V živote novinára sa vždy udeje niekoľko zaujímavých momentov, ktoré sa mu zafixujú navždy do pamäte. Buď mal to šťastie, že sa stretol so žiarivou hviezdou šoubiznisu, alebo získal rozhovor so zaujímavým biznismenom. Mne sa podarilo stretnúť v prvom rade s úžasným človekom a takisto úspešným biznismenom, ktorý vo mne vyvolal záujem o krajinu, ktorej som v minulosti nevenoval prílišnú pozornosť. Majiteľ spoločnosti United Industries a.s. Eduard Šebo si tajomnú a zároveň perspektívnu Čínu obľúbil, a dnes v tejto krajine začína budovať novú vinársku budúcnosť.
Vaša spoločnosť United Industries sa môže pochváliť zaujímavým portfóliom. Od stavebníctva, developerskú činnosť, cez zdravotnícke pomôcky, potravinárstvo a vinárstvo. Mohli by ste nám odhaliť aspoň čiastočku informácií zo zákulisia Vašej spoločnosti?
Je pravdou, že United Industries a.s. je zmesou viacerých „industrií”, ktorým chýba vnútorný súvis a logika. Nakoniec to potvrdzuje aj samotný názov skupiny, čo v preklade znamená spojené „industrie”, respektíve výroby. Táto diverzifikácia má však aj svoje výhody, o čom sme sa mohli viackrát presvedčiť, a to najmä v krízových situáciách, prípadne pri silných cenových výkyvoch našich produktov.
Naša skupina vyšla z agrobiznisu, kde sme v prvej polovici 90-tych rokov začínali v cukrovarníckom sektore, a v ktorom sa nám podarilo získať kontrolu nad takmer 60 percentnou výrobou cukru na Slovensku. Zo šiestich cukrovarov sme kontrolovali štyri a v piatich sme mali percentný podiel. No nakoniec sme tento lukratívny biznis opustili, pretože sme boli nútení zareagovať na vtedajšiu situáciu na trhu. Slovensko bez ochranných opatrení muselo predávať svoj vyrobený cukor pod výrobné náklady a tak rýchle vyčerpať svoj pracovný kapitál, v dôsledku čoho sa väčšina cukrovarov zadlžovala v bankách. Výsledkom takejto politiky bolo, že väčšina cukrovarov zbankrotovala a táto tendencia ohrozovala aj našu skupinu.
Prečo ste potom opustili tento lukratívny biznis?
Spracovateľský priemysel bol po 90 roku minulého storočia vystavený neskutočným konkurenčným tlakom, pretože na domácom trhu sa predával cukor za svetové ceny, čo v normálnych ekonomikách sa považuje vždy za absurdné, pretože vždy ide o prebytky, ktoré producenti nevedia umiestniť na domácom trhu. Slovensko bez ochranných opatrení muselo predávať svoj vyrobený cukor pod výrobné náklady a tak rýchle vyčerpať svoj pracovný kapitál, v dôsledku čoho sa väčšina cukrovarov zadlžovala v bankách. Výsledkom takejto politiky bolo, že väčšina cukrovarov zbankrotovala a táto tendencia ohrozovala aj našu skupinu. V záujme ochrany našich cukrovarov sme boli nútení sa spojiť s nemeckou spoločnosťou Nordzucker a odpredať jej 50 percentný balík akcií. Nordzucker aj dnes predstavuje druhú najväčšiu cukrovarnícku skupinu v Európe. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie, pretože bez ich podpory a know-how by sme asi ťažko obstáli v konkurencii s britskými a francúzskymi skupinami, ktoré si rozdelili slovenský trh a predávali na našom trhu cukor o dve tretiny lacnejšie ako vo vlastných krajinách.
Je však známe, že vás zaujal aj čínsky trh. Čo vás priviedlo do tejto exotickej krajiny?
Čína patrí dnes nielen k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim krajinám, ale je to aj stará kultúra, ktorá má viac ako 5 000 rokov. Už samotný jazyk a najmä bizarné písmo musí každého človeka zaujať svojou neobyčajnosťou. Mňa Čína zaujala tým, že prišla s konceptom transformácie socialistickej ekonomiky na kapitalistickú bez toho, aby musela zásadným spôsobom znehodnotiť svoje aktíva, čo sa udialo vo väčšine krajín východného bloku, ktoré zdevastovali svoju výrobnú základňu v neuveriteľnom rozsahu. Prístupy, aké hlásal jeden štátny tajomník a ktoré adresoval aj slovenským cukrovarníkom: „Keď neviete vyrábať cukor za svetové ceny, tak pestujte banány” bolo a je výsmechom našej transformácie.
Kde vidíte kultúrne, filozofické, či ekonomické rozdiely medzi Európou a Čínou?
Myslím si, že kultúrny rozdiel medzi Čínou a Európou spočíva v poriadku, ktorý pre nich znamená principiálnu hodnotu. Jeho význam je nielen organizačný ale je určitým étosom a paradigmou, ktorej potrebu si až existenčne uvedomuje väčšina čínskeho národa, na rozdiel od nášho európskeho chápania poriadku, ako individuálneho nástroja efektivity a racionality.
