Žiť so zdravotným znevýhodnením nie je najjednoduchšia cesta života. Integrácia znevýhodneného človeka v bežnej spoločnosti je zložitá. A to z jednoduchého dôvodu, riešenia sú často iba papierovo akceptovateľné. V bežnom živote natrafia napríklad ľudia pohybujúci sa na vozíku na obyčajný zvýšený obrubník, špecifickú dlaždicu tzv. mačacie hlavy, vyvýšenú terasu, alebo neupravené priestory pre imobilných. Pre niekoho ľahká prekážka, pre iných neprekonateľná bariéra, situácia bez možnosti samostatného ďalšieho fungovania. Cieľ zdravotne znevýhodnených osôb je pritom jednoduchý – žiť samostatný a nezávislý život.
Pochopenie, empatia a akceptácia znevýhodnených osôb a debarierizácia miest je pritom často v prvom rade o ľudskom prístupe, všímavosti, pomoci a rešpekte. Aktívna pomoc je cesta druhá. Je možná práve otvoreným prístupom pre všetkých – počínajúc univerzálnym dizajnom, ale aj úpravami existujúcich verejných priestorov, ako sú budovy, chodníky, školy, detské ihriská, mestská doprava. Nehovoriac o tom, že zbúranie fyzických a odstránenie emočných bariér by mala byť celospoločenská iniciatíva.
Občas sa stačí iba zastaviť, zamyslieť sa a vcítiť sa do kože napríklad človeka pohybujúceho sa na vozíku. Aká, často elementárna, fyzická náročnosť je spojená s takou jedinou prechádzkou mestom. O projekte bezbariérovosti v rôznych praktických, fyzických či emočných rovinách komunikuje univerzálny a dlhodobý projekt s názvom Cesta Mesta. „V projekte poukazujem na problém (bez)bariérovosti mesta. Reflektujem a testujem nielen fyzické ale aj mentálne bariéry, ako sú nekompetentnosť plánovania, nepostačujúce povedomie, či prežitok neschopnosti prirodzenej integrity bezbariérového priestoru,” uvádza autorka Zorka Lednárová, MA. Mesto čelí aj vďaka komplexným globálnym zmenám novým demografickým výzvam. Rôznorodosť a potreby obyvateľov zohrávajú dôležitú transformačnú úlohu pri vytváraní a plánovaní štruktúry mesta. Za éry socializmu bolo praxou schovávanie zdravotne postihnutých v ústavoch či bytoch. Socialistický človek bol výstavný exemplár, do ktorého portfólia takýto obraz „nedokonalosti“ nezapadal. Tieto prežitky sú ešte veľmi citeľné v štruktúre mesta. „V mojom projekte nejde len o túto znevýhodnenú časť obyvateľstva, ale o všetkých tých, ktorí sa každodenne stretajú s bariérou nepochopenia ich základných potrieb. Pritom sa nejedná len o fyzické, reálne bariéry okolo nás, ale aj o sociálne bariéry v nás samých.“ vysvetľuje ďalej Zorka.
Pod záštitou Vysokej školy výtvarných umení, Galérie Mesta Bratislava a Galérie Médium v Bratislave pretavila umelkyňa, v spolupráci so študentmi a účastníkmi zainteresovaných skupín, svoje osobné skúsenosti, bezbrannosť, smútok i hnev do komplexného projektu CESTA MESTA komunikujúci bezbariérovosť prostredia, nepostačujúcu osvetu a povedomie v spoločnosti o bariérach pre znevýhodnené osoby, ale aj neschopnosť integrácie bezbariérového priestoru do aktívneho života.
Cieľom projektu je upozorniť na problematiku bariér a bezbariérovosti, ako i rozvíriť diskusiu o nej.
Projekt, ako celok, nesie predovšetkým myšlienky inklúzie a scitlivovania voči inakosti. Akýsi prvý stupeň k porozumeniu a transformácii od minulosti po súčasnosť, ktorým sa chcem aktívne podieľať na formovaní budúcnosti.
Projekt pozostáva z viacerých etáp, napríklad Guerilla art Happening vo forme angažovaných samolepiek pre označovanie miest, ktoré nie sú dostupné pre ľudí pohybujúcich sa na vozíku: „Zákaz vstupu vozíčkarom“, alebo pre egoistických vodičov: „Som egoistické hovädo, neviem parkovať“, ktorí obsadzujú vyhradené parkovacie miesta. Následne aktivitou Intervencia vo verejnom priestore prostredníctvom objektov, tzv. zväčšených schodíkov, ktoré boli na krátku chvíľu umiestnené pred vchody do priestorov, čím zabránili akýkoľvek vstup do objektu. Pomocou vizuálne známych symbolov vytvorený Happening na vybraných miestach v Bratislave, ktoré nie sú bezbariérové. Umelecké výstupy sú súčasťou Výstavy, ktorá sa otvára v priestoroch Galérie Médium od 1.6.2023 a bude predbežne trvať do 9.7.2023. Bude otvorená pre širokú verejnosť a putovať bude aj do Českej republiky. Súčasťou je aj ďalšia etapa, ktorou je Vzdelávací program pre školy a triedy, ktoré si ho budú môcť zabsolvovať priamo v galérii, v priestoroch výstavy, a to v priamom kontakte s umeleckými dielami.
