Hľadať

Zlatá chvíle čiernych dní

Milé dámy, vážení páni. Vitajte v úplne novom svete, kde okrem preplnených barov v štýle art deco máte možnosť okúsiť jedinečnú chuť šťavnatého „Veľkého jablka“ počas oslnivých dvadsiatych rokov minulého storočia.

Písal sa rok 1920. Svet sa len pomaličky zotavoval z rán, ktoré mu spôsobila nemilosrdná prvá svetová vojna. Napriek všetkým bolestiam na duši nepoložili ľudstvo na kolená. Naopak, zmobilizovalo sa, aby zmenilo celú dekádu na veľkú oslavu života, umenia a nespútanej rozkoše. Mrakodrapy siahali do nebotyčných výšok, párty boli večer čo večer bujarejšie a ženy v krátkych strapcových šatočkách čoraz viac odhalené. Čo stálo za vznikom pompéznej džezovej éry a aký bol dôvod jej zániku? Nemajte obavy. Milliard Sun odhrnie záves a zavedie vás na miesto, kde sa peniaze míňali rýchlejšie ako pečivo v miestnej pekárni.

Zlaté dni boli viac-menej odpoveďou na katastrofu, ktorú spôsobili mocnosti medzi sebou s cieľom získať čo najväčšie územia. Keď v roku 1918 skončila vojna, u väčšiny vojakov, manželiek,  otcov a matiek sa začala prejavovať nádej na lepšie časy. Po uliciach sa konečne začal rozliehať úprimný smiech a radosť bolo cítiť na každom rohu. V tom istom čase prichádzalo za veľkú mláku čoraz viac európskych prisťahovalcov snívajúcich o lepšom živote v krajine neznáma. Statní muži zapojili svoje pracovité ruky a New York sa začal formovať do takej podoby, v akej ho môžeme vidieť a obdivovať aj dnes.

Ekonomika prosperovala. Henry Ford nestačil vyrábať legendárny model T a dychtiví diváci stáli v radoch pred kinami na Times Square, aby videli nezabudnuteľné prvé celovečerné filmy s hviezdami ako Charlie Chaplin a Mary Pickford. V médiách sa mohli Newyorčania dočítať akurát tak o výške akcií na Wall Street a o klebetách zo života prominentov.
Boli to časy povrchnosti meniace ľudské bytosti na profesionálnych materialistov, ktorí nasávajú život plnými dúškami. Všetky predošlé zaužívané tradície upadli do zabudnutia a do popredia sa dostala moderna.

Do New Yorku sa vracala najväčšia elita literatúry, takzvaná Stratená generácia. Bojisko vymenili za zadymené kluby, kde sa literáti ako Ernest Hemingway, Francis Scott Fitzgerald, či Gertrúda Steinová stretávali v prítmí za jedným stolom. Tam, kde sa tancoval charleston a pil nelegálny alkohol dovážaný z Európy,vznikali najkrajšie príbehy, ktoré sú stále ozdobou v knižnici nejedného milovníka kníh.

Umenie, to neboli iba spisovatelia či legendárni herci. Mohli ste ho postretnúť na každučkom metri, počas prechádzky na Manhattane. Práve v dvadsiatych rokoch minulého storočia sa zo zlatej éry zrodil štýl art deco. Čisté geometrické tvary bez náznaku fádnosti otvorili ústa nejednému okoloidúcemu, ktorý sa s neutíchajúcim obdivom díval na ikonu New Yorku, hneď po Empire State Building, Chrysler Tower.

Nemodernizovali sa len stavby. Celkovo sa zmenilo aj postavenie žien v spoločnosti. V roku 1920 dostali nežné stvorenia konečne právo voliť a vyjadriť tak názor na veci verejné. Priam sršali túžbou po rovnocennosti oboch pohlaví. Ženy už nemuseli pracovať iba v továrňach na zbrane či v automobilovom priemysle. Konečne nadišiel ich čas na šokujúce zmeny a ony mohli realizovať svoje najsmelšie plány a rozbiehať úspešnú kariéru, aby sa zapísali do pamäte presne tak, ako sa to podarilo Grete Garbo, Coco Chanel alebo Georgii O’Keeffe.  

Nové postavenie na scéne dávali ženy patrične najavo aj novým, slobodomyseľným štýlom v duchu pánskeho oblečenia alebo, naopak, provokatívnymi kokteilovými šatami a účesom v podobe uhladených vlniek. Takéto bytosti, ktoré sa stali terčom nepochopenia staršou generáciou, volali ,,the flappers“. Ženy a dievčatá také provokatívne, že nejeden muž prišiel na myšlienky, aké sa len ťažko opisujú. Z poslušných sa stali rebelantky s noblesou predvádzajúce svoju sexualitu. Z konzervatívnych sa, naopak, stali emancipované feministky, často sa objavujúc s cigaretou v ústach či s pohárikom kvalitného koňaku.

Sami uznáte, že tieto zlaté roky nemohli trvať večne. Kto by stíhal zarábať toľké sumy, ktoré následne ľudia minú na zábavky a na krátkodobé potešenia? Ani nie po desiatich rokoch blaha prišla Veľká depresia – najväčší burzový bankrot, ktorým bude Wall Street poznačený už asi navždy. Nezamestnanosť začala nezastaviteľným spôsobom rásť, tak ako pôžičky u takmer každého druhého Američana. Ľudia si neuvedomovali, že hoci majú krásne autá a domy, ale reálnych peňazí niet. A ktorý blázon by v čase najväčšej krízy chcel od zúfalého majiteľa na mizine kúpiť luxusné kupé?

Čierny utorok v roku 1929 bol predzvesťou pádu materializmu a povrchnosti, ktoré sa medzi ľuďmi nielen v New Yorku šírili ako mor. Kríza prišla práve vhod. Vo chvíľach trblietavej skazy a neúcty voči druhému jedincovi. Práve Veľká kríza dopomohla k tomu, aby si každý, kto ešte noc predtým v hotelových baroch tancoval foxtrot, opäť začal vážiť prácu. A bolo jedno, či drel na stavbe alebo vytrhával burinu v Central Parku. Po Čiernom štvrtku boli všetci vďační za každý dolár a deň navyše, počas ktorého čakali na príchod lepších čias.

Kristína Gáliková                                                                                    Photos: Press

http://thegreatgatsby.warnerbros.com
http://www.fscottfitzgeraldsociety.org
http://www.nycgo.com

Mohlo by sa Vám páčiť