Môj zrak na nej po prvýkrát spočinul na hipodróme Churchill Downs, keď sa zhovárala s víťazným džokejom Calvinom Borelom, ktorý priviedol populárnu kobylu Rachel Alexandru k víťazstvu v Kentucky Oaks 2009. Sedela na svojom ponym, zaujímavá, šarmantná, tajomná, oblečená v ružovom kostýme. Zaujala ma na prvý pohľad. Kto to je? Otázka, na ktorú, našťastie, veľmi rýchlo prišla odpoveď. Volá sa Donna Barton Brothers, v minulosti patrila do kolónie úspešných amerických džokejov, a dnes okrem iných aktivít pôsobí ako reportérka televízie NBC. Priznám sa, potešilo ma, keď prijala moju žiadosť o rozhovor.
Donna, zdá sa, že vám úspechy svedčia. A zozbierali ste ich vo svojom živote už slušný počet. Vybojovali ste si úspechy na dostihových dráhach ako jedna z najúspešnejších žien – džokejok, neskôr ako televízna reportérka a v poslednom období ako autorka zaujímavej knihy. Všetko nasvedčuje tomu, že ste si už splnili všetky svoje sny. Ako sa cítite?
Na to nepotrebujete zložitú odpoveď. Mala som v živote veľké šťastie.
A máte v talóne ešte nejaké, ktoré treba splniť?
Nie všetky sny, ktoré evidujem ako nesplnené, musia nutne súvisieť s kariérou. Vždy som sa snažila naplno sa venovať všetkým veciam vo svojej kariére, takže mnohé sny sa mi už splnili. Mojím prioritným životným cieľom je urobiť tento svet lepší, aký bol, keď som naň prišla. Uvedomujem si, že nebude jednoduché dokázať to.
Ktoré obdobie svojho života považujete za najzaujímavejšie?
Za najdôležitejší životný moment považujem môj príchod na svet. Myslím si, že je to najväčšia šanca, akú sme kedy dostali. Rozhodnúť, ktorá etapa môjho života bola najzaujímavejšia, je veľmi náročné. Predstavte si situáciu, že by ste mali rozhodnúť, vďaka ktorému prstu je vaša ruka jedinečná. Asi by ste neprišli na nič rozumné. Vážite si ich všetky.
Pochádzate z rodiny, ktorá je tesne zviazaná s dostihmi. Boli ste úspešnou džokejkou s 1 130 víťazstvami. Štatistiky jasne dokazujú, že turf patrí k najnebezpečnejším športom. Džokeji počas jázd často riskujú. Nemali ste strach, keď ste sa pripravovali na zápolenie?
Džokejov predovšetkým ovládajú dva druhy emócií. Prvou je vzrušenie z dostihov a druhou vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou ich práce je nebezpečenstvo. Áno, aj ja som pred dostihmi pociťovala strach, ale vzrušenie bolo vždy dominantné. Ak sa džokej začne strachovať a tento negatívny pocit preváži nad vzrušením, je načase zmeniť povolanie. Z mojej rodiny vrátane mňa nikto nikdy nejazdil so strachom. No na druhej strane sme si všetci uvedomovali riziko, ktoré podstupujeme.
Vlani sa na knižný trh dostal váš titul Inside Track: Insider’s Guide to Horse Racing. Je to zaujímavý pohľad do sveta dostihov. Čo vás motivovalo napísať túto knihu?
Uvedomovala som si, že pochopiť problematiku tohto športového odvetvia nie je jednoduché, a na našom trhu mi chýbali knihy, ktoré by dokázali aspoň stručne a jasne vysvetliť jeho podstatu. Takmer štyri roky som si v duchu vravela – „Niekto musí o tomto športe napísať knihu”. Až neskôr mi došlo, že by som sa tejto úlohy mohla zhostiť sama.
Počas môjho života na dostihovej dráhe som sa stretla s mnohými ľuďmi, ktorí turf nadovšetko milovali, ale rodina či priatelia sa s ich nadšením nestotožňovali. Takýto stav si zaslúžil zmenu. Nie príliš pozitívny vzťah nevychádzal z toho, že by sa im dostihy nepáčili alebo že by o nich niečo nevedeli, len, skrátka, tomuto športu nerozumeli. Preto som sa rozhodla napísať knihu, ktorá by čitateľom pomohla pochopiť základy tohto atraktívneho športu.
Mnohí Európania vedia o amerických dostihoch veľmi málo. Nepoznajú džokejov, dostihové dráhy a ani významné eventy. Aké podujatie či osobnosť by ste im najradšej predstavili? Prečo by sa mali zamilovať do dostihov v USA?
Kentucky patrí k najvýznamnejším podujatiam v USA. Nie sú to však len samotné dostihy, ktoré mu dodávajú veľkoleposť. Je to aj významná spoločenská udalosť. Takmer nikto sa nezúčastní na Kentucky bez toho, aby sa na tento dostihový míting neskôr nechcel vrátiť.
