Autentické príbehy, nadčasové témy

Chceme uspieť aj v zahraničí / INTERVIEW

0

Oliver a Krisztián Csémyovci patria na Slovensku k nezvyklým úkazom. Dvojica architektov (otec a syn) dokázala zaujať najmä nadčasovým návrhom košického amfiteátra, ktorý akoby pochádzal z ateliérov renomovaných zahraničných tvorcov. Máme svetových slovenských architektov, ktorých by bolo chybou nepožiadať o rozhovor.

Ako by ste charakterizovali súčasnú situáciu vo svete slovenskej architektúry? Je možné vytvárať aj u nás zaujímavé a nadčasové projekty?
Oliver: Musím povedať, že na úvod ste položili veľmi zaujímavú otázku. Pokiaľ sa mám vyjadriť, tak určite je možné navrhovať zaujímavé projekty, aj keď u nás prevláda určitý smer minimalizmu a funkcionalizmu. Som však presvedčený, že toto obdobie je už pomaly minulosťou a aj v našej krajine sa vytvára priestor pre súčasnú architektúru. Napríklad spolu so synom Krisztiánom, ktorý študoval vo Viedni v ateliéri Zahy Hadid, sa snažíme priniesť do tejto oblasti nové formy. Na druhej strane, hľadáme priestor pre fluidnú architektúru, pričom chceme poukázať na takmer nevyčerpateľný potenciál novej technológie. Samozrejme, netvrdím, že ju možno všade využiť. Je to predsa len náročná technológia, ale myslím si, že nejaké solitérne stavby by si na Slovensku mali nájsť svoje miesto. Sú emblematické, dotvárajú architektúru a pritom ju pestria.

Krisztián: Tento smer, o ktorom hovoril otec, momentálne vo svete dominuje. Tiež však musím zdôrazniť, že podobné technológie a novátorský štýl nie je vhodné využívať za každú cenu. Je skôr vhodný na výnimočné projekty, ako napríklad múzeá, štadióny, čiže ikonické stavby. V novodobej architektúre evidujeme techniky, kde sa využíva počítačová technológia, ktorá umožňuje vytvárať pôdorysné tvary, nové štruktúry a následne umožňujú vyniknúť jednotlivým detailom. V našom ateliéri sa snažíme využívať moderné techniky na výnimočné projekty. Podobne sme si počínali pri projekte, ktorý sme vyhrali v súťaži. Jedná sa o štúdiu amfiteátra v Košiciach, kde sme vychádzali z toho, že Košice sa v rolku 2013 stanú európskym hlavným mestom kultúry. Uvedomili sme si, že sa nám ponúka priestor, kde môžeme vyniknúť s netradičným, nadčasovým návrhom. Naskytla sa nám možnosť navrhnúť také riešenie, ktoré dodá mestu svoju individualitu.

Oliver: Prešli sme takmer celé Košice s cieľom načerpať nejaké tvorivé podnety. Keď sme sa však ocitli v našom ateliéri, z nášho podvedomia sme vylovili len obrazy historických budov. Časť súčasnej košickej architektúry je veľmi kvalitná, znak ikony sme však nenašli. Cítili sme potrebu vytvoriť novodobú dominantu mesta. Sústreďovali sme sa na také stavby, ktoré by dokázali charakterizovať mesto Košice. Chceli sme vytvoriť novú ikonu mesta, aby bolo okamžite v spojitosti s amfiteátrom možné predstaviť si mesto Košice. Chceli sme vytvoriť novú tvár tohto mesta. Na tieto fakty sme sa sústredili aj v súťaži. Náš návrh spôsobil veľký rozruch, aj keď sa zatiaľ pre zástupcov mesta zdá realizácia finančne náročná. Hoci tvrdiť čo je drahé alebo lacné nie je jednoduché. Naša práca sa nedá vyčísliť len financiami.

Každý architekt nachádza inšpiráciu v rôznych aspektoch života. Odkiaľ čerpáte návrhy vy?
Oliver: Práve pri projekte amfiteátra v Košiciach sme chceli využiť poznatky, ktoré načerpal syn počas štúdia vo Viedni, ale takisto sme sledovali aj trendy vo svetovej architektúre. Preto môžem povedať, že nás inšpiruje moderná architektúra, ktorá predstavuje novú formu vyjadrenia. Priťahuje ma parametrické navrhovanie architektúry, kde sa za pomoci počítačov dajú vytvoriť organické, fluidné štruktúry a tvary, ktoré v určitých bodoch napodobňujú alebo pripomínajú motývi z prírody. Aj preto je tento proces taký zložitý. Som rád, že môj syn mi bol pri tejto práci veľkou oporou. Vďaka jeho štúdiu v zahraničí sme mohli využívať moderné poznatky i technológii, čo sme využili hlavne pri tvorbe plášťa budovy. Vytvorili sme veľmi atraktívne stvárnenie, keď sme využívali pozíciu jednotlivých svetových strán a prístupový tok návštevníkov. Snažili sme sa sústrediť pozornosť na čelnú fasádu, pričom sme kládli veľký dôraz aj na verejné priestory okolo budovy.

