…a zrazu sa pred vami ukáže úplne iný svet, než na aký ste boli doteraz zvyknutí. Farby sú žiarivejšie, zvuky intenzívnejšie, atmosféra živelnejšia. Vďaka tomu, že ste sami, vnímate veci okolo seba silnejšie, spoliehate sa výhradne na seba, ste nútení si pamätať viac. A vlastne si aj viac pamätať chcete. Ak ste ešte nikdy necestovali osamote, možno čoskoro príde čas vyskúšať si to a získať zážitky, na ktoré nikdy nezabudnete.
Katka mala 28 rokov, za sebou náročný rozchod po dlhom vzťahu, každoročnú dovolenku pri mori, občasné predĺžené víkend na horách či v európskych mestách – všetko vo dvojici – a rozmýšľala, ako so svojím životom naloží ďalej. A napadla jej spásonosná myšlienka: odcestuje SAMA na predĺžený víkend do Budapešti, kde kedysi bola s bývalým, užije si miestne kúpele, vychutná atmosféru mesta, nájde si čas na knihu, a možno si nájde i nejakého toho budapeštianskeho grófa (i keď túto možnosť si len akosi vyfabulovala v hlave a sama jej neverila). Ako si vymyslela, tak sa i pustila do realizácie – zarezervovala si lístok na vlak, cez internet našla krásny apartmán v secesnom dome kúsok od centra, deň pred odjazdom zbalila pár vecí a predĺžený víkend sa mohol začať.
„Celé to pre mňa malo na jednej strane nádych smútku, že cestujem do mesta, ktoré som prvý raz navštívila so svojím bývalým priateľom, no na druhej strane som sa tešila, že opäť uvidím miesta, kde sme boli spolu. Zároveň, i keď nebola nahlas vyslovená, som v kútiku duše mala nádej, že sa vďaka tejto ceste od pokazeného vzťahu dokážem viac odpútať. Vo vlaku som ešte prežívala pomerne zmiešané pocity, no akonáhle som vystúpila na stanici v Budapešti, musela som začať myslieť na úplne iné veci.“ Ako dodáva, nikdy predtým sama necestovala, orientáciu v akejkoľvek destinácii prenechávala svojmu partnerovi a sama sa len nechávala viesť.
„Zrazu som bola opustená v inom meste, a hoci som ho už raz pred dvomi rokmi prechodila, všetko mi bolo akési cudzie. Mobilné dáta v zahraničí boli v tom čase ešte mimoriadne drahé, tak som sa musela orientovať podľa papierovej mapky, ktorú som si vypýtala na vlakovej stanici. Kto ma pozná, vie, že akákoľvek mapa je pre mňa španielska dedina.“ Asi po dvoch hodinách chodenia – lebo používať mestskú hromadnú dopravu si netrúfla – konečne dorazila na ulicu, kde mal byť jej apartmán. Domy však neboli poriadne označené, a tak sa ďalšiu polhodinu prechádzala hore-dole po dlhej ulici hľadajúc dom, v ktorom by mohlo byť jej ubytovanie. „Keď som si konečne vyložila obsah svojho kufra do skrine, pocítila som príchuť malého víťazstva. Nikto ma neprepadol, neokradol, a čo je dôležité – nezablúdila som. Ešte v ten deň som sa vybrala do centra, bez akéhokoľvek špeciálneho cieľa, jednoducho, len sa prejsť.“
Von z komfortnej zóny
Ak cestujete osamote, musíte vychádzať zo svojej komfortnej zóny. Všade a po celý čas, a začínate od praktických vecí ako orientácia v priestore, nákup lístkov na autobus, zisťovanie informácií o otváracích hodinách a podobne. Keď sa však dokážete vrátiť, nájsť cestu späť do hotela či apartmánu, zistíte, že sa po krajine pohybujete akosi prirodzenejšie, vnímavejšie, vedomejšie. Hoci, pre niekoho môžu takéto výzvy pôsobiť odstrašujúci faktor.
