Nie je tomu tak dávno, keď každý z nás živil v sebe nielen predstavu, ale o čo horšie, dokonca presvedčenie, že svet okolo nás, ale aj my v ňom žijeme vo fáze vzájomnej i keď zdanlivo krehkej rovnováhy, že nastúpená cesta k celosvetovému blahobytu bude napredovať s „ľahkovážnou” samozrejmosťou, ba až zotrvačnosťou, a nič nemôže „narušiť” narastajúci pocit bohatšieho a kvalitnejšieho životného štýlu, ktorý sme si vychutnávali.
Ak by sme sa dnes, s odstupom niekoľkých mesiacov mali osobne zamyslieť nad podstatou pojmu „luxus“, asi by sme zostali prekvapení, že už ani v najvyššej spoločnosti nepredstavuje len synonymum hmotného či spoločenského postavenia, ale s pribúdajúcimi globálnymi problémami sa stáva čoraz častejšie centrom debát (na veľké šťastie pre nás všetkých) v spojitosti s našimi osobnými prioritami či očakávaniami, ktoré sú neraz v priamom konflikte so všeobecne mystifikovanými predstavami zosobňujúcimi luxus vo svojej podstate. Dnes už v ekonomických, ale aj v laických kruhoch začína prevládať „poznanie”, že práve neudržateľná, dovolím si poznamenať, až „chorobná” celosvetová honba za majetkom, poháňaná „neovládateľnou” túžbou vlastniť všetko, aj to, čo sa vlastniť v skutočnosti ani nedá, si luxus v komerčnej forme, v akej sme ho „poznali”, predurčil svoje budúce smerovanie sám. Prvou ranou by teda mohla byť nenásytnosť a jej dôsledky.
Ďalšiu ranu pre moderný luxus znamenal raketový nástup napodobňovateľov jemnejšieho i hrubšieho zrna, ktorí bez ostychu zaplavili trh nekvalitnými falzifikátmi svetových značiek. Či sa už jedná o módne ikony či produkty svetových hodinárskych spoločností a mnohé iné. Práve v tomto momente akoby všetci výrobcovia značkového a vysokokvalitného tovaru hodili roky práce, budovania, strádania a snov do odpadkového koša.
Budovanie značky je náročný a dlhodobý proces, ktorý si v mnohých prípadoch vyžiadal vysoké investície. Mnohé značky neprežili globálnu ekonomickú krízu, iné bojujú o opätovné uznanie. Snažia sa prinavrátiť stratený kredit dlhodobo budovanému menu, ktoré sa u klientov traduje z generácie na generáciu a tým „bezplatne” napomáha značke vytvárať si dlhodobé postavenie na trhu. V čase „boomu” a hladu po exkluzivite však mnohí obdivovatelia luxusného tovaru zabudli na filozofiu jednotlivých značiek. Ich prvotnou úlohou nebolo prezentovať len samotný „brand”, ale jedinečnosť, kvalitu, ručné spracovanie, výnimočný talent tvorcu či funkčnosť. Tieto atribúty postupne ustupovali do úzadia a v popredí zostalo len pozlátko a slávne meno.
Práve vďaka nenásytnosti zákazníkov degradoval jeho duchovný význam. V tomto čase jeho dôležitosť vystupuje opäť do popredia. A možno dnes je vhodná chvíľa na to, aby sme sa posnažili hlbšie preniknúť k pochopeniu druhej, a dovolím si povedať, dôležitejšej podstate luxusu, čiže jeho duchovnej stránke, tak na individuálnej, ako aj spoločenskej úrovni. Či už pod luxusom budeme vnímať potrebu fyzicky niečo vlastniť, alebo využívať služby i možnosti, ktoré nám prinášajú pohodu a dobrý pocit, podstatné je, aby sme spoznali naše priority a aby nám práve toto poznanie pomohlo nachádzať luxus v rôznych paralelách života. Veď stále platí, že bohatý nie je ten, kto „vlastní”, ale ten, kto sa bohatým cíti. Asi nebude náhoda, že tak ako sa hovorí o kríze hodnôt, ktorá stojí za problémami dnešného sveta, sa aj vo svete „luxusu” evidentne vytráca túžba
po bezhlavom kumulovaní majetku. Či už priamu príčinu takéhoto správania predstavuje znížená dostupnosť kapitálu, a tým príležitosť ho „neefektívne” umiestniť, alebo zmena v rebríčku hodnôt, ukáže čas. A práve preto, že čas je jednou z najvýsostnejších devíz dnešnej doby, snažme sa už od tejto chvíle o to, aby nami vysnívaným luxusom bol v prvom rade pocit osobnej radosti a vyrovnanosti. Je to jediná cesta k osobnému
šťastiu a následne ku každodennému šťastiu všetkých okolo nás. Len tak môžeme luxusu spoločne prinavrátiť jeho stratenú „prestíž” a nám všetkým potešenie z neho.
Boris Mojto Photo: ISIFA