Mať dobrý dôchodok a užívať si na ňom je sen pre 70 % obyvateľov Slovenska. Predstavy o výške vysnívaného dôchodku sa však od slovenskej reality značne líšia. Kým výška vysnívaného dôchodku je 1 165 eur, aktuálny priemerný starobný dôchodok je na úrovni 637 eur. Znamená to, že Slovákom chýba do splnenej predstavy až 528 eur, čo je takmer polovica. I napriek tomu sa stále nereálne spoliehame na štát. Odborníci na financie hovoria o troch problémoch a chybách, ktoré robia Slováci pri riešení svojho dôchodku, a odporúčajú urobiť tri drobné zmeny vo finančnom plánovaní, ktorými si vysnívaný dôchodok dokážu zabezpečiť sami.

Zistenia priniesol exkluzívny reprezentatívny prieskum agentúry Focus* a Nadácie PARTNERS realizovaný pri príležitosti DŇA FINANČNEJ GRAMOTNOSTI, ktorý každý rok pripadá na 8. septembra. 

DO DÔCHODKU CHCEME ÍSŤ SKÔR A UŽÍVAŤ SI NA ŇOM

Slováci sa svojho dôchodku už nevedia dočkať. Potvrdili to výsledky prieskumu Nadácie PARTNERS a agentúry Focus, podľa ktorých viac než polovica ekonomicky aktívnych respondentov plánuje ísť buď do predčasného dôchodku (18 %), alebo výrazne skôr do dôchodku (34 %), ako je riadny termín. Ten je v súčasnosti stanovený na 64 rokov, no podľa názoru väčšiny opýtaných (64 %) sa vek odchodu ešte zvýši. „Tento údaj je svojím spôsobom alarmujúci. Rozumiem, že dáta ukazujú určitú túžbu obyvateľov, tá však úplne popiera dôchodkovú realitu z hľadiska aktuálneho finančného zabezpečenia obyvateľov Slovenska na dôchodok,“ upozorňuje Martin Slosiarik, sociológ z agentúry Focus.

Predstavy a dôchodkové túžby výraznej časti opýtaných sú pritom jasné. Na dôchodku sa chcú naplno venovať deťom a vnúčatám (46 %) či záľubám (46 %). Ďalšia tretina (31 %) budúcich dôchodcov sa chce starať o dom či záhradu, alebo cestovať a spoznávať svet (23 %). „Tieto túžby a plány si však vyžadujú dostatočné finančné zabezpečenie. Ak sa dnes väčšina ľudí spolieha na štátny prvý pilier, resp. druhý súkromný pilier a zároveň si od relatívne mladého veku nevytvára priestor na zvýšenie dôchodku v starobe cez pravidelné sporenie či investovanie, táto túžba ostane navždy len túžbou,“ dodáva sociológ.

DÔCHODKOVÝ SEN JE Z ROKA NA ROK DRAHŠÍ

Kým v roku 2019 Slováci snívali o dôchodku vo výške 925 eur, v tohtoročnom prieskume sa vysnívaná výška dôchodku vyšplhala na 1 165 eur, čo je nárast o viac ako 25 %. „Tento nárast pravdepodobne v sebe zahŕňa pociťované zvyšovanie životných nákladov od jari 2022, ktoré sa takto premietlo aj do navýšenia predstáv o výške ideálneho dôchodku,“ myslí si Martin Slosiarik. Navýšenie zaznamenala aj kategória tzv. očakávanej výšky starobného dôchodku zo 712 eur v roku 2019 na súčasných 865 eur, čo je nárast o viac ako 20 %. „Otázkou ostáva, čím je vyvolaný tento nárast, keďže správanie výraznej väčšiny obyvateľov Slovenska v súvislosti s finančným zabezpečením na dôchodok sa nezmenilo. Odpoveďou môžu byť pravidelné a mimoriadne valorizácie dôchodkov zo strany štátu,“ dodáva sociológ.

Ako sa ľudia pripravujú na dôchodok?

Prieskum a rovnako aj správanie budúcich slovenských dôchodcov odkryli tri veľké dôchodkové problémy, ktoré sa však podľa odborníkov na osobné financie dajú odstrániť tromi drobnými zmenami vo finančných plánoch.

