Filmy plné krásy, ktoré treba vidieť

Text: Michal Moravčík

Za umením a krásou netreba chodiť len do galérií. Inšpirujte sa naším výberom krásnych filmov a silný dlhotrvajúci zážitok môžete ľahko nadobudnúť aj vo svojej vlastnej sedačke. Článok venovaný filmom by sme mohli rozdeliť na dve separátne podskupiny, ak by nebolo všetkých šesť filmov KRÁSNYCH. Pri hlbšom zamyslení sa by však takéto rozdelenie nebolo korektné, keďže medzi jednotlivými filmami z jednej či druhej podskupiny možno nachádzať viacero prienikov. My však korektní ani byť nechceme. Hlavne, keď chceme demonštrovať KRÁSU. Tie dve podskupiny si teda vytvoríme. A do každej podskupiny zasadíme tri KRÁSNE filmy.

Prvú podskupinu tvoria vizuálne, poeticky, symbolicky silné filmy. Všetky filmy z prvej podskupiny boli mnohokrát ocenené na viacerých medzinárodných festivaloch, alebo dostali najvýznamnejšie filmové ceny akademikov vo viacerých krajinách. Z hľadiska ich vzniku možno konštatovať, že ich postupne delia dvadsaťročia. Dnes ich pozná v meradle strednej Európy aj široká či širšia divácka verejnosť. Druhú podskupinu tvoria filmy, ktorých menší dôraz na obrazy, poetiku, symbolickosť vyvažuje originalita ich scenárov a obsah dialógov. Ich hrdinovia sa vyznačujú základnou rysou, ktorou je ísť svojou cestou, hoci spoločnosť či blízki ju môžu vnímať kontroverzne. Vzniky filmov v tejto podskupine sú združené k roku 2000 a s výnimkou jedného z nich nedisponujú filmovými oceneniami. Rovnako ich v meradle strednej Európy pozná skôr menej ľudí.

Tieto dve podskupiny však v tichu a potajme spája množstvo prepojení, no najhlavnejšie spomedzi nich sú tieto: sú KRÁSNE, sú povinne príjemne BLÁZNIVÉ, a napriek ich vyšinutosti sú to všetko FILMY nielen s veľkým F, ale aj s ďalšími štyrmi veľkými písmenami.

Začneme filmami z prvej podskupiny a slušne ich uvedieme v časovo chronologickom poradí ich vzniku.

Amarcord

Film Frederica Felliniho z roku 1973 možno označiť za autobiografický. Odohráva sa v režisérovom rodisku Rimini v 30. rokoch minulého storočia. Amarcord získal množstvo filmových ocenení a nominácií, a to aj Oscara za najlepší zahraničný film, nomináciu na Zlatý Glóbus, ceny BODIL, KFCC a ďalšie. Hoci vrchol Felliniho tvorby zrejme predstavuje existenciálny Sladký život, Amarcord je kvalitný film, ktorý je krásny. Krásny je vo svojej svojráznosti, obscénnosti, originalite erotických scén miešaných s poetikou; plynutím času v roku a harmonickým striedaním všetkých ročných období v Rimini. Fellini ako vyzretý filmár, dávno vystúpivší na najvyšší režisérsky piedestál, dokonale, vtipne a nadčasovo spomína na svoju mladosť. Každý vnímavý muž vyrastal v prostredí, ktoré symbolizujú aj krásna a náročná Štístka, obrovsky „ceckatá“ Trafikantka či nymfomaniacká Liška. Ony, respektíve obmeny týchto žien, dotvárajú chod spoločnosti, striedanie ročných období, a teda samotný život v meste. Práve to tu Fellini geniálne nadčasovo zachytil a dotvoril to huncútskymi priateľstvami, ktoré sú hlavnými generátormi zážitkov a skúseností v dospievaní. Okrem prítomného erotizmu je film plný odkazov aj na rituály ako pálenie čarodejníc a lúčenie sa so zimou, ale aj odkazov týkajúcich sa talianskeho národného charakteru ako temperamentnosť, vitalita, afektovanosť, sexualita či fenomén matky, respektíve talianskeho manželstva.

