Jozef Hollý nie je len neobyčajný klavirista, ale takisto zaujímavý človek. Spočiatku neznášal klavír, no nakoniec sa mu stal osudným. Dnes sa stal jeho zmyslom života, prostredníctvom ktorého uniká z reality života do územia chytľavých melódií.
Pán Hollý, po prvýkrát som mal možnosť obdivovať vaše majstrovstvo počas krstu knihy My Way, a hneď ma vaše majstrovstvo oslovilo. K úžasnej hre vám dopomohla nejaká tajomná formulka, alebo svätojánsky poklad v podobe truhlice s talentom? Kde sa vo vás berie toľké majstrovstvo?
V umení je nutné aby ste talent mali, no ešte dôležitejšie je ho následne tvrdou prácou rozvíjať. Nadanie pre hudbu som zdedil po otcovi, ktorý je amatérskym hudobníkom a priviedol ma ku klavíru. K hudobnému cíteniu som pridal štúdium na konzervatóriu a následne, po jeho ukončení, som vycestoval do zahraničia. Bola to pre mňa „vysoká škola reality”, vďaka ktorej som nazbieral bohaté skúsenosti. Tie dnes využívam v mojej hudbe. V tom je ukryté moje „majstrovstvo” a predstavuje ho kombinácia talent, skúseností a tvrdej práce.
Teraz vážne, kedy ste prvý raz siahli na biele a čierne klávesy? Čo vás motivovalo k tomu, že ste sa rozhodli pre klavír? Veď si dobre pamätám obdobie, keď rodičia nútili svoje ratolesti posadiť sa za klavír, a oni túžili po bicích či gitare?
Ako som už spomínal, ku klavíru ma priviedol otec, takže som nemal priestor vyhľadávať možnosti vyskúšať to na gitare či bicích. Klavír ma okamžite oslovil. Skôr ako po iných nástrojoch som tužil po futbale, stolnom tenise alebo lyžovaní. Rodičia ma veru museli často nútiť, aby som pri klavíri obsedel.
Kedy ste si povedali, že klavír bude tým pravým nástrojom pre vaše živobytie?
K tomu som dospel automaticky. Bez akéhokoľvek dlhšieho premýšľania. Už počas štúdia na konzervatóriu som prijal ponuku hrať v kapele, ktorá účinkovala v zahraničí. Zaujala ma možnosť ochutnať pravý muzikantský chlebíček za hranicami. A môžem bez okolkov povedať, že svoje rozhodnutie som nikdy neoľutoval, hoci zarábať si na živobytie hudbou nie je vždy jednoduché. Vďaka hudbe som prežil aj veľmi náročné obdobie. No táto perióda života ma aj posilnila, a dnes si o to viac užívam svoje vystúpenia.
Ako vnímate pozíciu hudobníka na Slovensku? Nepripomína vám naša hudobná scéna skôr galeje, ako prechádzku ružovým sadom?
Vyjadrili ste sa mimoriadne zaujímavo – výraz „galeje” je trefný. Myslím si, že každý hudobník, ktorý niečo na Slovensku dokázal, mi dá za pravdu. Na druhej strane si však myslím, že „hudobné galeje” neprežívajú len muzikanti na Slovensku. Existujú všade, aj keď vo vyspelejších štátoch sa na kultúru kladie väčší dôraz. Je však podstatné, aby sa človek nenechal odradiť, miloval svoju prácu a kráčal za svojím cieľom. Každý človek v živote zápasí aj s obdobiami nepriazne a ja nie som výnimkou. Sú dni, kedy sa mi v komponovaní nedarí. Uvedomujem si však, že práve vtedy musím bojovať a hľadať inšpiráciu. Všetku tú námahu a drinu mi potom vynahradí publikum. Po koncerte odchádzam síce unavený, ale napriek tomu nabitý krásnou a pozitívnou energiou.
Keď sa na vás pozerá bežný človek, ktorý vie, že klavír má klávesy a vydáva špecifické zvuky, tak ho určite núti spýtať sa – kde berie ten muzikant toľko energie, aby zvládal také náročné pasáže. Kde nachádzate energiu a inšpiráciu?
