Čo robíme všetci a každý deň okrem spánku? Jeme a pijeme. Niektorí menej, iní to možno preháňajú, ale láska k jedlu nás spája. Niekedy stačí vybrať tému, ktorá sa dotýka každého z nás, alebo aspoň väčšiny. Možno všetci každý deň nevaríme, ale niekto to pre nás a za nás urobiť musí, aby sme od hladu a smädu neumreli.
Aj preto vám prinášame informácie zo sveta skvelej kuchyne, aby sme sa podelili so zážitkami, vôňami, chuťami, náladami s vami, s cieľom dostať spätnú väzbu formou diskusie, nápadov a odporúčaní, kde sa za takýmito kulinárskymi pôžitkami vydať.
Oslava jedla a pitia
Myslím, že práve s touto myšlienkou prišli aj organizátori gurmánskych festivalov. Ukázať rôzne kuchyne na jednom mieste, dať ľudom ochutnať jedlo najlepších reštaurácií a najchýrnejších šéfkuchárov sveta. Za gurmánskymi chuťami na tanieri alebo aj v pohári sa dnes cestuje po celom svete. Milliard Sun podporil ako mediány partner Gurmánsky festival v Bratislave. Nielen, že sme vyhrali súťaž médií Crepes D´OR, ale sme sa naozaj dobre zabavili a po trojdňovom evente sme sa spokojní vrátili do bežného života – obohatení výbornými zážitkami.
Rok 2011 mal festivalov plné leto
Hlavné mesto malo tento rok dva významné festivaly- na Bratislavskom hrade Food Festival a v Medickej záhrade ten gurmánsky. Oba mali rekordnú návštevnosť oproti iným rokom (festival Gurmán navštívilo až 12 000 ľudí). Oboch som sa zúčastnila zo zvedavosti a chuti nachádzať dobré veci všade, kde sa dá. A tým sa cesta Milliard Sun neskončila. Kým náš redaktor Michal Stano vychutnával vône stredovekého festivalu v Dánsku, ja som vyskúšala historickú Prahu s jej moderným festivalom jedla Foodparade a už spomínanú Bratislavu. V tomto zmysle je mi ľúto za letom, pretože na čerstvom vzduchu sa dobré jedlo oslavuje najlepšie.
Prečo sedieť doma, keď vám varia iní?
Byť na festivaloch je úžasné. Stretnete obrovské množstvo vysmiatych ľudí, pochutnávajúcich si na vybranej dobrote. Nájdete tu steaky, halušky, sushi a nadesignované jedlá, zmrzlinu a dezerty, kávové špeciality alebo skvelé vína. Niektoré festivaly majú veľkorysý priestor aj na sedenie na dekách, čím vytvárajú nedeľnú, piknikovú náladu. Zoberiete si pohár vína, tanier s jedlom a klebetíte medzi stromami. Samozrejme, ak vyjde počasie. Festival na Hrade dostal daždivú nádielku, Medická záhrada bola zaliata slnkom po všetky tri dni. Praha si užila aj slnko a aj dážď, ale organizátori múdro predvídali a festival postavili na parkovisku Pražskej tržnice, takže návštevníci nestáli v rozmočenej tráve. Dokonca postavili obrovský stan, kde sa jedlo, pilo a zažívalo – dobré jedlo a kvapky dažďa nikoho veľmi netrápili. Och..Praha. Jedla som tam najlepšie homárie rizotto na svete. Istotne na Foodparade bolo veľa skvelých reštaurácií. Bilkova 13 ma dostala personálom, menu, prístupom a jedením na porceláne s normálnym príborom. Viete, na jedle je skvelé to, že je podľa mňa nemerateľné objektívnou známkou. Každý má rád iné chute a vo varení je taká škála kombinácií, že môžete povedať- je to vynikajúce – a sused sediaci popri vás svoju porciu jedla vôbec nemusí zjesť. Samozrejme, uznávam, sú aj jedlá, ktoré by mali zakázať. Nie kvôli toxicite, ale kvôli ich „odpornosti”. Našťastie som sa s takým na festivale nestretla. Mám však za to, že ak sa nenaučíme jesť dobré a kvalitné veci, tak tu bude vždy potenciál trhu ako predať aj to v úvodzovkách.
Aký je zmysel festivalového varenia?
Porcie jedla na festivaloch sú rôzne a od nich sa odvíja aj cena – počet gurmánov, šéfov alebo iného výmenného „festivalového platidla”. Treba chápať pointu – sú to testovacie porcie a nie naozajstná porcia ako v reštaurácii. Má navigovať každého, aby prišiel na chuť, ktorá ho baví a hlavne ho dovedie do priestorov naozajstnej „kamennej” reštaurácie. To, čo je bežné na Londýnskom festivale či v Miláne, u nás nie všetci rešpektujú. Festival jedla nie je o tom, aby ste sa prejedli a „dorazili” v jednom stánku, ale aby ste dali svojmu žalúdku a vystavovateľom priestor ukázať vám čo najviac zo svojho umenia. Páči sa mi, že organizátori festivalov myslia aj na deti a vymýšľajú pre ne skvelé variácie a zábavné programy. Ocenila som stánky so Školami varenia. V tom, na Gurmánskom festivale som „učila” variť aj ja, bol to nenormálne dobrý pocit odovzdať niečo zo svojich schopností. Česi to tak „premakali”, že priame prenosy z haly, kde škola varenia prebiehala, prenášali na všetkých vonkajších monitoroch v priestoroch festivalu, takže ste sa mohli napchávať dobrotami a inšpirovať sa kuchárom či someliérom, a niečo nové sa naučiť.
Osobne som presvedčená, že aj preto vznikla v minulosti myšlienka festivalov – myslím, že sa preniesla z tradičných trhovísk, kde gazdiné podávali to najlepšie čo vedeli spraviť, gazdovia degustovali víno a pivo zo svojich pivníc. Na festivaloch sa o to snažia najlepšie reštaurácie. Organizátori všetkých festivalov sa snažia dodať prostredníctvom známych šéfkuchárov najlepší punc kvality. Asi som zabudla na Košický Gurmán Fest, ktorého návštevu som si vychutnala asistovaním známemu kuchárovi Jarovi Židekovi. ( Môžem povedať, že nálada na malom košickom festivale ma úplne dostala na kolená. Spontánni, veselí, dobre naladení a pohostinní východniari to jednoducho majú v sebe. Len im prosím neskúšajte povedať, že ste abstinent.)
Budem rada, ak medzi slovenskými pseudocelebritami naozaj začneme selektovať a vážiť si ľudí, ktorí niečo dokázali. Myslím, že by sa šéfkuchári mnohých reštaurácií mohli pokojne medzi hviezdy zaradiť. Zapamätáte si mená ako Marián Filo, Igor Čehy, Vojtech Artz či naozajstná star kuchynského neba, michelinami ocenený česko – slovenský Pavol Pospíšil. Týchto ľudí ste mohli na festivaloch stretnúť a variť s nimi. A samozrejme mnohých iných. Ja na nich nezabudnem, posúvajú moje amatérske varenie do profesionálneho sveta, za čo som im vďačná.
Words: Henrieta Peškovičová
Photos: Danica Janiaková, Henrieta Peškovičová