Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, Panská 19
Trvanie výstavy: 1. október 2021 – 9. január 2022
Kurátorky: Hana Buddeus, Katarína Mašterová
Autor newprintov: Vlado Bohdan
Architekt výstavy: Zbyněk Baladrán
Grafický dizajn: Martin Groch
Výstava nadväzuje na výskumný projekt „Josef Sudek a fotografická dokumentácia umeleckých diel: od súkromného archívu umenia k reprezentácii kultúrneho dedičstva“ (2016 – 2020), realizovaný Ústavom dejín umenia AV ČR s podporou Ministerstva kultúry Českej republiky, a najmä na výstavu „Fešandy zo šuplíkov“, ktorá sa konala v roku 2020 v Galérii hl. m. Prahy a ku ktorej vyšla aj bohato ilustrovaná monografia Sudek a sochy. V súťaži Najkrajšie české knihy roka v kategórii katalógy získala monografia 3. Miesto. Celý Sudkov archív uložený v Ústave dejín umenia AV ČR je dnes prístupný prostredníctvom online databázy sudekproject.cz.
Pre Katarínu Trnovskú, riaditeľku GMB nie je projekt len klasickou výstavou: „Je to presne rok, čo Galéria mesta Bratislavy iniciovala dialóg o bratislavskej repríze výstavy Fešandy zo šuplíkov. Sudek a sochy, ktorá sa konala v lete 2020 v Galérii hlavného mesta Prahy. Vďaka kurátorkám Ústavu dějin umění AV ČR – Hane Buddeus a Kataríne Mašterovej sa pôvodný plán reprízy 1:1 rozvinul novým, tematicky veľmi aktuálnym smerom. Výstava v GMB je výberom Sudkovych fotografií s väzbou na staré umenie Slovenska, ktoré má v priestoroch Pálffyho paláca na Panskej ulici zastúpenie aj prostredníctvom fyzických artefaktov v stálej expozícii gotickej tabuľovej maľby a plastiky. Tá prešla počas roku 2021 výraznejšou obnovou, pričom oba výstavné projekty spolu voľne komunikujú a vzájomne sa akcentujú.“
Josef Sudek, [Rímska bronzová plastika], 1937, bromostrieborná fotografia, Ústav dejín umenia AV ČR Josef Sudek, [Majster M. S., Sv. Barbora, Banská Štiavnica, okolo 1506, Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica, detail], 1937, bromostrieborná fotografia, Ústav dejín umenia AV ČR
„Plastika je živá a musí byť fotografovaná ako živá,“ povedal Sudek v jednom interview v päťdesiatych rokoch. I z jeho autorských výstav a publikácií je zrejmé, že rád hľadal paralely mezi fotografiami sôch a živých ľudí.
V diele českého fotografa Josefa Sudka (1896 – 1976) je – možno prekvapivo – stále čo objavovať. V tridsiatych rokoch 20. storočia, keď sa okrem portrétnych a reklamných fotografií sústreďoval predovšetkým na fotografovanie umeleckých diel, často spolupracoval s architektmi, umelcami a umelkyňami, umeleckými spolkami, historikmi umenia, redaktormi časopisov či vydavateľmi. V roku 1937 získal od spolku Umelecká beseda rozsiahlu fotografickú zákazku súvisiacu s výstavou Staré umenie na Slovensku, ktorá sa konala v reprezentatívnych priestoroch Vladislavskej sály Pražského hradu. Výstava mala rozšíriť povedomie o slovenskej kultúre nad rámec „nadšenia pre ľudový svojráz“ a prostredníctvom výtvarného umenia ukázať „celok starej slovenskej kultúry“. Súčasťou projektu bola aj dokumentácia slovenského umenia s cieľom vytvoriť fotografický archív slovenského kultúrneho dedičstva a zachovať ho pre budúcnosť.
Na prednosti Sudkových fotografií upozorňoval už organizátor výstavy Karel Šourek: „Fotografia so svojím bystrozrakom nám dnes umožňuje presnejšie hodnotenie čisto umeleckej sily a remeselnej zručnosti, odkrývajúc i najmenšie stopy nástroja v spracovávanom kove, čistotu emailovej vrstvy, silu modelácie filigránskych plastík a istotu rydla, ktoré boli divákovi doteraz skryté v pohľade celkovom.“
Keďže na dokumentácii slovenského umenia pracovala pre Umeleckú besedu aj firma Press Photo Service Alexandra Paula a Františka Illka, doplnkovo predstavujeme aj fotografie tejto pražskej agentúry.
Kurátorky prezentujú Sudkove fotografie v ich komplexnosti, zámerne neprezentujú len „highlighty“, ale inšpirované myšlienkami súčasnej fotografickej teórie poodkrývajú celý ekosystém Sudkovej pozostalosti.
JOSEF SUDEK
Josef Sudek (1896–1976) je svetoznámy český fotograf, ktorý sa narodil v Kolíne a väčšinu života prežil v Prahe. V zákazkovej práci se venoval hlavne reprodukovániu umeleckých diel, reklamnej fotografii či fotografovaniu pamiatok. Snímky tvoril zväčša pre publikácie; vydal napr. niekoľko kníh o Prahe (napr. Pražský hrad – výtvarné dílo staletí, 1945; Praha panoramatická, 1959; Karlův most ve fotografii, 1961), ilustroval monografie umelcov a prispieval reprodukciami do dobových časopisov umeleckých spolkov. Sudkova zákazková tvorba pre umelcov bola najintenzívnejšia va 30. a 40. rokoch 20. storočia. V roku 1958 vyšla v nakladateľstve SNKHLU jeho prvá monografia, v roku 1961 získal titul zaslúžilého umelca. Medzi Sudkove nejznámešie fotografické cykly patrí Svatý Vít, Okno mého ateliéru, Kouzelná zahrádka, Labyrinty a ďalšie. Jeho obľúbenými motívmi bola pražská mestská krajina a pamiatky, záhrady, krajina či nájdené i inscenované zátišia.
Výstavu pripravila Galéria mesta Bratislavy v spolupráci s Ústavom dejín umenia Akadémie vied Českej republiky, v. v. i. a Českým centrom V Bratislave.
Výstava vznikla vďaka finančnej podpore: Ministerstvo kultúry Českej republiky
Mediálni partneri: Rádio Devín, artalk.cz, citylife.sk