Dlhodobý projekt má aj jedinečný a unikátny pohľad a ním je Multimediálny priestor na Pálffyho nádvorí. Je to zážitková cesta, prekážková dráha z rozličných materiálov, či bariér, ktoré sú bežne dostupné vo verejnom priestore (napríklad zvýšené obrubníky, dlaždice, či retardéry). Diváci si budú môcť sadnúť priamo na invalidný vozík. Využijú tak osobnú skúsenosť, aké to je, prejsť, či skôr zdolať naoko banálny terén. A v konečnom dôsledku budú mať šancu sa zamyslieť nad vlastnou mierou pochopenia, akceptáciou a empatiou voči znevýhodnením osobám.
Aj takouto formou máme spoločne šancu prispievať k zmene v spoločnosti a vytváraní bezbariérového sveta z dlhodobého hľadiska.
Slovenská sochárka žijúca v Nemecku tematizuje bariéry vo verenom priestore i v našich hlavách
Aké to je, pohybovať sa po našich mestách s pomocou invalidného vozíka? Slovenská sochárka a multidisciplinárna umelkyňa Zorka Lednárová reflektuje fyzické prekážky a obmedzenia v mestách, ktoré sú pre niektorých z nás neviditeľné, pre iných však nezdolateľné.
Zorka Lednárová pozýva divákov vyskúšať si pohľad na svet z invalidného vozíka. Ide o tému, ktorej sa Lednárová v posledných rokoch venuje i preto, lebo ju ako osoba s obmedzenou možnosťou pohybu zažíva na vlastnej koži. V bratislavskej Galérii Medium v priestoroch Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) sa jej pocity a prežívanie zhmotnili do malieb, objektov, videí a záznamov z akcií vo verejnom priestore. Výstavu s názvom Cesta mesta otvára v Galérii Medium už 1. júna 2023 o 18:00.
“Zdravý človek verejný priestor vníma inak a preto je jej zámerom skrze médium maľby, sochy či videa, ale i aktivistickými guerilla zásahmi či participatívnym zapájaním rôznych skupín obyvateľstva sprostredkovať jej odlišnú skúsenosť s chodníkmi, podchodmi či vstupmi do budov,” hovorí kurátorka výstavy Jana Babušiaková. Diváci si iný pohyb mestom budú môcť otestovať na vlastnej koži. V rámci výstavy autorka pre nich na nádvorí galérie pripravuje akčnú prekážkovú dráhu, kde si pomocou invalidného vozíka môžu vyskúšať jazdu po rôznych povrchoch a prekážkach, ako sú retardéry či obrubníky.
Lednárová otvorene prezentuje svoje pocity a túžbu po podmienkach, ktoré by i zdravotne znevýhodneným v rámci možností umožnili dôstojný a samostatný pohyb po meste. Nebojí sa pri tom ani pomenovávať chyby a ponúkať funkčné riešenia. Tie sú zapísané v urbanizme našich miest, pre zmenu je však potrebná predovšetkým zmena myslenia a uvažovania o tom, kto a ako verejné priestory využíva. Aj preto spolupracuje s odborníkmi, verejnosťou i školami. Lednárová spolupracovala v rámci
workshopu so študentkami a študentami architektúry VŠVU a STU na modelových návrhoch riešení bariérových priestorov v centre Bratislavy, ktoré bude možné počas výstavy taktiež vidieť na nádvorí VŠVU. V rámci výstavy je dňa 22. júna 2023 plánovaná i diskusia o verejnom priestore a program pre verejnosť.
Lednárovej hlboko humanitnú výpoveď sprevádza často i fyzicky náročná maľba s pomocou vlastného tela, ktorej výsledky a videozáznamy na výstave prezentuje. Takmer spirituálna konfrontácia s vlastným telom a plátnom v maliarskom performatívnom procese záznamu pohybu po ňom pomocou archetypálneho jazyka (napr. motív kruhu či postava anjela) hovorí o bolesti a neodškriepiteľných bariérach chorého tela, ale predovšetkým o vôli, celosti a voľnosti, ktorú podpora spoločnosti jedincovi umožňuje získať a prekonať tým vlastné fyzické limity.
Výstava potrvá do 9. júla 2023. Prekážková dráha na Pálffyho nádvorí (Galéria mesta Bratislavy) bude pre verejnosť k dispozícii po celé leto.
