FRAGMENDANCE je názov výstavy výtvarníka JOZEFA ĎURAČKU, ktorá sa v týchto dňoch koná v Bratislave. Ide o obdobie rokov 2017 až 2025. Súčasťou jeho maliarskeho výrazu je využitie digitálnych výtvarných techník a digitálnej maľby, ich kombinácie s klasickými výtvarnými postupmi a technikami.
Kto je Jozef Ďuračka? Dlhodobo sa zaoberá digitálnymi výtvarnými technikami a tiež ich kombináciou s klasickými výtvarnými postupmi a technikami. Venuje sa abstrakcii i figuratívnym témam. V osvetovo-charitatívnom galerijnom projekte Paralelity vytvoril dvojportréty slovenských osobností športu a parašportu (www.paralelity.sk).
Prvú samostatnú autorskú výstavu mal v r. 2017 a k voľnej tvorbe sa naplno vrátil počas pandémie Covid-19. V rokoch 2018 – 2025 absolvoval viacero samostatných a kolektívnych výstav. Žije v Bratislave a vo Veľkom Bieli, kde má ateliér a venuje sa výtvarnej tvorbe a fotografii. Jeho diela si našli svojich majiteľov na Slovensku i v zahraničí.
Výstavu otvoril a vystavujúceho uviedol predstaviteľ T&AC Gallery Igor Turuk a urátorkou výstavy je PhDr.Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD. V kultúrnej vložke vernisáže vystupovala Eniesa.
Predajnú výstavu si návštevníci môžu pozrieť od 29.4. do 16.5.2025 v T&AC Gallery Zámocká 22 v Bratislave.
Čo predstavuje názov? Nie iba koncept
Názov výstavy Fragmendance nie je podľa kurátorky iba hra so slovami. Pre autora je to koncept. “Je to pohyb, gesto spájania či interakcie fragmentov, ktoré by možno samy o sebe nemali význam, no v dialógu s inými vytvárajú nový, často nečakaný celok. Fragmenty času, energie, obrazu, hmoty, myšlienok, spomienok – útržky, čriepky, čiastočky, ktoré sú poskladané znova a znova v nekonečnom množstve variácií a kompozícií. Tanec v tomto význame je pohybom častí a foriem, ktoré sa navzájom dopĺňajú míňajú, prekrývajú, zanikajú a objavujú v priestore medzi tichom a gestom. Môže to byť energia, proces či fluidita, moment medzi pohybom a zastavením, medzi náhodou a úmyslom, medzi chaosom a harmóniou.“
Výber diel na výstave je podľa kurátorky zameraný na tri okruhy autorovej tvorby. Prvým okruhom je organická abstrakcia, kde sa zdanlivo náhodné formy premieňajú na rytmické štruktúry a kde farebné kontrasty sú vyjadrením vnútorného pohybu, toku energie, živého organizmu v neustálom procese premeny. „Druhý okruh reprezentuje symbolická narácia, kde sa motívy tematicky posúvajú do priestoru figurálnej abstrakcie. V oboch výberoch je uplatnený minimalistický koncept s výraznou redukciou tvarov i farebných škál. Farba v dielach nie je len doplnkom, je nositeľom napätia, kontrastu, dramatickosti. Obrazy nie sú iba výjavmi, sú alternatívnymi výpoveďami, tichými vetami, ktoré zaznievajú v priestore. Tretí okruh diel tvorí figuratívny dekonštruktivizmus, v ktorom je prezentovaná súčasná digitálna maľba s prvkami expresívnej abstrakcie. Práca s telom ako s metaforou, kde postavy sú transformované do fragmentovaných tvarov, ktoré sa strácajú a znovu zjavujú v spleti dynamických farebných vrstiev, digitálnych textúr a abstraktných znakov.“
Digitálna maľba?
Ako umelecké médium vznikla v druhej polovici 20. storočia v úzkom prepojení s vývojom výpočtovej techniky. Prvé pokusy s digitálnym obrazom sa objavujú už v 60. rokoch, kedy pionieri ako Harold Cohen experimentovali s počítačovým generovaním obrazcov pomocou algoritmov. Za prvé „digitálne maľby“ možno považovať diela vytvárané plottermi a jednoduchými programami, ktoré kreslili obrazy na základe matematických inštrukcií. V 80. rokoch sa do výtvarného sveta dostávajú osobné počítače a s nimi aj prvé grafické softvéry. S príchodom grafických tabletov a softvérov ako Adobe Photoshop, sa digitálna maľba profesionalizuje. Umelecký prejav sa v digitálnom priestore stáva porovnateľne výrazový a komplexný ako v tradičných médiách. Od roku 2000 nastáva exponenciálny rozvoj – stále viac umelcov začína využívať digitálne nástroje nielen ako pomôcku, ale aj ako hlavný spôsob tvorby. V oblasti ilustrácie a tvorby filmov digitalizácia prevládne. Z digitálnej maľby sa stáva tiež plnohodnotná výtvarná disciplína, ktorá dnes zahŕňa aj hybridné formy (spojenie digitálu s tradičnými technikami), animáciu, konceptuálne umenie, herný dizajn a neskôr aj oblasť NFT.
Zdroje: / Christiane Paul – Digital Art 2023 / The Digital Art Renaissance – ArtReview 2023 / Tina Sauerländer – The Beauty of Early Digital Art (kurátorský text, 2022) /