* Reprezentatívny kvantitatívny prieskum formou face to face (osobných) rozhovorov realizovala agentúra Focus medzi obyvateľmi SR vo veku od 18 rokov na vzorke 1 012 respondentov. Realizoval sa koncom júna 2023.

Tri veľké dôchodkové problémy a tri drobné zmeny k vysnívanému dôchodku

1. PROBLÉM

Dôchodok si spájame so starobou a nie s kvalitou života a finančným zabezpečením

Aj keď veľká časť opýtaných uviedla, že s prípravou na dôchodok treba začať v čo najskoršom veku, správanie v realite je iné. Približne polovica ekonomicky aktívnych respondentov (52 %) vôbec alebo iba málokedy rozmýšľa o kvalite svojho života na dôchodku. Naopak, niekedy o tom rozmýšľa tretina týchto opýtaných (33 %) a často o kvalite svojho života na dôchodku premýšľa len 14 % opýtaných. „Častým problémom je, že ľudia si spájajú dôchodok iba so starobou a nie s finančným zabezpečením. Z toho pramenia potom nereálne predstavy a podceňovanie dostatočne dlhej prípravy, ktorá je práve pri zabezpečení na dôchodok kľúčová,“ hovorí Linda Valentín, odborníčka na osobné financie z PARTNERS. 

ZMENA: Desať percent zo svojho príjmu dajte mesačne na zabezpečenie na dôchodok.

Ideálny čas je začať v čo najskoršom veku, najneskôr okolo tridsiatky. Pokiaľ máme na prípravu finančného dôchodku aspoň 30 rokov, postačuje investovať 10 % z nášho aktuálneho príjmu, aby sme si rovnaký príjem pripravili aj na dôchodok. So skracujúcou sa lehotou investovania by sa v ideálnom prípade suma, ktorú mesačne investujeme, mala zvyšovať.

2. PROBLÉM

Spoliehame sa na zabezpečenie od štátu, aj keď vieme, že stačiť nebude

Viac ako trištvrte ekonomicky aktívnych Slovákov (79 %) vie už dnes, že dôchodok od štátu im nebude postačovať. Dokonca viac než tretina opýtaných (35 %) počíta s tým, že štát bude vyplácať nižšie dôchodky, ako je tomu dnes. V porovnaní s prieskumom spred roka sa celkový pomer pesimistov a optimistov nezmenil.

Zaujímavý je však iný fakt, pri ktorom hovoríme o akejsi kognitívnej havárii, kde priemerný dôchodok vyplácaný štátom aktuálne predstavuje výšku 637 eur, čo je takmer o polovicu menej ako priemerný vysnívaný dôchodok 1 165 eur a o štvrtinu menej ako očakávaný dôchodok vo výške 865 eur. „Ak chcú mať budúci dôchodcovia slušný a dôstojný dôchodok, potrebujú ho každý mesiac navýšiť o chýbajúcich 528 eur, čiže mať nasporených približne 70-tisíc eur, ak počítame s priemerným vekom dožitia 15 rokov,“ vysvetľuje Linda Valentín.

ZMENA: Dlhodobo plánujte a začnite čím skôr.

Pri príprave na dôchodok cez investovanie má hlavné slovo čas. Čím skôr začneme s investovaním na dôchodok, ideálne desiatky rokov vopred, tým lepšie sa pripravíme, viac si nasporíme a umožní nám to prípadne ísť do vysnívaného dôchodku skôr.

3. PROBLÉM

Chceme dvojnásobný dôchodok, no aktívne pre to veľa nerobíme

Spoliehame sa na štát a sporenie na dôchodok do vlastných rúk berieme minimálne. Koniec koncov hovorí o tom aj prieskum. Pre obyvateľov Slovenska je najobľúbenejším spôsobom prípravy na dôchodok sporenie v II. pilieri (47 %), nasleduje životné poistenie so sporením (36 %), potom III. pilier (DDS) s podielom 30 % a sporiaci účet v banke obľubuje až 24 % opýtaných. „Investovanie do fondov (16 %) je až na piatom mieste z ponúknutých šiestich možností. Pritom práve to by malo byť zastúpené najvyššie, pretože dokáže priniesť najlepšie zhodnotenie úspor, ak je riziko rozložené v dostatočne dlhom čase,“ zdôrazňuje Maroš Ovčarik, analytik z PARTNERS Investments.    

ZMENA: Diverzifikujte a dôverujte času, ktorý úspory zhodnotí.

