Autentické príbehy, nadčasové témy

Husľový virtuóz s červenými vlasmi

0

Rok 1741 sa zapísal do kroník inštrumentálnej hudby čiernymi písmenami. Svet prišiel o výnimočného umelca, ktorého bohatá tvorba dokáže aj po viac než 200 rokoch rozveseliť a rozohriať nejedno ľudské srdce. Na večný odpočinok sa pobral „maestro” Antonio Vivaldi.

Je smutné, že práve v okamihu blížiaceho sa konca nezneli v ušiach talianskeho husľového virtuóza príjemné slová uznania a chvály, také akých sa v najslávnejších rokoch napočúval naozaj dostatok. Vo Viedni, kam sa „maestro” na sklonku života uchýlil, zomieral opustený, v chudobe a postupnom zabudnutí. Keby však len tušil, že jeho meno v očiach verejnosti na význame ešte raz predsa len stúpne, odcházal by spokojne, s jemným úsmevom na perách…

O Antoniovi Vivaldim, narodenom v roku 1678 v romantických Benátkach, sa hovorí najmä ako o geniálnom hudobníkovi, skladateľovi, či husľovom virtuózovi. Už menej známa je skutočnosť, že študoval teológiu a ako 25 ročný vstúpil do služieb cirkvi. V rodnom Taliansku ho miestni obyvatelia radi prezývali „Prete rosso”, čo v ich reči znamenalo „červený kňaz.” Na prvý pohľad nevšedné pomenovanie vychádzalo z istej zvláštnosti. Vivaldiho vlasy mali špecifický, ohnivý nádych, ktorý vzbudzoval u niektorých ľudí nemalú pozornosť. Túto estetickú „odlišnosť” dokonca neváhali využiť vo svoj prospech závistliví talianski kňazi ako zámienku pre vlastnú intrigu. Vivaldi bol nadaný, úspešný a v tom čase aj obľúbený človek, preto sa ho pokúšali zdiskreditovať falošným obvinením z čarodejníctva. V kliatbami a poverami opradenom 18. storočí nebolo „spriahnutie sa s diablom” ničím výnimočným a mnoho nevinných ľudí skončilo vlastnú životnú púť predčasne na hranici. Rovnakému osudu takmer neunikol ani Vivaldi. „Maestrovi” sa však predsa len podarilo preľstiť svojich odporcov a definitívne opustiť Taliansko. Nasledovali cesty po Európe, hovorí sa, že jedna z nich ho zaviedla i do stovežatej Prahy.

Aj napriek tomu, že v rodnej krajine musel Vivaldi bojovať proti mnohým nepriateľom, na Apeninskom polostrove prežil najúspešnejšie roky svojho života. Väčšinu z nich zasvätil hudbe, pretože pozície cirkevného hodnostára, ktorú vykonával v kostole Santa Maria della Pietá jeden a pol roka,  sa musel kvôli zdravotným problémom vzdať. Kňazom však aj napriek tomu ostal.

Odklon od „božských” povinností znamenal, že vo Vivaldiho živote získala prioritné postavenie hudba. „Maestro” bol nadaný už od útleho detstva, veď ako malý chlapec hrával v orchestri San Marco, kde príležitostne zastupoval vlastného otca. Neskôr pôsobil aj ako učiteľ hry na husle a viedol dievčenský orchester Ospedale della Pieta, ktorý sa práve za jeho angažovania stal v Taliansku mimoriadne úspešným hudobným telesom. Obdobie medzi rokmi 1704 až 1716 sa považuje za Vivaldiho najplodnejšie a najtvorivejšie. V tom čase sa zrodila „maestrova” prvá opera Ottone in villa, verejnosť sa taktiež oboznámila s mnohými jeho čarovnými husľovými sonátami a koncertmi. Genialita Antonia Vivaldiho sa prejavovala nielen v kvalite diel, ale aj v štýle práce, resp. rýchlosti akou pri nej postupoval. Na napísanie opery mu stačil jeden týždeň, s koncertom si poradil dokonca za jeden deň. Za jeho skomponovanie si zvyčajne pýtal honorár vo výške jednej guiney, čo bola v tom čase mimoriadne vysoká suma. Za 63 rokov jeho života uzrelo svetlo sveta približne 712 hudobných diel, z toho okolo 500 koncertov.

Vivaldi za svojho života vyzdvihol význam sólového koncertu a začlenil ho medzi hlavné hudobné formy. Stal sa obrovskou inšpiráciou pre neskorších umelcov, výrazne ovplyvnil aj tvorbu Johanna Sebastiana Bacha, ktorý neváhal transkribovať viaceré „maestrove” koncerty pre organ a čembalo.

Život Antonia Vivaldiho v skratke:
–    Plným menom Antonio Lucio Vivaldi sa narodil 4. marca 1678 v Benátkach
–    Otec Giovanni Battista Vivaldi bol husľový virtuóz, matka Camilla, dcéra krajčíra.
–    V detstve bol Vivaldi chorľavý – pravdepodobne trpel na Anginu Pectoris alebo astmu
–    Študuje teológiu v dvoch farnostiach v blízkosti Benátok, ako cirkevný hodnostár pôsobí rok a pol.
–    Od roku 1704 do 1716 sa angažuje v Ospedalle della Pietá, s krátkym prerušením medzi februárom 1709 až septembrom 1711)
–    Po odchode z Ospedalle della Pietá sa z neho stáva maestro de’ concerti, popri tom je zároveň impresáriom v Theater San Angelo.
–    V roku 1917 sa už hrdí titulom maestro di Capella, komponuje v službách princa Phillipa von Hesse-Darmstadt v meste Mantua. V tomto období vznikajú husľové koncerty známe pod názvom 4 ročné obdobia.
–    V roku 1726 pôsobil v benátskom Teatro Sant Angelo ako hudobný riaditeľ, neskôr spoznáva 16-ročnú sopranistku francúzskeho pôvodu Annu Giró, ktorá ho sprevádza spolu so sestrou na cestách po Európe.
–    28. júla 1741 Vivaldi vo Viedni zomiera, presne o deväť rokov ho nasleduje jeho veľký obdivovateľ Johann Sebastian Bach.
–    Medzi skladateľove najvýznamnejšie diela patrí zbierka 12-tich koncertov „Skúška harmónie a invencie”, ktorej súčasťou sú vo svete preslávené „4 ročné obdobia”, ďalej koncert s názvom „Harmonický nápad” a opera „Zúrivý Roland.”

Marcel Letko                                    Photos: Wikimedia Commons, Ľubomír Karšai