Autentické príbehy, nadčasové témy

Umenie žiť: Lʼarte di vivere

0

Vraví sa, že to, o čom vieme snívať, dokážeme preniesť aj do skutočného života. Vysnívaná práca, životný partner, zdravie, šťastná rodina, možnosť cestovať. O čom práve snívate vy? Na toskánskom pobreží som stretla umeleckú dvojicu, ktorá mi rozpovedala o svojej ceste k úspechu. Občas to chce aj veľa štúdia a neustáleho zdokonaľovania. Niekedy do cesty jednoducho vstúpi osud. Jedno je isté, svoje šťastie si každý drží pevne vo vlastných rukách a je len na každom z nás, kedy sa rozhodne začať žiť šťastným a spokojným životom…

Michela Giovannetti, uznávaná lekárka v oblasti estetickej medicíny svoju kariéru začínala ako detská pediatrička. Potom, čo jej dve dcéry povyrástli, opustila toto povolanie a vydala sa za niečím, čo ju baví a motivuje ešte viac. Začala prehĺbovať svoje poznatky z medicíny, objavila zázračné účinky thalassoterapie a špecializovala sa na estetickú medicínu. Už viac ako 10 rokov sa o krásu a spokojnosť svojich klientok stará v luxusnom hoteli Tombolo na toskánskom pobreží.

Michela, práca v oblasti estetickej medicíny je svojím spôsobom tiež umenie, pomáhate ženám vytvárať vysnívaný vzhľad. Čo je najväčšou satisfakciou vo vašej profesii?
Najviac ma uspokojuje skutočnosť, že som zodpovedná za šťastie svojich pacientov. Mnohokrát môžu za nespokojnosť aj drobné nedostatky ako viditeľná vráska, orlí alebo krivý nos, ovisnutý krk či nedostatočne plné pery. Je vedecky dokázané, že človek, ktorý sa dokáže prijať a páčiť sa sám sebe, to má v spoločenskom živote jednoduchšie. Aj v profesionálnom živote obsadzuje dôležitejšie posty a vo vzťahoch má úspech. Je úžasné sledovať, keď sa moje klientky po zákroku pozrú do zrkadla a zvolajú: „To sú ústa, aké som mala v dvadsiatke!“ alebo „Tá vráska úplne zmizla!“

Známa návhrhárka Coco Chanel raz povedala, že tvár, akú dostala žena od prírody, bude mať v dvadsiatke, ale len od nej závisí, ako bude vyzerať v päťdesiatke. Akú radu máte pre dnešné dvadsiatničky, ako by sa mali starať o svoju pleť?
Súhlasím s vyhlásením Coco Chanel. V dvadsiatich rokoch ešte elegancia a krása slečien nie je tak štruktúrovaná ako v päťdesiatke. Možno aj preto, lebo dvadsiatničky sú si svojou krásou isté. V päťdesiatke žena síce môže strácať mladícku sviežosť, ale naopak získava na svojej zmyselnosti a povedomí o svojej kráse. Niet však pochýb o tom, že žena do krásy starne len vtedy, ak vedie usporiadaný život bez extrémneho nočného života a hýrenia. Odporúčam tiež vyváženú stravu (napríklad stredozemskú), nevystavovať pleť zbytočne dlhým pobytom na ostrom slnku a pravidelný pohyb.

Už 10 rokov pôsobíte v luxusnom hoteli Tombolo Talasso Resort, kde okrem estetickej medicíny vytvárate aj rôzne balíčky pre kúpeľné centrum. Čo vás nasmerovalo práve k estetickej medicíne?
Najprv som sa venovala čisto thalassoterapii, ktorá je založená na liečivých účinkoch mora, pohybu a slnka. Po niekoľkých rokoch pôsobenia v kúpeľoch hotela Tombolo som mala čoraz viac žiadostí od VIP návštevníkov centra na vykonávanie rôznych skrášľovacích procedúr využitím estetickej medicíny. A keďže som už od útleho veku bola milovníčkou krásy, umenia a krásnych línií, rozhodla som sa vyštudovať prvý titul „Master“ v estetickej medicíne. Bolo krásne začať s touto novou profesiou a vytvárať na tvárach mojich zákazníčok nové línie. Dámy boli dosiahnutými výsledkami zakaždým nadšené. Keďže som vykonávala obe tieto funkcie súčasne, za viac ako desať rokov som pozorovala, ako môžu účinky thalassoterapie veľmi účinne pomôcť aj v oblasti estetickej medicíny. Ak je pleť dobre pripravená aplikovaním rôznych podnetov z thalassoterapie (slnko, soľ, riasy, ióny), zákrok bude mať oveľa dlhšiu trvácnosť a aj jasne viditeľnejší účinok.

