Nemám rád reportáže začínajúce vetou „je to mesto plné kontrastov”. Táto bude o Hongkongu a jeho kontrasty (ktorých tam je dostatok) mi pripadali ako samozrejmosť. To, že o ulicu ďalej od biznisštvrte nájdete miestny trh, z ktorého vás omámia vône morských potvôr, čerstvého mäsa, ovocia a rôznych čínskych špecialít, čakáte všade v Ázii. Hongkong je teda viac ako mestom kontrastov… čím? Neuveriteľnou truhlicou bohatstva, ktorá je navyše položená „na stojáka”. Pôdy nazvyš tu niet, celé megamesto teda žije vertikálne. Vecí, ktoré ma tu počas necelých desiatich dní „dostali”, je však viac.
Vyššie a vyššie
„Zlo-fakia”? nie celkom chápavo mi zopakoval vodič cestou z letiska do hotela moju odpoveď na dotaz, odkiaľ ma ázijské vetry do Hongkongu priviali. Veru nie, „Slovakiu” tu poznajú málo. Ale miestnym niet čo zazlievať, našincom do Hongkongu ročne za biznisom či oddychom príde iba čosi cez dvetisíc. Omnoho viac než z neznalosti Slovenska ma však pri prvom kontakte s Hongkongom ohromila architektúra. Predstavte si niekoľko Petržaliek vedľa seba. Niekoľkonásobne vyšších a hustejšie zastavaných. Takéto obytné štvrte lemovali cestu z letiska na ostrove Lantau do centra samotného ostrova Hongkong. Prvý dojem – rozpačitý.
Ten však veľmi rýchlo pominul. Vystriedalo ho nadšenie a obdiv. Obdiv k tomu ako sa miestni dokázali vysporiadať s absolútnym nedostatkom pôdy. Aj tí bohatí si vystačia s malými bytmi v mrakodrapoch. Postaviť nízke budovy, to je v Hongkongu takmer nepredstaviteľný luxus. Celá architektúra Európana fascinuje. Viac než krásou svojou dokonalou funkčnosťou. Všetko sa ťahá nahor, mrakodrapy sú často mikromestami, kde medzi obchodmi, prácou a bytom cestujete výťahom.
Ako hodinky
Megametropola si jednoducho nemôže dovoliť nebyť funkčnou. To potvrdzuje aj systém dopravy. Napriek tomu, že Hongkong sa rozkladá na viacerých ostrovoch a dokopy tu žijú milióny ľudí, každodenné presuny sú relatívne bezproblémové. Ostrovy spájajú mosty, podmorské tunely a metro. To je kostrou verejnej dopravy a dopĺňajú ho autobusy v londýnskom štýle spolu so staručkými električkami. Tie sú mimochodom neuveriteľne šarmantné – a takisto dvojposchodové. Miestni mi odporučili využiť „din din”, ako ich volajú, na vyhliadkovú jazdu po meste. Neoľutoval som. A stálo to 20 našich centov.
Ak by v Hongkongu jazdilo autami denne toľko obyvateľov čo u nás, celé mesto by totálne skolabovalo. Iba desatina ľudí chodí do práce autom, napriek tomu sú cesty takmer nonstop upchaté. Zápchy spraví aj to „málo” áut – mimochodom, veľká väčšina z nich sú taxíky a autá s vodičmi, väčšina bohatších ľudí ale aj stredných manažérov sa tu presúva systémom „drop-off”. Nepoužívajú vlastné autá, ale všade ich čakajú a vozia firemní vodiči.
Slušnosť v prvom rade
Keď sme už pri tých firmách… v Hongkongu sa stále obrovský dôraz kladie na vizitky. Prísť na stretnutie bez vizitky vyzerá ako veľké faux paux, rovnako ako to, ak vizitku svojmu obchodnému partnerovi iba „letmo” posuniete po stole, prípadne si dôklade nepozriete tú jeho. Vizitky sa tu odovzdávajú dvomi rukami s jemným náznakom úklonu. A tú, ktorú dostanete, si vždy úctivo premerajte očami, nepatrí sa okamžite ju niekam zastrčiť. Do rozpakov nech vás neprivedie ani to, ak vám na stretntutí prinesú pohár horúcej vody. Tá sa tu bežne podáva k jedlám v reštaurácii. Viem, znie to zvláštne, ale dá sa na to zvyknúť a veľmi skoro zistíte, že pre telo je to omnoho prirodzenejšie než studená tekutina.
Od vody je blízko k jedlu. V Hongkongu sa ho nasýtite – nech sú vaše nároky a rozpočet akékoľvek. Spoznať skutočnú miestnu čínsku kuchyňu vám umožnia superlacné lokálne reštaurácie (za jedlo dáte aj menej než tri eurá) ale oplatí sa nevynechať aj niektorú z top reštaurácií. Z vlastnej skúsenosti odporúčam Golden Bahunia, ktorú odporúča aj Michelinov sprievodca. Na menovanie lokálnych špecialít priestor nemáme – ale v skratke -nevynechajte Dim Sum, čínsky čaj, Milk Tea či French Toast. Hongkong ale ponúka aj desiatky top reštaurácií iných svetových kuchýň. Je jedno či máte chuť na steak, pravú pizzu či sushi. Všetko je k dispozícii 24 hodín denne.
Superluxus
A to platí aj o nákupoch. Hongkong je skutočnou svetovou mekkou luxusu a najdrahších značiek. Svetové módne domy tu majú svoje „vlajkové” prejadne – tie sú často na celej Zemi v maximálnom počte troch či štyroch. Najnovšie kolekcie, najkvalitnejšie materiály a zároveň dobré ceny. To všetko ponúkajú najmä gigantické obchodné centrá západného tipu. Vyskúšal som Times Square. A odporúčam. Ale pozor, ak máte problémy so zvládaním davu a más, skutočne nekonečných más ľudí, ani sem nevkročte. Číňania – samozrejme, najmä tí bohatí – nakupujú veľa a často. Ide o regulérnu formu relaxu a spoločenskú udalosť, nakupovanie tu nemá povesť „zabíjania času” či nesprávneho trávenia voľných chvíľ. Práve naopak.
Miestni, ale aj desaťtisíce európskych či amerických manažérov a delegovaných zamestnancov veľkých korporácií, ktorí v Hongkongu tvoria nemalú komunitu, si ale samozrejme radi výjdu aj do prírody – tá tvorí takmer celé vnútro hongkongského územia. Nechýbajú ani verejné pláže.
Nebýval som veľkým nadšencom Ázie. Vždy ma to ťahalo skôr na západ. Hongkong to však zmenil. Možno práve pre to, že je jednoznačne ideálnou vstupnou bránou do Ázie – a to mám na mysli biznis i turizmus. Do piatich hodín letu sa dostanete do takmer všetkých významných miest ďalekého východu. Mentalita miestnych je pritom mimoriadne poznačená koloniálnou minulosťou, Hongkongčania teda nemajú problém v pochopení západnej mentality, životného štýlu a uzatávarania obchodov. Nie je to iba miesto úžasnej a netradičnej dovolenky, luxusného nakupovania a vyberaných služieb ale aj najlepší štartovací bod na začatie podnikania v Ázii – špeciálne v pevninskej Číne. Dane sú nízke, pracovná sila kvalitná a vzdelaná, korupcia a byrokracia nulová. Naši turisti nepotrebujú na vstup víza. Nech sa už teda rozhodnete spoznávať ktorúkoľvek stránku Hongkongu, hor sa do toho. Neoľutujete.
Jakub Steiner Photos: ISIFA