Autentické príbehy, nadčasové témy

Ako si ma hľadala láska

- Reklama -

Text: Heidi Šinková

Hľadanie toho pravého niekedy býva s odstupom času vtipné. Minimálne pre ostatných. Herečka a performerka Heidi Šinková o tom čosi vie. Akákoľvek podobnosť osôb v tomto príbehu s osobami chodiacimi po našich uliciach NIE JE čisto náhodná.

Prípad č. 1: TALIAN

Ach…aký to bol pocit cítiť, že som stretla muža snov! Bol si černejší ako som bola zvyknutá, starší a nie veľmi pekný, ale to ani ja. Boli sme si kvit. Vlasy si mal vyholené, drsný výraz, bol si Talian. Zrazu sme ostali sami, v tom teplom večeri pri oleandroch, závan záchodov so zmesou tabaku z nočného podniku a tvoj vágny pohľad ma začal priťahovať… Je to už veľa rokov, ani si nepamätám, aké boli naše prvé spoločné vypovedané písmenká. Písmená sa však premenili do silnejších zhlukov krásnych slov a ja som ostala očarená mužom, ktorý mi chválil nohy, potom ruky a taký bol celý akýsi ako pre mňa.

Videla som ti hlboko do očí a rozumela každému ich pohybu. Aj ty si mi uzrel hlboko a bol si expert v chápaní. Rýchlosťou svetla si ma pochopil celú. Tú milo naivnučkú, tancujúcu Slovenku. Raz večer si ma vzal von, to si pamätám, lebo som ti nerozumela nič okrem „bella“ (pekná) a „cara“ (drahá) a stále si rýchlo bľabotal tým svojím očarujúcim talianskym jazykom a rozhadzoval rukami. Bľabotal a pátral. Na prsia, do hrdla. A ja, očarená talianskymi zvykmi, som si veľmi rýchlo zamilovala teba, krajinu i mäkké slová, ktorých význam som vnímala len telom. Myslím, že si mi rozprával aj o manželke, ktorá ťa opustila, o tvojich deťoch („bambini“), dokonca si mi ukázal nádherný výhľad, z ktorého bolo vidno na – zrejme – „kedysi tvoj dom“. Mal si pritom oči oddaného psíka, ktorý smúti a nechápe ľudskú nespravodlivosť.

Neuveriteľné, ale napriek tomuto intenzívnemu zážitku som ostala počas môjho prvého pobytu v Taliansku pannou. Moja zdržanlivosť ťa pritiahla až na Slovensko. Nebola som jediná, ale to vysvitlo na svetlo sveta až o pár nie príliš svetlých dní neskôr. Práve u mňa, v mojom prenajatom byte v centre mesta, som ti povedala tie ťažko derúce sa slová: SOM PANNA. NIEE, NEMYSLÍM ZNAMENIE. Nechcel si veriť. Čierne oči ti zasvietili ako svetlo na majáku a bol si taký chápavý a láskavý. Ešte v ten deň si odišiel do Trenčína. Lebo „kamarát musí ísť za kamarátkou“.

Aj druhý pobyt v romantickej talianskej Umbrii bol plný teba. Zavolal si ma na krásne miesto rozpálených kopcov a olivovníkov, kde stálo malé útulné sídlo pre turistov s bazénom a zvieratami, tvoj bratranec tam pracoval ako šéfkuchár. Možno, že si aj majiteľ, chodilo mi často hlavou, všetci boli k tebe prívetiví a chovali prasiatka, ktoré sa volali ako ty a tvoj šéfkuchár. A veeeeľmi to bolo vtipné. Akože tebe, lebo mne ani nie. A mali ste kone, na ktorých sme mali jazdiť. V ten večer sa jazdilo, z pahorka na pahorok. Premiéra! Ty si to už iste nepamätáš. V rámci pitia limoncella som prešla štádiami odmietania, vzrušenia, ostýchania, prehodnotenia, väčšieho vzrušenia, systematického rozmýšľania, uvoľnenia až odovzdania a nakoniec božského pochopenia. ÁNO, CHCEM TO! Bol to moment, ako sa vraví, tu a teraz. Dlhé tu a teraz, ktoré nemalo konca. Čvirik už išiel z posledných síl, lebo dievča nebolo pripravené, no napriek tomu, obalamutená presladeným limoncellom, po tejto noci som pannou viac nebola. Aká úľava! V 23 rokoch som sa konečne hrdo mohla pozrieť všetkým mužom do očí. Ba čo viac, všetkých vydatým a tehotným kamarátkam! Som ŽENA!