Na druhej strane, náhradou za vybočenie z komfortnej zóny bude väčšia miera slobody a možnosť rozhodovať len o sebe. Kedy vstanete, kedy pôjdete spať, aké jedlo si dáte, kam sa pôjdete pozrieť – o veciach, na ktorých ste sa dovtedy dohadovali so svojím spolucestovateľom či skupinkou, rozhodujete sami. S nikým sa nemusíte na ničom dohadovať, intenzívnejšie vnímate vlastné myšlienky, rozširujete si obzory, prestávate sa stotožňovať s rolou, ktorú „hráte“ doma, a tým formujete svoju osobnosť.
Niet však pochýb o tom, že hoci vo vás cestovanie osamote prebudí zabudnuté či potlačené zmysly a schopnosti, po určitom čase sa zrejme budete cítiť viac či menej osamelo. „Prvý večer som ľahla do postele a od únavy takmer okamžite zaspala. No keď som sa vrátila do svojho apartmánu ďalší večer po celom dni strávenom v meste, chýbal mi niekto, s kým by som sa mohla porozprávať o svojich zážitkoch, kto by ma prichýlil, objal a len bol so mnou. Tento pocit bol zosilnený práve tým, že mesto vo mne opäť vyvolalo spomienky na chvíle, ktoré som tam prežila so svojím expriateľom. Našťastie som mala prístup k wifi sieti, a nedostatok osobných kontaktov som si čiastočne nahrádzala komunikáciou s kamarátom na sociálnej sieti,“ vraví Katka, ktorá s odstupom času uznáva, že prvú cestu osamote si nemusela naplánovať práve v citlivom období po rozchode. „Štvrtý deň už bol pre mňa pomerne náročný. Centrum Budapešti je krásne, no nie až tak rozsiahle, aby som ho nestihla prechodiť v prvé dni, a vymýšľať si program bolo čoraz náročnejšie. Veľkou výhodou bolo, že som cestovala uprostred leta, lebo v zime by som zrejme začala pociťovať osamelosť omnoho skôr.“
Ak už prekonáte sami seba a rozhodnete sa cestovať sólo, nezáleží na tom, aký druh cesty zvolíte. Faktom totiž je, že ak nie ste zvyknutí, prvá cesta či dovolenka osamote vás zrejme bude stáť veľkú dávku premáhania sa. Obavy zo samoty sa však často stratia hneď v úvode. Pochopiteľne, ak patríte k extrovertom, pravdepodobne budete zažívať menší stres, než introverti. Nadväzovanie prípadných kontaktov totiž bude pre vás v prípade potreby či pocitu samoty omnoho jednoduchšie. A hoci vás interakcie s ďalšími ľuďmi čiastočne oberú o čas, ktorý by ste mohli stráviť sami so sebou, stretnutia s cudzími ľuďmi by ste mali vnímať ako obohatenie, ktoré vám poskytne vzácny exkurz do myslenia iných.
„Vďaka tomu, že som sa pred niekoľkými rokmi dokázala osmeliť, som si začala viac veriť, spoliehať sa na svoje schopnosti a nebáť sa cudzieho prostredia. Hoci priznávam, že keď mám niekam cestovať sama, stále deň-dva vopred cítim mierny stres. Vnímam to však ako súčasť mňa samej; jednoducho, nikdy zrejme nebudem patriť k ľuďom, ktorí sa spontánne dokážu zdvihnúť a odísť len tak. No hoci som od Budapešti sama pochodila Brusel, Maastricht či Moskvu, doteraz je práve maďarské hlavné mesto natrvalo zapísané v mojej duši a každému o tomto svojom výlete nadšene rozprávam,“ dodáva na záver Katka.
Sólo cestovanie z vás spraví sebavedomejšieho, vnímavejšieho a pozornejšieho človeka. Poskytne vám priestor lepšie sa spoznať, komunikovať so sebou samým. Vďaka cestovaniu osamote budete trpezlivejší aj vnímavejší. A hoci sa hovorí – všade dobre, doma najlepšie – toto porekadlo pre vás čiastočne stratí význam, lebo si uvedomíte, že doma môžete byť kdekoľvek.
