého sveta.


Prvá opera sa zrodila v 16. storočí v Taliansku a to konkrétne vo Florencii. V tomto období nebola Florencia iba najbohatším mestom v Taliansku ale i najvhodnejším miestom pre rozvoj kultúry. Keď koncom 16. storočia upadol záujem o divadelné predstavenia, hrané v obrovských sálach, objavil sa nový scénický útvar - pastierska hra, čiže favolla pastorale.
Koncom 16. storočia sa preto v paláci grófa Giovanniho Bardiho začali stretávať umelci a vedci z Florencie. Bardiho dom sa stal sídlom akéhosi literárno-umeleckého krúžku, ktorého členovia sa stretávali a diskutovali na tému možnosti vzkriesenia antickej drámy, kde by boli hudba a spev rovnocennými partnermi.


Prvé opery, ktoré zhudobňovali antické tragédie, kládli dôraz na dej, pričom slovo bolo nahradené melódiou. Reformy v opere urobil až neskôr taliansky skladateľ Claudio Monteverdi, keď skomponoval operu, v ktorej boli hudba i dráma rovnocenné.
Opera sa dostala z Florencie nielen do Ríma, ale aj do Benátok. Práve tam bola postavená prvá verejná budova opery - San Cassiano. Návštevníkom sa tu dokonca predávali malé brožúry s textom hraného diela. Operné podujatia tým nadobudli nový pokrokovejší charakter. Do konca 17. storočia bolo v Benátkach otvorených ešte pätnásť divadiel, čím sa opera stala prístupnou nielen pre šľachtu, ale i pre mešťanov.


Najslávnejšie operné divadlo - La Scala - však nesídli v Benátkach, ale v Miláne. Keď sa turista po prvýkrát ocitne na milánskom námestí Piazza della Scala, väčšinou len ťažko uverí  tomu, že práve tá nenápadná malá budova je domovom najznámejšej opernej scény na svete. To, že nejde len tak o obyčajnú budovu, si uvedomí až vtedy, keď zaregistruje čestnú stráž mestskej polície v slávnostných uniformách. Nenápadnosť budovy však nič nemení na tom, že už od začiatku bola La Scala nielen významným umeleckým, ale aj spoločenským a politickým centrom. V časoch boja za nezávislosť tu vplyvní a bohatí Milánčania okrem počúvania hudby hodovali, hrali karty, vášnivo diskutovali o politike, alebo sa oddávali milostným hrám. Stále však išlo predovšetkým o hudbu.
V súčasnosti patrí otvorenie sezóny k najsledovanejším udalostiam svetového šoubiznisu. Ulice okolo divadla vtedy uzatvoria a pred historickou budovou sa tlačia tisícky ľudí, ktorí túžia vidieť umeleckú a spoločenskú smotánku z celého sveta.


O obrovskej láske Talianov k opere svedčí aj fakt, že povojnovú prestavbu divadla čiastočne „zacvakali" priaznivci futbalu. K vstupnému na zápasy milánskych mužstiev sa vtedy automaticky pripočítavala aj prirážka na obnovu opery. Len málokto bol proti. Na operu a futbal sú  totiž Taliani rovnako hrdí.

Michaela Fuleková       

Photos: Phototecca Enit, Teatro La Fenice Press

 

www.teatrolafenice.it

Naše tipy