Kľúčové je vyčleniť si úspory na pravidelné investovanie a začať pokojne aj s dvadsiatimi eurami mesačne. Postupne, ako rastie mzda a vytvoria sa v rámci rodinného rozpočtu voľné prostriedky, mesačná suma sa môže navyšovať. Pokiaľ človek získa návyk v sporení, významne si zvyšuje šance na slušný dôchodok. Každý rok odkladania tohto rozhodnutia znamená potrebu vyššej a vyššej sumy na dosiahnutie zaujímavého dôchodku.

Zároveň je v rámci investovania kľúčové voliť produkty, ktoré sú čo najviac bezpečné, teda voliť investičné riešenia zložené z veľkého počtu cenných papierov. Hovoríme o fondoch (ETF fondoch, podielových fondoch) ideálne vyskladaných do balíčkov, portfólií. O takéto portfólio by sa mala starať investičná spoločnosť, a to počas celej lehoty investovania.

AKO SA SLOVÁCI PRIBLÍŽIA K VYSNÍVANÉMU DÔCHODKU?

Podľa odborníkov tak, že pochopia tri hlavné problémy brániace mať lepší dôchodok a urobia tri drobné zmeny, ktoré čo najskôr zaradia do finančného plánovania. 

TRI PROBLÉMY PRÍPRAVY NA DÔCHODOK

1. PROBLÉM: Dôchodok si spájame iba so starobou a nie s kvalitou života a finančným zabezpečením
2. PROBLÉM: Spoliehame sa na zabezpečenie od štátu, aj keď vieme, že stačiť nebude
3. PROBLÉM: Chceme vyšší dôchodok, no aktívne pre to veľa nerobíme

TRI DROBNÉ ZMENY – DÔCHODKOVÉ 3D

1. DESAŤ PERCENT
2. DLHODOBO
3. DIVERZIFIKUJTE

ČAS – DÔLEŽITÁ VELIČINA PRÍPRAVY NA DÔCHODOK

Výška vysnívaného dôchodku: 1 165 eur

Chýbajúca suma do vysnívaného dôchodku: 528 eur

Priemerný vek dožitia: 15 rokov

Potrebná nasporená suma: 67 000 eur

Na vyplácanie renty vo výške 528 eur počas 15 rokov, čo je priemerný vek dožitia na dôchodku, je potrebná nasporená suma v objeme 67 000 € pri zhodnotení 5 % aj počas vyplácania dôchodkovej renty.

Zdroj: PARTNERS Investments

foto: Unsplash

„Naše deti budú na osamostatnenie potrebovať viac peňazí ako my,“ myslia si štyria z piatich rodičov. Fondee pre nich teraz spúšťa výhodné detské investičné účty.

Takmer polovica rodičov si myslí, že deti potrebujú viac ako 20 000 eur, aby bezstarostne vyštudovali a dokázali sa osamostatniť. Až 77% rodičov sa preto snaží deťom odkladať peniaze, pričom využívajú najmä sporiace účty alebo stavebné sporenie, aj keď podľa odborníkov existujú oveľa výhodnejšie spôsoby. Vychádza to z najnovšieho prieskumu, ktorý pre investičnú platformu Fondee pripravila agentúra Ipsos. Aby rodičia svoje deti efektívnejšie zabezpečili do budúcnosti, Fondee otvára zvýhodnené detské účty.

Je výhodnejšie deťom sporiť alebo investovať?

Najrozšírenejším spôsobom, ako rodičia pre svoje ekonomicky závislé deti odkladajú peniaze, sú sporiace účty (46 %). Druhým najčastejším spôsobom je stavebné sporenie (38 %). Oba produkty však spravidla neumožňujú prekonať infláciu, ktorá predstavuje 2 až 3 % ročne a v konečnom dôsledku tak deti dostanú menej, ako im rodičia počas niekoľkých rokov odkladali. „Keď rodič dieťaťu odloží 4000 EUR na bankový účet, za 18 rokov budú mať tieto peniaze až o takmer 40 % nižšiu hodnotu vplyvom inflácie. Princíp je rovnaký aj pri sporiacich účtoch, ktorých ročné úroky žiaľ nedosahujú výšku inflácie,” vysvetľuje Eva Hlavsová, spoluzakladateľka Fondee. V prípade dlhodobého horizontu dáva podľa odborníčky investovanie väčší zmysel pred sporiacimi účtami či stavebným sporením.

