Francúzsko je nepochybne úžasné. Spoznať mentalitu národa a skutočné krásy každej krajiny je však možné iba pri dlhodobom pobyte. O živote v meste Toulouse na juhu Francúzska som sa pozhováral s Monikou Martiškovou, pre ktorú je cestovanie a spoznávanie jednou z najobľúbenejších „voľnočasových” aktivít.
Čo vás priviedlo do Toulouse? Bola to náhoda, alebo výsledok dlhodobého snaženia?
Pre mňa malo vždy všetko francúzske určitý špecifický „šmrnc” a Francúzsko ma odjakživa lákalo. Rozhodla som sa na určitý čas čiastočne zabudnúť na pracovné povinnosti na Slovensku a venovať sa na 100 percent štúdiu – moja voľba padla na francúzsky Toulouse. Rozhodla som sa tak preto, že je to jedna z najjednoduchších ciest ako sa takmer dokonale naučiť ďalší jazyk, spoznať krajinu z iného ako „turistického” pohľadu a načerpať aj skúsenosti v pracovnej oblasti.
Akí sú v skutočnosti bežní Francúzi? Pre našinca je synonymom tejto krajiny najlepšie víno, pravé šampanské, romantika v Paríži a umenie vo všetkých možných podobách. Sú bežní Francúzi skutočne oddanými priaznivcami vínneho moku a gurmánmi?
Samozrejme, Francúzi majú radi kvalitné jedlo. Potrpia si na kvalitné pečivo, syry a ako inak – aj na víno. Na druhej strane, aj tu môžete v obchodoch nájsť stále viac polotovarov. Preto je niekedy lepšie urobiť si výlet na francúzsky vidiek, kde môžete nájsť malé súkromné vínne pivničky s veľmi kvalitným a unikátnym vínom a často aj ďalšími produktmi z vína, napríklad džemom, ktorý sa najčastejšie podáva k syrom a mäsu. Áno, Francúzi sú naozaj gurmáni a ak vám táto kombinácia príde zvláštna, musíte ochutnať naozajstný francúzsky syr a pravý francúzsky „confiture” (džem). Je to vynikajúce!
Aký je pohľad Francúzov na luxus? Pokiaľ ide o módu, zrejme si na štýl a kvalitu potrpia, alebo sa mýlim?
Pohybujem sa najmä medzi mladými ľuďmi a musím povedať, že elegancia tu napodiv veľmi veľkú rolu nehrá. Je však pravdou, že veľká väčšina Francúzok by si mohla na seba obliecť hocičo a pôsobili by veľmi elegantne. Klobúk dolu pred prirodzenou francúzskou eleganciou. Keď k tomu primiešate francúzsky šarm, prvý dojem z Francúzov je priam dokonalý. A čo sa týka výberu oblečenia, netreba pochybovať o tom, že je si tu z čoho vyberať, od svetových značiek až po modely v malých nenápadných butikoch, originálne kúsky, ktoré si odtiaľto určite odnesiem.
Francúzsko je obľúbenou dovolenkovou destináciou Slovákov. Stráviť však v krajine pár dní či týždňov je trochu „iná káva”, ako tu žiť niekoľko mesiacov. Sprevádzala vašu adaptáciu na Francúzsko nejaká forma kultúrneho šoku?
Neviem, či by som to zrovna nazvala kultúrnym šokom, ale je pravdou, že na mnohé veci som si tu musela zvyknúť. Asi najhoršie na mňa zapôsobil ich zvyk nepracovať v nedeľu. V nedeľu tu totiž nie je otvorené nič, žiadny obchod, kaviareň, nepracuje naozaj nikto. A zvyknúť si na to, že nákup treba stihnúť do soboty a keď nie, tak až do pondelka rána nemáte čo jesť, to mi dalo námahu. Tiež si tu veľmi nelámu hlavu s presnosťou…. 15 minút nehrá rolu, platí to o škole a začiatku prednášok, ale aj o otváracích hodinách v niektorých úradoch a kanceláriách.
