Vo veku 79 rokov zomrel v Bratislave jeden z najvýznamnejších sochárov nielen slovenského, ale aj európskeho kontextu Jozef Jankovič.

Jozef Jankovič sa narodil 8. novembra 1937 v Bratislave. Na Škole umeleckého priemyslu študoval v roku 1956 rezbárstvo a sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, v rokoch 1956-1962 v ateliéri zakladateľa moderného slovenského sochárstva – profesora Jozefa Kostku. Od 60. rokov 20. storočia je jeho tvorba uznávaná v medzinárodnom kontexte.

Charakteristickou pre Jankoviča bola tvorba monumentálnych figurálnych reliéfov a plastík vo verejnom priestore s typickým hypertrofovaným tvarom končatín, deformovanými telami bez hlavy a trupu. Patrí k predstaviteľom informelu, novej figurácie a pop-artu, niekedy býva zaraďovaný aj k postmoderným autorom.

K jeho najvýraznejším dielam patria diela zo 60. rokov minulého storočia Mesto, Bez názvu, kovové a epoxidové objekty Nostalgia a Posledný rozhovor či umelecky angažované umelecké diela Súkromná manifestácia, Násilie, Môj tieň, Väzenie, Apatia, Kráčajúci pomník, Posledné varovanie, Červený klín, Pád, Svedectvo, Memento, Veľký osud, Predtucha, Kreatívna deformácia, Pavučina, Reminiscencia, Valec či obrazy z cyklov Retro, Organizovaný chaos a Chaos.

Okrem toho, že patril k zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku, bol ako jediný slovenský sochár zastúpený sochou V šľapajach otcov, v zbierke súčasného umenia E.P.A.D. pod holým nebom – v supermodernej štvrti La Défense v Paríži vo Francúzsku. V období, keď nemohol realizovať monumentálne plastiky, sa venoval tvorbe šperku, asambláži a grafických cyklov.

Verejnosti je známy najmä jeho pamätník Obete varujú, ktorý vytvoril pre Banskú Bystricu. Pôvodný návrh pamätníka sa zdal vtedajším politickým funkcionárom príliš pesimistický, a tak finálnu podobu uzrela nakoniec jeho rozšírenejšia verzia. V roku 1972 bol v časoch normalizácie pamätník odstránený a presunutý do skladu stavebného materiálu v Horných Pršanoch, odkiaľ po dvoch rokoch bol inštalovaný v obci Kalište. Až v roku 2004 bol opätovne nainštalovaný – aj napriek protestom protifašistických bojovníkov – na svojom pôvodnom mieste v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici ako symbol vyrovnávania sa slovenskej spoločnosti so svojou vlastnou minulosťou.

Ako pedagóg – profesor pôsobil od roku 1990 na VŠVU, kde po politických zmenách v roku 1989 zastával aj funkciu rektora.

Jankovič bol tiež držiteľom prestížneho ocenenia z roku 2012 – Krištáľové krídlo v kategórii výtvarné umenie.

Text: TASR

Foto: VŠVU, PRESS