„Podľa našich prepočtov môžu rodičia pre dieťa získať až dvojnásobok, ak uprednostnia investovanie pred sporením. Napríklad ak mu budú odkladať každý mesiac 40 eur od narodenia po dovŕšenie 18 rokov, dieťa dostane takmer 18 000 EUR. Rodičov to však bude stáť za 18 rokov necelých 9000 EUR. Pri priemernom historickom zhodnotení akciového trhu 7 % ročne sa vklady zdvojnásobia. V prípade sporenia by bolo potrebné mesačne vkladať 80 eur pri rovnakom cieľovom výsledku,“ dodáva Hlavsová. Do investícií s cieľom finančného balíka pre deti, keď vyrastú, sa napriek tomu púšťa len zlomok rodičov. Akcie využíva približne 13 % z nich, termínované vklady, dlhopisy či ETF fondy využívajú jednotky percent rodičov. Dnes už rodičia nemusia byť finanční experti, aby svojim deťom naštartovali investovanie. Platforma Fondee vyberie najvhodnejšie portfólio investičných produktov za nich.

Fondee detské investičné účty

„Ak chcú rodičia zaistiť svoje deti na štarte do života a zároveň ich naučiť základom finančnej gramotnosti, sú nové detské účty na tento účel ideálne. Investovanie je zároveň jednoznačne atraktívnejšou alternatívou v porovnaní s tradičným sporením, ktoré nestačí na infláciu. Stačí založiť účet na meno dieťaťa a posielať pravidelné mesačné vklady. Prispievať môžu aj ostatní členovia rodiny pomocou unikátneho kódu dieťaťa. Klasické stavebné sporenie alebo sporiaci účet v dnešnej dobe už mnohým ľuďom skrátka nedáva zmysel a aj my chceme pomôcť dostať sporenie pre deti na Slovensku do novej éry,“ vysvetľuje Jan Hlavsa, spoluzakladateľ Fondee. Vo vyššom veku dieťa vidí, ako sa mu financie zhodnocujú a učí sa, ako financie fungujú. V deň 18. narodenín prechádza účet pod plnú správu dieťaťa, ktoré sa rozhodne, či financie vyberie alebo ich bude ďalej zhodnocovať.

V prípade detských investičných účtov ponúka Fondee znížený poplatok, a to v hodnote len 0,2 % z hodnoty portfólia ročne. Ak nastane nepredvídateľná situácia a rodina potrebuje peniaze skôr, ako dieťa dosiahne vek dospelosti, je možné si ich vybrať do troch dní.

Dospievanie bude stáť desaťtisíce, predpokladajú rodičia

Z prieskumu vyplýva, že až 77 % rodičov svojim deťom odkladá peniaze na budúcnosť. Okrem nasporenia balíka financií chcú však rodičia deťom zaistiť predovšetkým podporu v súvislosti so vzdelávaním a dostatočnú finančnú gramotnosť, kým dosiahnú vek dospelosti. Na otázku, či budú deti pre úspešný vstup do dospelosti potrebovať viac peňazí ako ich rodičia, odpovedalo „áno“ až 81 %. Podľa 37% opýtaných rodičov by malo deťom stačiť na úspešné osamostatnenie sa niekoľko tisícok EUR. Väčšina rodičov však hovorila o vyšších sumách. Vyše 20 000 EUR  uviedlo 24 %,  viac ako 40 000 EUR až 16 % a hranicu okolo 100 000 EUR uviedlo 5% rodičov.

„Otázkou zostáva, koľkým z nich sa podarí tieto sumy pre svoje dieťa či deti zabezpečiť. Totožný prieskum sa totiž pýtal aj na to, koľko mesačne dávajú pre každé dieťa bokom. Dve z piatich rodín uviedli, že len niekoľko eur a jedna z piatich odkladá pár desiatok eur. Ak to dávajú na sporiace účty, ako prieskum naznačuje, tak sa k hodnote 20 000 EUR buď nedostanú alebo sa násobne viac nadrú,” dodáva Hlavsová.

Uvedené dáta vychádzajú z prieskumu, ktorý bol realizovaný počas augusta 2023 agentúrou Ipsos na vzorke 1250 rodičov pre investičnú platformu Fondee.

-Tlačová správa-

Titulná foto ilustračná, zdroj: Unsplash