Martin Navrátil z cestovateľského portálu TRAVELISTAN, ktorý pomáha cestovateľom s praktickými radami pri ich dobrodružstvách, má cestovanie v krvi. Počas uplynulých takmer 20 rokov navštívil viac ako 175 krajín na všetkých kontinentoch. A to už je veru čo povedať.
Ako turistický sprievodca zorganizoval viaceré slovenské prvoexpedície s cestovateľmi, medzi ktorými boli cesty do Afganistanu, na najchladnejšie obývané miesto na svete Ojmiakon či kompletný prechod hodvábnou cestou.
Aké sú výhody cestovania osamote? A existujú aj nevýhody?
Na prvý pohlaď jednoduchá otázka, ale je veľmi na to ťažko odpovedať. Na to, aby človek sám cestoval, musí najprv sám so sebou vydržať a musí mať na to povahu. Ten, kto to ešte neskúsil a chcel by sám vyraziť do sveta či na Slovensko, by si mal uvedomiť, že na všetko bude viac-menej sám. Keď cestujete napríklad vo dvojici, môžete si povinnosti rozdeliť medzi seba. Jeden nájde hotel, druhý zistí odchody vlakov či autobusov alebo zabezpečí lístky na trajekty a podobne. Keď idete sami, musíte si lepšie rozvrhnúť čas, aby ste z toho cestovania mali aspoň niečo. A to nehovorím, keď vám bude zle a vy musíte vybavovať.
Na druhej strane, keď ste na všetko sami a zvládnete to, budete sebavedomejší a istejší. Naučíte sa o seba veľmi veľa a je jedno či v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Ale určite necestuje sami vždy, lebo potom si zvyknete len na svoje pravidlá, s ktorými pri cestovaní vo dvojici „narazíte“. Pri takomto cestovaní, či cestovaní v skupinke s kamarátmi, musí každý zo svojich priorít upustiť, a nie vždy to každý zvládne.
Jednoducho, je lepšie to kombinovať a vtedy si to najlepšie užijete.
Ak sme ešte osamote nikdy necestovali a chceme to vyskúšať, ako by sme malizačať?
Určite vycestujte do jednoduchšej krajiny. Myslím tým, choďte do oblasti alebo krajiny, kam cestuje veľa individuálnych turistov. Nezačnite hneď nejakou divočinou, ale choďte do Thajska, Srí Lanky alebo do Japonska či Mexika, kde získate základné cestovateľské zručnosti. Lebo ak by ste išli povedzme hneď do Sudánu, kde sa musí každú chvíľu cestovateľ obracať a hľadať informácie, tak vás to odradí. Základná rada je pomaly a krok za krokom.
Existujú krajiny, ktoré sú na cestovanie osamote vhodnejšie?
Ako som spomínal, Thajsko, Japonsko, Vietnam, Srí Lanka, Gruzínsko, Turecko, drvivá časť Európy a z Ameriky jednoznačne USA, Kanada, Mexiko, ale aj taká Argentína alebo Austrália.
Ktoré krajiny, naopak, na cestovanie osamote neodporúčate?
Všetky tie vojnové krajiny a hlavne krajiny, kam veľa turistov nechodí. Chápem, že ľudia chcú vidieť málo navštevované krajiny, ale nechodia tam preto, lebo je to komplikované. Zoznamujte sa najprv sami so sebou, získajte nejaké zručnosti a keď si budete veriť, že zvládnete aj nepredvídateľnú situáciu, tak potom sa ponorte do „komplikovanejších“ krajín. Cestovanie je ako škola. Nezačnete hneď s odmocninami ale so základnými počtami. Aj najväčší cestovatelia začali v „bežnej“ destinácii.
Text: Michaela Kasanická
Foto: Pixabay