Niekedy sa mi zdá, že sa vo mne ukrýva nadmerné množstvo energie. Už som spomínal, že najväčšiu inšpiráciu a energiu mi dodávajú práve ľudia, fanúšikovia, ktorí majú radi moje umenie a dávajú mi to pocítiť. No taktiež čerpám nápady a inšpiráciu z prírody či pri počúvaní rôznorodej hudby. Som majiteľom mimoriadne bohatej predstavivosti a často pri počúvaní hudby a komponovaní siaham do fantastických predstáv. Často sa ponáram do svojej mysle, kde sa mi premietajú rôzne obrazy a krátke vízie. Nie je u mňa nezvyčajné, že pri cvičení na klavíri sa ponorím do hudby takým spôsobom, že v istom okamihu zabudnem na realitu a hrám s takou energiou, akoby som vystupoval pred obrovským publikom. Dokonca aj mne samotnému nabehnú zimomriavky.
Aké skladby preferujete? Kedy si môžete povedať, že toto je tá pravá hudba pre mňa?
Nijako sa neobmedzujem a nepočúvam len jeden hudobný žáner. Mám rád klasiku, jazz, pop, rock a iné štýly. V podstate preferujem každú kvalitnú, a najlepšie, živú hudbu. Priznám sa však, že mám rád aj elektronickú hudbu, pokiaľ je kvalitne a vkusne pridávaná do živej hudby. Rád vytváram aj takéto skladby.
Minulý rok ste vydali svoj prvý album. Kedy sa dočkajú vaši fanúšikovia ďalšieho?
Prvý album mi vyšiel v auguste minulého roka, a aj napriek tomu, že to nie je hudba, ktorá sa hráva v rádiách, zaznamenal veľký úspech u ľudí, ktorí počúvajú moju hudbu a chodia na moje koncerty.
Na ďalšom albume už pracujem a tentoraz pôjde o filmovú hudbu, ktorú upravujem a vkladám do nej vlastné pocity. Pritom spolupracujem so spoločnosťou Marco Mirelli Image House for Men, ktorá ma oblieka. Okrem toho si veľmi dobre rozumieme. Práve táto firma prezentuje svoje kolekcie k filmom ako napríklad Batman, Casino, Letec… Spojenie hudby a módy je veľmi príťažlivé, tak verím, že si nájde svoje miesto u fanúšikov. Album by mal byt dokončený na budúci rok.
Pokiaľ by ste nehrali famózne na klavíri, aké odvetvie by bolo pre vás najvhodnejšie. Aký džob by ste si dokázali predstaviť, ktorému by ste sa dokázali naplno venovať?
Asi by som najradšej ostal pri hudbe a to ako skladateľ filmovej hudby, alebo by som sa venoval vytváraniu a organizácii hudobných projektov, poprípade by som siahol po práci v nahrávacom štúdiu. Pokiaľ by som si musel vybrať prácu v inom odvetví než v hudobnej branži, tak potom by ma určite zaujala práca na PC. Mám ju veľmi rád a je úzko spojená s hudbou, nakoľko veľa tvorím práve za klavírom v spojení s počítačom.
Keďže sa snažíme prinášať pre čitateľov aj informácie z oblasti luxusného životného štýlu, ako vy vnímate luxus?
Luxus je pojem, ktorý si každý vysvetľuje svojsky. Pre človeka, ktorý trie núdzu, sú luxusom i veci každodennej spotreby. Preto si vážim všetko, čo som dosiahol. Priznám sa ale, že luxus mám v podstate rád a to v podobe kvalitného a krásneho auta, možností cestovať a užívať si život naplno. Mám rád kvalitné oblečenie či modernú elektroniku. Niekedy som netrpezlivý a všetko by som chcel mať hneď. No som rád, keď napredujem a postupne sa mi plnia moje sny. Je predsa krásne snívať, pretože iba tak si stanovujeme ciele, ktoré nášmu životu dávajú zmysel. Každý z nás by si mal vychutnávať tú svoju cestu. Ciele a sny sa časom splnia a my si stanovujeme ďalšie a ďalšie. Práve preto si vychutnávam cestu, ktorej práve kráčam. Aj to je jeden spôsob môjho vnímania luxusu.
Peter Fritz Photos: Jozef Hollý Archive