Hľadať

Umenie ako poslanie

Umenie ako poslanie

Pre riaditeľa Galérie mesta Bratislavy Ivana Jančára sa stalo umenie vášňou a životným poslaním. Počas rozhovoru, ktorý sa konal počas najhorúcejších letných dní, ma zaujímalo jeho smerovanie k umeniu či zaujímavosti zo zákulisia galérie.

Pán Jančár, na úvod by som sa vás rád spýtal na recept, ako sa rodí riaditeľ. Prezraďte, bola to náhoda, čo vás priviedlo do kresla riaditeľa, alebo vášeň k umeniu?

Už keď som mal 12 rokov, som sa rozhodol študovať dejiny výtvarného umenia. Priviedli ma k tomu moji rodičia, ktorí umenie zbierali. Odmalička som s nimi chodil so ateliérov takých umelcov ako Vincent Hložník, Milan Paštéka, Albín Brunovský či Záboj Kuľhavý. Bol to svet, ktorý mi učaroval. Keď som ukončil gymnázium, musel som rok čakať, pretože odbor „Veda o výtvarnom umení“ otvárali len každý druhý rok a v tom roku to pre mňa nevyšlo. Ale určite to nebol premárnený čas. Zamestnal som sa v Galérii mesta Bratislavy ako technický pracovník, inštaloval som výstavy, čo bolo pre mňa nesmierne zaujímavé a celý rok som sa veľmi svedomito pripravoval na prijímacie skúšky. Prijali ma a vtedajší riaditeľ Milan Jankovský mi veľkoryso prisľúbil, že keď skončím, vezme ma do galérie ako kurátora. Svoj sľub splnil. Aj počas štúdia som si v galérii privyrábal ako nočný strážnik, čo bolo skvelé. Bol tam úplný pokoj, učil som sa na skúšky a ešte som si aj zarobil. Po ukončení štúdií som pracoval  ako kurátor, potom šéfkurátor, námestník riaditeľa a posledných 20 rokov ako riaditeľ. Taký trochu baťovský príbeh.

 

Na vašom webe som si prečítal informácie o poslaní Galérie mesta Bratislavy. Mňa by však zaujímal váš pohľad na obdobie, keď sa myšlienka tejto galérie kreovala. Mohli by ste prezradiť niečo o počiatočných rokoch GMB a o jej smerovaní?

Galéria mesta Bratislavy bola založená 1. januára 1961 s tým, že diela výtvarného charakteru prešli do jej správy z vtedajšieho Mestského múzea. Svoj zbierkový fond naďalej rozširovala pravidelnými nákupmi alebo darmi od umelcov alebo zberateľov. Mala šťastie na osvietených riaditeľov a snažila sa prezentovať nielen umenie Bratislavy, ale aj špičkových svetových umelcov. Na druhej strane vždy realizovala aj výstavy slovenského umenia po celom svete. Má v správe dva nádherné paláce – Mirbachov palác na Františkánskom námestí 11 a Pálffyho palác na Panskej 19.

V rokoch 2007, 2010 a 2012 sa vaša galéria stala galériou roka. Čo pre vás zisk týchto ocenení znamená? Myslíte, že je čas na ďalšie?

Samozrejme, je to pre nás veľká pocta, ale i záväzok. Žiadna iná galéria nezískala tento titul trikrát. V tomto roku sme skončili  veľmi tesne druhí. Dúfam, že budúci rok sa o jedno miesto dopredu posunieme.

Viem, že v minulosti ste sa zúčastnili aj na zahraničných výstavách, napríklad na pôde OSN v Ženeve. Mohli by ste prezradiť, ako sa vám takýto zaujímavý kúsok podarilo zorganizovať?

Organizoval som výstavy slovenského umenia približne v 30 krajinách. Ale predsa len – Ženeva bola niečím špecifická. Veľvyslancom pri OSN bol Fedor Rosocha, ktorý mal mimoriadny záujem na propagácii slovenského výtvarného umenia. Po praktickej stránke všetko zanietene realizovala Ildikó Siposová, ktorá tam pracovala. Spoločne sme tam pripravili šesť výstav slovenských výtvarníkov.

 

Ako milovník umenia máte určite svojich obľúbených umelcov a diela. Mohli by ste niečo o nich prezradiť? Prípadne, ktorý z nových súčasných talentov vás zaujal najviac?

Toto je trochu chúlostivá otázka; nechcem nikoho vynechať. Spomeniem aspoň tých autorov, s ktorými som najviac spolupracoval. Z klasikov to bol Koloman Sokol, za ktorým som často chodil do Tucsonu v Arizone, kde žil posledné obdobie svojho života. Zo žijúcich výtvarníkov mám asi najsilnejší vzťah s Alexom Mlynárčikom, z mojej generácie zasa s Matejom Krénom – jeho inštalácia Pasáž, ktorá sa nachádza v našej stálej expozícii, sa stala svetovo známym dielom. Z mladšej generácie by som spomenul veľmi nadaného maliara Andreja Dúbravského.

 

Na záver by som sa rád spýtal na budúcnosť GMB. Čo nové čaká návštevníkov v blízkom období?

V tomto roku to bude výstava poslednej žijúcej legendy skupiny Mikuláša Galandu – Rudolfa Krivoša, prezentácia ranej tvorby surrealistického mága Karola Barona, výstava bratislavského rodáka Adama Fridricha Oesera (narodil sa tu v roku 1717) a svetových fotografických hviezd Maxa Estebana a Johna Demosa.  Naši návštevníci na majú na čo tešiť.

 

Peter Fritz

Fotografia: Archív Ivana Jančára

 

www.gmb.sk

 

 

 

 

 

Mohlo by sa Vám páčiť