Krisztián: Inšpiruje nás príroda, no na druhej strane sa mojou veľkou inšpiráciou stali moji tútori vo Viedni – Zaha Hadid a Patrik Schumacher, ktorí patria k najznámejším reprezentantom štýlu, ktorý nazvali parametricizmus. Ten je založený na princípe využívania  inteligentnej počítačovej technológie prevažne na návrhy zložitých a náročných projektov. Samozrejme, tieto osobnosti modernej architektúry majú k dispozícii výskumný tím, ktorý zdokonaľuje technológiu i programy. Som rád, že počas troch rokov štúdia v spoločnosti týchto mimoriadne talentovaných ľudí, som sa mnohému naučil. Získané poznatky sa mi podarilo využiť hneď pri projekte amfiteátra v Košiciach. Ako tvrdia obaja moji učitelia, inšpiráciu by sme mali nachádzať v prírode, ktorá je taká rozmanitá. Ja môžem s nimi len súhlasiť a potvrdiť skutočnosť, že základy nachádzame v prírode, v biomorfných tvaroch, ako sú koraly a iné jemné štruktúry, ktoré kopírujeme a následne ich vsádzame do architektúry.

Pracujete ako rodinný tím. Ako sa vám spolupracuje? Veď nie nadarmo sa hovorí, že rodinný biznis je najnáročnejší.
Oliver: Medzi nami je značný vekový rozdiel, no  vždy s radosťou privítam nové impulzy od mladej generácie, samozrejme, v mojom prípade od syna. Reprezentujem skôr klasickú architektúru, ale svetové trendy sledujem spolu s Krisztiánom a potom veľa diskutujeme. Dokonca pracujeme vedľa seba, vymieňame si názory a tvoríme projekty.

Krisztián: Jednoznačne medzi nami funguje dobrá komunikácia, ale pri tvorbe projektov je niekedy potrebné, aby dôležité rozhodnutia určil jeden z nás. Aj keď množstvo vecí spoločne konzultujeme, niekedy musí niekto rozhodnúť o tom, aký tvar použiť, alebo zvoliť diagram či fasádny detail. Tieto kroky si rozdeľujeme. Niekedy určite prežívame aj náročnejšie chvíle, lebo sa stáva, že si okamžite neporozumieme, máme odlišný názor na určitý problém, ale nakoniec si všetko vydiskutujeme a pokračujeme ďalej.

Aké projekty z vašej autorskej dielne považujete za najúspešnejšie?
Oliver: Pracovali sme na rôznych extravagantných rodinných domoch. Krisztián ukončil štúdium len minulý rok, takže skôr mi pomáhal pri realizácii niektorých návrhoch interiérov. Z tých za zmienku stojí letný amfiteáter v Komárne, ktorý patrí k nesmierne zaujímavým. Má zrkadlovú sklennú fasádu vďaka ktorému sa jeho hmota stráca v átriu historickej budovy Dôstojníckého pavilónu. Tiež sme pracovali na rôznych administratívnych budovách v Komárne, Dunajskej Strede, Šamoríne a v Košiciach. Spomeniem Bratislavu – centrálu Poštovej banky, kde sme navrhovali interiérové riešenia. Takže je tu množstvo projektov, na ktorých som pracoval. Kristián ešte čaká na svoje príležitosti.

Krisztián: Ešte by som pripomenul prácu na zaujímavej štúdii verejného priestranstva pred mestským kultúrnym strediskom v Dunajskej Strede. Škoda, že mnohé projekty sa nakoniec nepodarilo realizovať, pretože mnohé zastali na nevedomosti ľudí, ich nerozhodnosti. Povedali sme si však, že sa budeme snažiť presadzovať netradičné riešenia.

Každý človek sa rád zamýšľa nad budúcnosťou, plánuje, snaží sa plniť svoje sny a ciele. Máte aj vy svoje nesplnené sny?
Oliver: Zatiaľ evidujeme množstvo snov, ktoré by sme chceli naplniť. Som rád, že spolupracujeme s niekoľkými investormi. Vďaka nim sa môžeme realizovať, vytvárať pre nich zaujímavé riešenia. Aj tu dokážeme využiť mnohé moderné postupy.

Krisztián: Čo sa týka mojej osoby, tak predo mnou stojí dlhočizný rad nesplnených snov. V budúcnosti by som prijal aktívnejší prístup k rôznym súťažiam, aj vo svetovom meradle. Bolo by skvelé keby sme uspeli aj v zahraničí, čo je však nesmierne náročné. Ale nesmieme sa vzdávať a musíme ešte intenzívnejšie pracovať. Verím, že to raz vyjde.

Čo vás v poslednom období zaujalo vo svete architektúry?
Krisztián: Určite ma zaujali diela skvelých architektov, akými sú moji učitelia Zaha Hadid a Patrick Schumacher. Priniesli skvelé riešenie plaveckého štadióna v Londýne na nasledujúcu olympiádu. Zaujímavé sú určite aj architektonické projekty v rakúskom Grazi, ktorý sú skvele vyriešené. Tiež ma oslovila práca dánskych architektov sústredených v skupine nazvanej BIG.

Oliver: V poslednom čase ma trochu znepokojil uniformný trend, ktorý sledujem okolo seba. Pred nedávnom som sa vrátil zo Švajčiarska, kde ma prekvapili rovnaké bytové domy ako u nás. V ničom sa nelíšili, akoby boli prekreslené cez kopirák. Čiže internacionalizáciu architektúry nepovažujem za najlepšiu cestu. Vyzdvihol by som skôr možnosti regionálnej architektúry, ktorá zvýrazňuje odlišnosť jednotlivých regiónov, krajín. Architektúra by bola oveľa pestrejšia, odlišnejšia a pokiaľ by ste cestovali, mali by ste oveľa krajší pohľad na okolitú krajinu. Jasná vec, že aj táto architektúra má možnosť vyvíjať sa s podporou moderných metód navrhovania, ale musí byť charakteristická na dané územie, kde sa realizuje. Historické korene a lokalitné možnosti môžu byť zaujímavými východiskovými bodmi pre novodobú architektúru. Ja sa o to snažím.

Peter Fritz                                                  Photos: Oliver a Krisztián Csémy

http://www.galerialimes.sk/vysCsemyo.html