Hľadať

Umenie nahoty v Crazy Horse

Staňte sa svedkom divokej jazdy na kopytách bláznivého koňa. Nenavštíviť v hriešnom Paríži kabaret by bolo hriechom. Nenavštíviť však Crazy Horse by určite bolo neodpustiteľné.

Paríž bol a je hriešnym mestom. Vždy v ňom do seba narážali dva silné prúdy, s rachotom sa lámali vo vlnách, ako keď sa spájajú do jedného prúdu dve dravé a silné rieky. Paríž je mesto umenia, galérií a múzeí, vedy, high-tech-u a neuveriteľnej architektúry. To sú hladké líca tejto svetovej metropoly, ktoré ponúka na pobozkanie všetkým návštevníkom. Domáci však vedia, že pod nimi sa skrývajú hlboké tisícročné vrásky vášne a hriechu.

Keď sa v ére viktoriánskeho malomeštiactva búrili temperamentné chudobné Parížanky proti prudérnosti 19. storočia,  robili to tak, že za sprievodu Offenbachových melódií, ktoré zneli z takmer každej večernej kaviarne, skákali do cesty podľa oblečenia dobre situovaným okoloidúcim, škriekali na nich a zdvíhali si sukne. Pouličné maniere sa čoskoro dostali na pódiá kabaretov a tak vraj vznikol slávny „French Cancan“ – tanec s jednoznačne erotickým posolstvom. Aj striptíz sa narodil v Paríži. Umenie dráždivého vyzliekania sa podľa povestí začalo búrlivou hádkou medzi tanečnicami a partnerkami študentov umenia na absolventskom plese v slávnom Moulin Rouge. Keďže sa nevedeli dohodnúť, ktorá slečna v sále je tá najkrajšia, jedna z tanečníc vyskočila na stôl a vyzliekla sa, aby dokázala svoje prednosti. Aj tento prejav parížskeho štýlu života tých čias sa čoskoro stal ikonou kabaretných a revuálnych pódií.

Všetko má svoju históriu a história je zväčša chronológiou reakcií na to, čo bolo predtým. Keď v roku 1951 otváral francúzsky obchodník s umením Alain Bernardin svoj kovbojský bar Crazy Horse, chcel sa výrazne odlíšiť od  podnikov z „ľavého brehu“, najmä od lacne vulgárnej štvrti okolo námestia Saint Germain des Prés. Ak chcel mať úspech, musel ponúkať niečo iné, nové a odlíšiť sa aj od „zavedených adries“ akými boli Moulin Rouge na Montmartri a Lido na Champs Élysées. Spustil sa teda od Lida po Avenue George V. až na breh Seiny a takmer na rohu Avenue George V a Avenue Montagne otvoril podnik, inšpirovaný jeho láskou a obdivom k legendám amerického Divokého Západu. Jeho americký bar s lietajúcimi dverami preniesol do Paríža atmosféru amerických striptízových lokálov a Alain Bernardine sa metódou pokusov a omylov vypracoval na renomovaného „kreátora“ hriešnej zábavy.

Podnik, ktorý dostal meno po slávnom náčelníkovi kmeňa Siouxov, zapadol do čias, keď bola v Paríži v móde Amerika a všetko americké. Bernardin chcel byť moderný, americký a štýlový. Vymyslel a uviedol na svoje pódium filozofiu „umenia nahoty“ –  „L´Art Nu„. Jeho štýl sa začínal už premyslenými prezývkami tanečníc, ktoré samé o sebe naznačovali atmosféru neorealizmu, novoromantizmu, novej vlny, pop-artu a kinetického umenia. Jeho heslom bola nahá avantgarda, moderný look a jednoduchá krása. To všetko sa mu podarilo obliecť do intímnej atmosféry s premysleným dizajnom. Päťdesiate roky – to boli Rita Renoir, Johanna Krupp, Dodo D´Hambourg, Conchita Lemon, Lili Niagara, Jessa Cheops, Bertha von Paraboum či Lady Chinchilla. Ich krásne telá v dokonalých choreografiách vystriedali v šesťdesiatych rokoch Maria Tupolev, Nadia Safari, Bettina Uranium, Bella Remington, Magda Magnum či Viola Vibrato. Čítajte tie mená! Nechajte si ich rozpustiť na jazyku. Už to je verbálna kreativita v najčistejšej podobe. A hľa! Rok 1971 a Eva De Bratislava spolu s Francou Torpedo a Polly Underground. Čo to bolo za Bratislavčanku, ktorú zavialo až na pódium kabaretu Crazy Horse? Alebo iba ďalšia zvukomalebná mystifikácia?

Crazy Horse je dnes nielen kabaretom. Je značkou, je pojmom, je rovnakým synonymom moderny ako filmy Godarda a Truffauta, novely Robbe-Grilleta, obrazy Rauschenberga a Warhola alebo sochy Césara.

NIPOS                                                 Photos: ISIFA

www.lecrazyhorseparis.com

Mohlo by sa Vám páčiť