Ak za vami príde klientka, ktorá je prepracovaná, vystresovaná, prípadne má problémy so spánkom, kruhy pod očami a žiada vás o pomoc, aký balíček služieb jej odporučíte?
Navrhla by som jej balíček Detox. V prípadoch, keď ide o stres, je nevyhnutné prečistiť organizmus. Tento balíček je zameraný hlavne na odstránenie toxínov z tela, ktoré sa hromadia v medzerách buniek, kde narazia na fyziologicko-biochemické reakcie. V podstate sa stimuluje vylučovacia funkcia obličiek a pečene. Balíček zahŕňa aj detoxikačnú diétu vypracovanú naším dietológom.

Vonkajšia krása súvisí aj s vnútornou spokojnosťou ženy. Prezradíte nejaké vaše tajné triky na krásu?
Tajné triky na krásu? Milovať sám seba. Človek, ktorý si je istý sám sebou, hoci s drobnými nedokonaloťami, vždy pôsobí na vonkajšie okolie krásne.
Keby sa niektorá z vašich dcér rozhodla pokračovať vo vašej profesii, čo by ste jej poradili?
Rada, ktorú dávam mojim dievčatám, je hlavne usilovne študovať a skúsiť, ako chutí život, aj v zahraničí. Voľba profesie musí byť prispôsobená vášni a láske, s akou ju dokážete vykonávať. To je veľmi dôležité pre život a pre výborné výsledky.

Daniele Ricci, ktorého v jeho rodnom meste mnohí poznajú ako skvelého lekárnika, je inde vo svete známy ako uznávaný maliar. Jeho osudová cesta k maľbe je dôkazom toho, že nič nie je nemožné. Momentálne naďalej vedie lekáreň a popritom vo svojom ateléri na toskánskom vidieku tvorí krásne diela vychádzajúce priamo z duše.

Daniele, čím sa vyznačuje vaša tvorba? Máte nejaké obľúbené témy, ktoré najradšej prenášate na plátno?
Moja maľba a obrazy sú takým inštinktívnym impulzom. Nerobím si nákresy, maľujem veľmi prvoplánovo. Ako sa hovorí u nás, potrebujem len biele plátno a rýchle pohyby štetca. Veľký dôraz kladiem na kontrasty medzi tieňmi a svetlom. Čo sa týka tém, sú dosť nesúrodé. Rád mením témy a objekty, ľahko prejdem z vidieckej scenérie do veľkomesta. Maľujem aj zvieratá a rozprávkové bytosti ako snehulienku, červenú čiapočku a môjho veľmi obľúbeného Pinocchia. Tiež portréty a slávnu udalosť Palio veľmi typickú pre toskánske mesto Siena.

Čo vás najviac inšpiruje v tvorbe?
Inšpirácia môže prísť počas cestovania, čítania knihy, časopisu, pozeraním filmov, pri počúvaní hudby. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že moje obrazy závisia aj od môjho momentálneho citového rozpoloženia. Keď som veľmi šťastný, maľujem. Keď pociťujem smútok, štetcom dávam zo seba von všetky emócie. V zásade však platí pravidlo, keď sa rozhodnem, že teraz budem maľovať, moja inšpirácia akoby spala. Najkrajšie obrazy, aké som kedy namaľoval, ma zastihli úplne nepripraveného.

Byť uznávaným maliarom a mať vlastný ateliér je snom mnohých umelcov. Ako ste sa vy stali maliarom?
Moje stretnutie s maľbou bolo úplne náhodné. Úplne presne si pamätám ten deň, bolo 28. septembra 2006. V ten deň zomrela Oriana Fallacci, uznávaná talianska spisovateľka a novinárka. V novinách bol článok o jej živote aj s fotografiou, tak som v lekárni vzal do ruky papier a pero a nakresil som jej portrét. Krátko na to vstúpil do lekárne jeden zákazník, ktorému sa veľmi páčil môj nákres. Bol to maliar. Pozval ma na svoju výstavu a zasvätil do základov olejomaľby. Tak sa zrodil začiatok mojej tvorby a odvtedy som sa nezastavil. Myslím, že do dnešného dňa som namaľoval zhruba tisíc obrazov.