Treba však dodať, že ďalšie veľké podujatie Keeneland Spring Meeting má pre Európanov oveľa väčší cveng, pretože dostihy v Keenelande sa výraznejšie zameriavajú na samotných štvornohých atlétov a na dostihové tradície, a to nielen v Štátoch, ale globálne. Ďalší Keeneland Fall Meeting tiež patrí k zaujímavým, ale spomínaný Spring Meeting má predsa len pred jesenným výhodu. Je oveľa vyhľadávanejší. Môžete tam sledovať, ako celé rodiny prichádzajú do areálu dostihov. Výnimkou nie sú ani dvojročné deti, ktoré sa zoznamujú s touto lákavou atmosférou. A ja jednoducho milujem deti. Preto je jarný Keeneland večný.
Vráťme sa ešte k vašej knihe. Myslím si, že je to skvelá možnosť zoznámiť sa s americkými dostihmi. Vydajme sa však do minulosti, do obdobia kreovania vašej knihy. Nemáte dnes pocit, že by ste do nej ešte doplnili niečo, na čo ste počas tvorby zabudli?
Nuž, nachádzajú sa v nej nejaké nezrovnalosti, ktoré budeme musieť skorigovať v druhom vydaní. Napríklad na strane 42 ponúkam „Päť ospravedlnení, ktoré platia v situácii, keď váš kôň prehrá.” Môj vydavateľ nechtiac vynechal posledné, tak zostali len štyri. Pridám aj pár informácií o referenciách týkajúcich sa plnokrvníkov a ich činnosti mimo dostihovej dráhy, o tom, ako sa mení ich tréning a ako možno takéhoto koníka získať. Rada by som tiež pridala odkaz na moju webovú stránku.
Kreovanie tejto knihy bolo celkom jednoduché, akoby sa jej obsah tvoril sám. Skôr, než som napísala jediné slovíčko, stanovila som si obsah knihy a od tohto momentu sa už nezmenil. Bolo to akési dopĺňanie nepopísaných strán. Kniha vzišla priamo zo mňa. Sama jednoduchosť tvorivého procesu bola založená na spomienkach, ktoré som len vylovila zo svojej pamäte a ukladala ich v podobe slov na papier.
Musím sa priznať, že sa teším na vašu odpoveď týkajúcu sa Kentucky. Predsa len, počas tohto jedinečného dostihového mítingu sa nachádzate v centre diania. Som rád, že sa mi podarilo vychutnať atmosféru slávneho Churchill Downs počas Breeders’ Cupu v roku 2010, ale atmosféra Kentucky je určite vzrušujúcejšia. Skúste ju veľmi stručne charakterizovať…
V knihe Inside Track venujem Kentucky celú kapitolu. Okrem absolútne elektrizujúcej atmosféry, ktorá sprevádza toto podujatie, sa musím pochváliť, že miesto v sedle ponyho počas „najrýchlejších dvoch minút v športe” patrí k tým najvychytenejším. Ten pocit sa ani nedá opísať slovami- je to požehnanie. Prirovnala by som to skôr k duchovnému zážitku. Som šťastná, že sa môžem aktívne podieľať na sprostredkovávaní zážitkov z Kentucky. Nie je to každodenná záležitosť. Milujem tie úžasné momenty, ktoré sprevádzajú derby. V momente, keď sa nad Churchill Downs rozletia prvé tóny piesne „My old Kentucky Home”, snažím sa udržať emócie na uzde. Neopakovateľná je aj situácia po štarte. Vtedy dav „exploduje” v obrovskom unisone. Nadšenie davu sa nalepí na každého z nás a v tom momente sme si všetci vedomí, o akú významnú udalosť vôbec ide. Mali by ste si to vyskúšať na vlastnej koži. Potom už na Kentucky nezabudnete.
Nájdete si čas ja na nejaké iné aktivity? (Samozrejme okrem koní.)
Za hobby tak trochu považujem aj rozvoj môjho duchovného rastu. Tiež si užívam prechádzky so svojím psom, rada cvičím jogu, varím, čítam, meditujem, trávim čas s priateľmi a s rodinou. A tiež milujem moju „mini záhradku” s rôznymi bylinkami.
V našom časopise radi prinášame informácie zo sveta luxusu. Myslím, že záver nášho rozhovoru by sme mohli venovať tejto „veličine”. Aký je váš vzťah k luxusu?
Och, božemôj, môj život je luxus! Mám nádhernú veľkú kuchyňu plnú rozličných luxusných vymožeností, ktoré potrebujem. Bývame v byte, takže nemáme záhradu, ale hneď za domom nám tečie nádherný zurčiaci potok a jeho žblnkot je pohladením pre moju dušu. Tiež milujem svoj kabriolet BMW 300. Cestovanie za jeho volantom ma rozmaznáva. Okrem spomínaných vecí je pre mňa luxusom nádherný pocit pokoja v duši. Ľudia vedia utratiť milióny, ba až miliardy dolárov za luxus, ani to im však často neprinesie pokoj mysle. Ja by som ho nevymenila za nič na svete.
Peter Fritz
Photos: Donna Barton Brothers Archive, Press