Je pravda, že Francúzi sú veľkými národovcami a odmietajú prenikanie americkej kultúry do svojich životov? Veľa ľudí sa pri pobyte v tejto krajine stretne aj s jazykovou bariérou – angličtinu vraj miestni veľmi neobľubujú…
To je pravda, s angličtinou tu veľmi nepochodíte. Ale pravdupovediac, nechýba mi to. Po dvoch mesiacoch tu už ani ja nemám chuť hovoriť po anglicky. Je tu totiž taká zvláštna atmosféra alternatívnej kultúry a snahy ukázať, že existuje aj ďalší svetový jazyk – francúzština. Na mojej univerzite študuje množstvo ľudí z celého sveta a medzi sebou sa rozprávame po francúzsky. Napriek tomu, že niekto hovorí lepšie po anglicky, uprednostňuje komunikáciu vo francúzštine, skrátka sa tu necháte ľahko nakaziť francúzskou atmosférou. Občas vás však táto nálada prejde, keď náhodou prejdete okolo « fast foodu » (áno aj tu ich je požehnane) a vidíte tie davy čakajúce na hamburger…. Žiaľbohu, najmä mladí Francúzi sú už trochu inde a ako ste to nazvali, tomu prenikaniu americkej kultúry sa až tak nebránia.
Žijete v Toulouse – jednom z najväčších miest vo Francúzsku. Čím na vás zapôsobilo a naopak – čo vám tam nevyhovuje?
Napriek tomu, že Toulouse je štvrté najväčšie mesto vo Francúzsku, má niečo vyše milióna obyvateľov, vôbec tak nepôsobí… Samotný Toulouse má niečo vyše 400 tisíc obyvateľov a len malé mestečká, ktoré s ním urbanizáciou splynuli, z neho urobili metropolu. Toulouse je veľmi špecifický, volajú ho „La ville rose” (ružové mesto), pretože väčšina budov nemá omietku a sú teda len z tehál. Nenájdete tu ani veľa výškových, sklenených budov, ako vo väčšine veľkých európskych miest. Možno preto sa mi to mesto zdalo zo začiatku veľmi zvláštne, malé a také neusporiadané. Avšak teraz môžem povedať, že je to veľmi sympatické mesto z množstvom usmievavých ľudí. Okrem toho je toto mesto poznačené výraznou študentskou atmosférou. Je to druhé najväčšie univerzitné mesto, hneď po Paríži, žije tu spolu viac ako 100 tisíc študentov. Navyše sa tu nachádza jeden z najnovších dopravných systémov vo Francúzsku. V roku 2003 tu dokončili výstavbu metra, ktoré tak spojilo všetky časti Toulouse a uľahčilo obyvateľom premiestňovanie sa z jedného konca na druhý. Na tomto systéme je špecifické, že metro jazdí úplne bez vodičov a všetko je riadené automaticky. Je to naozaj rýchly a efektívny systém.
Je podľa vás Toulouse zaujímavou destináciou z pohľadu turizmu?
Určite áno. Napriek tomu, že sa nenachádza pri mori, má bohatú históriu, množstvo múzeí, kostolov a úzkych sympatických uličiek na nočné prechádzky. Navyše, večer sa tu určite nebudete nudiť, množstvo kaviarničiek a barov vás nakazí uvoľnenou atmosférou. A stretnete tu množstvo národností a rôznych kultúr z celého sveta.
Celý svet momentálne žije hospodárskou krízou. Sú jej dôsledky badateľné v bežnom živote vo Francúzsku?
Francúzi sú známi najmä obľubou v organizovaní štrajkov a protestov. Len od vtedy, čo som tu, sa ich konalo niekoľko. Najmä proti reforme vysokoškolského vzdelávania, ale aj jeden generálny štrajk, proti zhoršujúcim sa podmienkam života obyvateľov. Rozprávala som sa napríklad s jedným obyvateľom Toulouse, ktorý pracoval v dodávateľskej spoločnosti pre Airbus, no v čase, keď som ho stretla spomínal, že o kontrakt zatiaľ prišli a zatiaľ je na neplatenom voľne. A som si istá, že nebol jediný, čo sa nachádzal v takejto zložitej situácii.
O zhoršujúcom stave svedčí aj miera nezamestnanosti, ktorá sa podľa posledných štatistík vyšplhala na vyše 8 %, čo je naozaj veľa. Myslím, že dôsledky krízy sa Francúzska naozaj výrazne dotknú a ľudia to patrične dajú najavo v uliciach, ako je tu zvykom.
František Kvarda Photos: Monika Martišková