Na druhý deň ráno som sedela na terase s prenádherným výhľadom na lány olivovníkov a kopčekov, česala si vlasy a cítila sa ako bohyňa. Tak som sa pýtala sama seba, či by som tu vlastne chcela žiť, ak by na to prišlo. Lebo… mal si len jednu izbu s kúpeľňou, síce vskutku luxusnú, ale len jednu. V ten deň som raňajkovala s vami. Asi to bol personál turistického sídla, ty a ja. Taliančinu som sa usilovne učila, ale na váš dialekt som stále nemala. Smiali ste sa a žartovali, kukali po mne a mne neostalo nič iné, len sa usmievať tiež. Dobre, že som nerozumela. Veľmi dobre. Cestou späť k môjmu bytu, vo veľkom BMW X5 som opäť zacítila tvoju jedinečnú vôňu zmesi parfumu Aqua di Gio, koženej bundy a cigariet. Tak si mi voňal. Priam božsky a neodolateľne. V ten večer som ti volala a stále nás niečo prerušovalo. Ty si sa smial a hovoril niečo o prasiatku. A mne sa to zdalo nevhodné a so všetkou vážnosťou a úprimnosťou som nerozumela, prečo si takýto. Bola som zaľúbená. Rozmýšľala som nad tebou dňom i nocou, áno, treba použiť túto frázičku, lebo presne také frázovité bolo moje konanie. Chcela som byť s tebou, ty si ma mal všetkému naučiť. Tak, ako si ma naučil milovaniu. Po pár dňoch si prišiel do nočného podniku, kde som úplne mimo tancovala. Pamätám si na to ostro. Pozerala som na balkóne pri ružovom oleandri na hviezdy a prosila Vesmír, aby si dnes večer prišiel, aby som ťa konečne videla. A ty si prišiel a ja som sa potešila, pribehla za tebou, v žilách mi začala krv prúdiť oveľa rýchlejšie, chĺpky sa postavili a tak úprimne som si vychutnávala pohľad na teba. Keď si ma zbadal, veľmi si sa potešil aj ty. Bolo šero a tak mi uniklo, že si nehľadel na mňa, ale na blond útlu Rusku za mnou. Bez náznaku empatie si ju pritúlil a išli ste preč. Veď ona má dieťa! A je staršia! Áno, stála som ako pajác, ako stávajú ľudia, keď si stoja na kábli.

Po talianskej commedii dell´arte  sa stal zo mňa nový človek. Najpríťažlivejší muži boli pre mňa Taliani (áno, paradoxne), po prvýkrát vo svojom živote som napísala neslušnú SMS a prestala piť víno. A, aby som nezabudla, zmenila som si krstné meno.

A pochopila som, že:

  • Tmaví muži nemusia byť dobre obdarení, ale v každom prípade ti to nedarujú.
  • To, že sa muž tvári chápavo, neznamená, že chápe, že nechápeš.
  • Ak pomenúvajú príbuzní po ňom prasiatko alebo iné domáce zvieratká chované najmä na mäso, hľadaj v tom hlbší zmysel.
  • BMW radu X5 neručí za dobrý výkon jeho majiteľov.
  • Ci sentiAMO (v zmysle voláme si) neznamená Ti AMO(milujem ťa). 
  • „Ti voglio bene“ (mám ťa rád) pri sexe neznamená, že ťa má rád alebo ťa ľúbi, ale že ti chce urobiť dobre. 
  • Psie oči neznamenajú vždy vernosť, ale spoločný zvyk cikať pri stĺpikoch.
- Reklama -

Súvisiace príspevky

- Reklama -