Tri farby: Červená

Film Krzysztofa Kieslowského Tri farby: Červená z roku 1994 je posledným filmom v poradí z trilógie troch farieb Modrej, Bielej, Červenej. Každý z filmov Kieslowsého trilógie symbolizuje trikoloricky Slobodu, Rovnosť, Bratstvo. Jednotlivé filmy, respektíve farby, dokonale vystihujú každý z týchto pilierov. V Modrej sa po smrti manžela ponára do Slobody Juliette Binoche, v Bielej Rovnosť cieľavedome a dokonale nastoľuje Zbigniew Zamachowski voči Julie Delpy a v Červenej Bratstvo finalizuje svojich hrdinov.

Film Červená získal spomedzi najvýznamnejších filmových ocenení tri nominácie na Oscara, šesť nominácií na Césara, z ktorých zvíťazil len v kategórii najlepšia hudba“. Možno konštatovať, že tu narážame jednoznačne na akademické nedocenenie, a nevyvráti to ani niekoľko ďalších získaných filmových ocenení ako BAFTA, BODIL, Film Indipendent Spirit Award, Los Angeles Critics Assosiation a ďalšie. Film je ultimatívnou výpoveďou Kieslowkého. Logicky je v ňom často zobrazovaná červená farba. Symbolickosť Červenej sprevádza okrem úžasnej a oceňovanej hudby aj výtvarnosť, melanchólia, súcit, porozumenia a láska. Všetky tieto „krásne“ fenomény vstupujú do deja, kde starý sudca na dôchodku, geniálne stvárnený Jean-Louis Trintignanom, trávi svoj čas tým, že odpočúva telefonáty a preniká do života ľudí pohybujúcich sa v jeho okolí, až do času, keď do jeho života vstupuje mladá modelka, ktorú stvárňuje Irène Jacob.

Veľká nádhera

Film Paola Sorrentina Veľká nádhera z roku 2013 netreba nikomu predstavovať. Vizuálne extra podmanivý film s prvkami komédie i drámy, aj keď takéto žánrové zaradenia k takýmto úžasným dielam skrátka nepatria. Film Veľká nádhera získal množstvo filmových ocenení, spomedzi tých významnejších Oscara za najlepší zahraničný film i Európsku filmovú cenu v Berlíne. Pojednáva o novinárovi a bývalom spisovateľovi, ktorý žije, prežíva, raduje sa v Ríme, blúdi Rímom a dekadentne, no inteligentne dýcha rímsky bohémsky vzduch vyššej vrstvy. Film hovorí o hľadaní vlastnej existencie novinára Jepa Gambradellu majúceho slabosť pre krásne ženy, pre divoké a bohémske večierky, pre vyšší životný štandard, ktorý sa v rámci svojej inteligencie, vyššieho veku, starnúceho tela, šarmu a uchvacujúceho Ríma nachádza vo fáze neistej budúcnosti, melanchólie a nostalgie.

Do druhej podskupiny KRÁSNYCH, menej známych. menej obrazovo dokonalých, zato však dostatočne inteligentných a vyšinutých filmov sme zaradili tieto:

Kennedy a ja

Francúzsky film Kennedy a ja z roku 1999 od režiséra Sama Karmana je rovnomennou adaptáciou románu Jean Paul Duboisa. Film rozpráva príbeh spisovateľa, ktorý si izolovaný vo svojej pracovni uvedomuje, že by mal konečne dokončiť svoje dielo. Ženatý otec rodiny je však ironický, apatický a bez ilúzií. Až jedného dňa sa rozhodne navštíviť psychoanalytika, ktorý by mu mal s jeho situáciou a zároveň úlohou dokončiť dielo pomôcť. Počas sedení a rozhovorov sa dozvedá, že vo vačku nohavíc psychoanalytika sa ukrýva mystérium, ktoré spisovateľa totálne pohltí a stáva sa jeho absolútnou obsesiou. Ide o hodinky, ktoré mal J. F. Kennedy v deň svojho úmrtia v roku 1963 na ruke. Spisovateľa Polarisa dokonale (ako vždy, a to bohužiaľ, či našťastie) stvárňuje Jean-Pierre Bacri a jeho manželku s noblesou Nicole Garcia.

