Free Porn





manotobet

takbet
betcart




betboro

megapari
mahbet
betforward


1xbet
teen sex
porn
djav
best porn 2025
porn 2026
brunette banged

Autentické príbehy, nadčasové témy

Jemné, snové, rozprávkové. Navštívili sme Múzeum Matiju Skurjeniho neďaleko chorvátskeho hlavného mesta Záhrebu

- Reklama -

Text: Redakcia/Ante Žaja

Odjakživa ma fascinovala tvorba Josefa Ladu a úžasne farebné štylizované obrazy českej dediny. Hlavne tie zimné. Vzbudzujú vo mne nostalgiu a spomienky na Vianoce, ktoré som ako dieťa priam túžobne očakávala. Na adventný kalendár plnený čokoládkami, pečenie medovníčkov, na papierový betlehem rozložený pod vyzdobeným stromčekom, na farebné retro svetelné reťaze, ktoré za presklenými dverami v prítmí vyžarovali tajomné a sľubné svetielka. Na čerstvo napadnutý sneh, ktorý sa do rána držal sa na cestách aj chodníčkoch, lebo veď kto by ho už na Štedrý večer na dedine odhŕňal…

S umením Matiju Skurjeniho som sa prvýkrát stretla pred niekoľkými rokmi a jeho obrazy si ma okamžite získali svojou poetikou a nežnosťou. Hoci od ladovskej insity majú pomerne ďaleko, rovnako sa v nich často opakujú námety dediny a prírody. Tajuplné rozprávkové bytosti, lietajúce postavy i divoké kone strieda realita krajiny so svojou prepracovanou architektúrou, viaduktmi, mostami a železnicami. Pozerať sa na svet očami Matiju Skurjeniho znamená vnímať farby, hĺbku a KRÁSU.

Matija Skurjeni sa narodil v chorvátskej Veternici v roku 1898. Bol samouk a úžasne imaginatívny umelec, ktorého maľované ilustrácie vlastných snov a nočných prízrakov nadchli v roku 1962 členov avantgardného surrealistického hnutia. Tento skromný zamestnanec železníc, ktorý bol kedysi pastierom, baníkom, či maliarom stien, s ledva ukončenou štvorročnou školou, sa vážne začal venovať maľbe až po odchode do dôchodku v roku 1956.

Je síce pravda, že už predtým často kreslil a maľoval (veľmi úspešný portrét syna z roku 1937, ktorý odhaľuje jeho neobyčajný talent, je vystavený v Múzeu Matija Skurjeni), ale až keď získal istotu a presvedčivosť a prekonal traumy minulosti, dokázal zhmotniť svoje vízie, spomienky a sny do jedinečných diel a získať národné i medzinárodné, priam hviezdne úspechy a slávu. A všetko sa to začalo priam neuveriteľne, keď Radovan Ivšić, významný básnik, dramatik a sekretár hnutia Surrealisti, videl Skurjeniho diela a uverejnil o ňom článok s reprodukciami v surrealistickom časopise La Brèche v roku 1962.  Pri príležitosti jeho prvej parížskej výstavy „otec surrealizmu“ Andre Breton napísal do knihy návštev slávnu poznámku „la peinture enchanteé“ (začarovaný obraz). Potom nasledovala veľmi pozitívna kritika člena hnutia Jose Pierra („Skurjeni alebo stav milosti“)  v známom časopise Combat-Art, No. 95 a o rok neskôr usporiadal Rudolf Zwirner v Kolíne Skurjeneho samostatnú výstavu, ktorá pritiahla pozornosť nemeckých galérií a zberateľov jeho maľby. Celý tento medzinárodný úspech, priateľstvo s najväčšími umelcami hnutia surrealistov, bol zavŕšený prezentáciou autorových diel v roku 1970 na výstave Surrealism? v štokholmskom Moderna Museet.

Matija Skurjeni tvoril vo veľmi búrlivom období poznačenom násilím a hrôzami druhej svetovej vojny i následným povojnovým rozdelením Európy na dve časti. Obdobie strachu a veľkej chudoby, ako aj zranenie a kruté zážitky v zákopoch prvej svetovej vojny z neho urobili pravého pacifistu. V ponurom priestore naplnenom sivosťou všetkých odtieňov sa obracal k svetlu a k prírode a v kontakte s drsnou skutočnosťou hľadal východiská vo svete podvedomia a snov.

Zaujímavosťou je, že vždy po prebudení prepísal Skurjeni svoj sen do malého notesa a počas dňa naskicoval jednoduchú kresbu, ktorá, ak ho dostatočne inšpirovala, sa neskôr zmenila na veľký obraz. Takto sa vytvoril antologické diela, ktoré sú jedinečným svetovým umeleckým dedičstvom.

Matija Skurjeni zomrel v Zaprešići v roku 1990. Práve v tomto mestečku pár kilometrov od chorvátskeho Záhrebu sa dnes nachádza jeho múzeum, ktoré dokumentuje jeho život a tvorbu. V prípade, že budete mať cestu do Chorvátska, návštevu múzea vrelo odporúčame.

Foto: Múzeum Matija Skurjeni/Tošo Dabac

- Reklama -

Súvisiace príspevky

- Reklama -