Vystavujete nielen v Taliansku, ale aj v zahraničí…
Vystavoval som v mnohých toskánskych mestách: v Pise, vo Florencii, v Siene, Grossete. V roku 2010 som mal výstavu v Paríži, priamo v Carroseul de Louvre. V roku 2012 v Londýne. Moje obrazy visia v galériách v Taliansku a v Španielsku.

Kedy najradšej tvoríte, cez deň alebo v noci?
Maľujem aj cez deň, aj v noci, ale rozhodne preferujem noc. A ak navyše aj prší, tak je to dokonalá atmosféra.

Umenie a krásne ženy kráčajú od dávnych čias ruka v ruka. Michelinou profesiou je práve skrášľovanie žien. Ako vnímate vy, muž a umelec, estetickú medicínu?
Bez akýchkoľvek pochybností považujem Michelu za umelkyňu, vie upraviť drobné nedokonalosti na tvárach svojich pacientok bez toho, aby zasiahla do charakteristických čŕt tváre. Rešpektuje jedinečnosť prirodzenej krásy a sama Michela je často zdrojom inšpirácie pre moje obrazy. Ak maľujem obraz nejakej ženy, často myslím práve na ňu.

Využívate nejakú špeciálnu techniku na skrášľovanie žien alebo miest na plátne?
Žena je vždy krásna. Myslím to tak, že napríklad väčší nos u ženy ešte neznamená, že nie je pekná. Možno jej práve ten nos dodáva zaujímavý výraz v tvári a robí ju zaujímavou. Môže mať krivé nohy, ale práve nimi môže vyčariť elegantnú chôdzu. A v konečnom dôsledku, keď sa žena pohybuje, komunikuje a cíti krásne, tá krása z nej naozaj aj vyžaruje. A to je niečo, čo zachytávajú citlivé radary umelcov. Nemusí ísť len o maliarov, ale aj o básnikov či o hudobníkov, ktorých takáto forma krásy dokáže rozčarovať a inšpirovať k tvorbe umeleckého diela. Lebo ženy samy osebe patria k tým najkrajším umeleckým dielam.

Keby sa vaše deti rozhodli ísť rovnakou cestou, čo im poradíte?
Myslím, že každý z nás by mal robiť hlavne to, čo ho skutočne baví a napĺňa. Rada, ktorú môžem dať mojim deťom, je, aby si vybrali také povolanie, čo ich bude uspokojovať nielen z ekonomického hľadiska , ale aj z toho duševného. Som presvedčený, že keď človek robí vybranú profesiu s vášňou a s plným nasadením, dosahuje kvalitné výsledky.

Obrazy v domácnostiach sú v súčasnosti viac luxusnou záležitosťou. Čo znamená luxus pre vás?
Nesúhlasím s tvrdením, že obrazy sa považujú za luxus. V súčasnosti možno nájsť mnoho zaujímavých obrazov za prístupné ceny. To, čo dnešnej spoločnosti často chýba, je vkus a celkový záujem o umenie. Luxus voo všeobecnosti pre mňa znamená mať možnosť míňať, čo značí slobodu. Mať možnosť vybrať si, čo súvisí s kvalitou. Životná kvalita nie iba v tom, že si obliekame krásne šaty, nosíme šperky, vozíme sa drahými autami, ale hlavne kvalita toho, čo jeme, čo pijeme, kam ideme stráviť dovolenku. Tieto faktory menia hranice človeka o 180 stupňov, vedú nás k určitému poňatiu krásy a vzbudzujú v mysli vášeň pre krásu a umenie.

Máte nejaké sny a vízie do budúcnosti, pokiaľ ide o profesionálnu kariéru?
Mojím snom je mať oveľa viac času na maľovanie a na iné obľúbené činnosti. Okrem maľovania tvorím aj poéziu a hral som tiež v divadle. Umenie a umelecká činnosť sú čímsi niečo, k čomu som mal blízko už dávno, ale na čo som v mladosti pre rôzne okolnosti musel zanevrieť. Som prešťastný, že umenie nezanevrelo na mňa a našli sme si k sebe cestu.

Words & Photos: Veronika Nováková

www.giovannettimichela.com
www.danielericci.com