Chuť tých druhých

Film z roku 2000 Chuť tých druhých – alebo, ak chcete v origináli, vzhľadom na rôzne ďalšie existujúce preklady ako napríklad Niekto to rád inak – Le goût des autres, je filmom manželskej autorskej dvojice Agnès Jaoui a Jean-Pierre Bacriho, ktorí dokonalým a Césarom oceneným scenárom opisujú stret rôznych charakterov z rôznych spoločenských prostredí a úrovní. Film je klasifikovaný ako štúdia medziľudských vzťahov, kde hrdinov je viac, no ústredným hrdinom, znova dokonalo stvárneným Jean-Pierre Bacrim, je melancholický továrnik a podnikateľ, ktorý sa v rámci hľadania svojej cesty snaží získať si priazeň herečky zo zapadnutého divadla. Objedná si u nej teda kurzy angličtiny. Okolo tejto historky sa odvíja viacero príbehov súvisiacich postáv ako napríklad príbeh továrnikovej manželky, príbeh jeho telesného strážcu či príbeh šoféra. Kurzy angličtiny, výslovnosť „the“, fajčenie trávy, divadelne predstavenia a „kvalifikované“ rozoberanie hier… Film je citlivým, inteligentným, žánrovo nezaraditeľným počinom s výbornými hereckými výkonmi, spomedzi ktorých získali Gérard Lanvin a Anne Alvaro Césarov za herecké výkony vo vedľajších úlohách. Film pohltí vnímavého diváka svojou inteligenciou a donúti ho zamyslieť sa nad správaním sa a podstatou medziľudských vzťahov.

Janis a John

Film Janis a John je film Samuela Benchetrita z roku 2003. Pablo Sterni je poisťovací agent, ktorý žije so svojou manželkou monotónny život v monotónnej prímestskej parížskej rezidencii. V nelichotivej rodinnej finančnej situácii sa rozhodne blafovať a vystavuje fiktívnu poistku starému pánovi Cannonovi na jeho Aston Martin, ktorý pán Cannon vôbec nepoužíva a je permanentne zaparkovaný v jeho garáži. Až jedného dňa Aston Martin ktosi odcudzí. Našťastie sa nájde, avšak s poškodeniami, a pán Cannom logicky očakáva poistné plnenie. To je však problém, keďže peniaze, ktoré pán Cannon roky platil na údaje uzatvorenú poistku, si Pablo Sterni nechával pre seba. Jedinou možnosťou ako neskončiť vo väzení, je teraz preňho dostať sa k peniazom, ktoré škodu na aute pokryjú. Jeho bratranec, frčiaci 30 rokov na LSD, prevádzkuje svoj obchodík so suvenírmi a platňami Janis Joplin a jedine v čo verí a túži, je návrat samotných Janis Joplin a Johna Lennona. Bratranec zdedil milión frankov. Pablo Sterni dostáva, nápad ako sa k peniazom dostať. Svoju monotónnu manželku transformuje na Janis Joplin a neobsadzovaného nezamestnaného herca obsadzuje do úlohy Johna Lehnona.

Dej však naberie trochu iný smer. Obaja sa zhostia svojej úlohy svedomito až do tej miery, že jej postupom času začnú podliehať. Film je dokonale obsadený, keďže Pabla Sterniho stvárňuje Sergi Lopez, manželku Marie Trintignant, pre ktorú bol Janis a John posledným filmom (neskôr podlieha zraneniam z pádu po bohémskej roztržke a udretí zo strany jej vtedajšieho partnera a geniálneho hudobníka Bertranda Cantata). Pána Cannona stvárňuje otec Marie Trintignan Jean Louis, bratranca Christopher Lambert a Johna Lehnona Francois Cluzet.

Na záver sa patrí spojiť obe podskupiny do seba a zapriať už príjemné pozeranie so silnými emocionálnymi zážitkami. Aj tu však bude skupinové zaradenie opäť namieste, keďže je vysoko pravdepodobné, že zatiaľ čo filmy z prvej skupiny budú v spomínanom meradle strednej Európy ľahšie dostupnejšie, nebude to tak v prípade filmov z podskupiny druhej.

No aj napriek tomu: Príjemné filmové zážitky!

Autor článku je filmový nadšenec, windsurfer, milovník silného Bordeaux a francúzskej kultúry.