Prisudzujem túto vlastnosť ctiť si poriadok tomu, že už v staroveku v Číne žilo takmer 40 miliónov ľudí. Takáto koncentrácia obyvateľov vytvára inú kvalitu, ktorá si vyžaduje relatívne vysokú organizovanosť a poriadok. V Európe, v našich „germánskych” končinách sme žili v hlbokých lesoch v jaskyniach, a našou hlavnou úlohou bola obrana našich hraníc či našich dolín pred vzdialenými obyvateľmi iných dolín.
Vo všeobecnosti sa tvrdí, že dostať sa na čínsky trh je veľmi obtiažne. Ako sa vám podarilo presadiť a čo bolo podľa vás základnou príčinou vášho úspechu?
Je pravdou, že existuje veľa bariér, ktoré musí Európan prekonať, ak chce podnikať v Čine.
Základným predpokladom úspechu však nie je ani objem peňazí, či veľkosť investície, ale skôr veľmi obyčajná ľudská vlastnosť, a tou je trpezlivosť. Čínsky úsmev, pritakávanie a ochota podpísať každú deklaráciu či memorandum, je pre nich príznačná, avšak k nejakému reálnemu výsledku to spravidla nevedie. Termíny, podklady, čísla v realite prestávajú platiť a vám nezostáva nič iné, iba urgovať a odvolávať sa na podpísané dokumenty. Druhá strana vám vždy ochotne vysvetlí, že všetky dohody platia, ale v súčasnosti sa vyskytli nejaké problémy, ktoré treba vyriešiť a potom sa samozrejme bude pokračovať ďalej. Až po niekoľkých rokoch som pochopil, že problémy v jasných dohodách sú však na to, aby ste spoznali svojho partnera ako jedná, keď sa veci nevyvíjajú tak, ako je to napísané. Písomné dohody a memorandá sa tak stávajú akýmsi testom, vašou osobnou skúškou, aby ste ukázali, čo vlastne po svojom partnerovi chcete, a aký ste v skutočnosti človek. Každému, kto chce ísť do Číny preto vždy radím – trpezlivosť, trpezlivosť a ešte raz trpezlivosť.
Čo je vašim hlavným predmetom podnikania vo veľkej Číne?
Jednou z hlavných aktivít skupiny je výroba vína z vlastných viníc. VÍNO NITRA, spol. s r.o. a CHATEAU MODRA, a.s. patria medzi významných producentov vína – čo sa týka množstva i kvality. Čína v spotrebe vína so svojimi 0,2 litra na hlavu zaostáva takmer stonásobne za slovenským občanom. Tento trh však v Čine rýchlo rastie, čo sa prisudzuje zvyšovaniu životnej úrovne strednej triedy. Zdá sa mi, že keby si čínsky občan mohol vybrať krajinu a spôsob života, vybral by si určite Európu. Všetko, čo má značku made in EU je považované za dobré a vysoko cenené. Preto aj víno, ktoré je pevnou súčasťou našej dvetisíc ročnej európskej kultúry, je produktom, o ktorú sa čínsky občan zaujíma a preto už dnes zvažuje či bude pokračovať v konzumácii tvrdého alkoholu, alebo prejde na víno.
Aký je stav vášho spoločného biznisu s Čínou?
Minulý rok v októbri som sa zúčastnil slávnostného otvorenia spoločného závodu Zhongjie – Nitra. Bol navrhnutý šanghajským architektonickým ateliérom a je obrazom spojenia ázijskej predstavy bohatstva a pohody, ako aj európskej elegancie. Myslím si, že iba ťažko by sme v Európe alebo v Amerike hľadali podobný závod. To, že v pivnici sú lustre a všade veľa mramoru je „message”, že demonštrácia úspechu veľkorysosti a bohatstva k vínu patria.
Aký je výrobný program tohto závodu a na aký typ vína sa chce orientovať?
Tento závod je postavený na dovozoch vína z Európy a konkrétne zo Slovenska.
Treba však povedať, že pedologické a klimatické podmienky regiónu, kde stojí náš závod, nie sú celkom vhodné na pestovanie viniča. Nadmorská výška dva metre a vysoká, veľmi často slaná hladina spodných vôd, spolu s tuhými zimami a mrazmi pod -20oC nepredstavuje práve najideálnejšie miesto na výsadbu viníc. Náš spoločný závod Zhongjie – Nitra sa preto koncentruje na dovoz kvalitných vín zo Slovenska. Na druhej strane sa čínsky partner rozhodol pre majetkový vstup do našich viníc v Galante. Myslíme si, že práve takéto majetkové prepojenie ponúka dobrú perspektívu pre nás, aj pre čínskeho partnera, aby sme uspeli na čínskom trhu.
Ako vnímajú Číňania víno a ako ho prijímajú?
Je pravdou, že existuje obrovské množstvo Číňanov, ktorí žiadne víno ešte nechutnali. A jediné víno, ktoré ochutnali, je slivkové víno. Dnešná situácia sa však rýchlo mení a mnohí Číňania sa stali už aj znalcami dobrých vín. Spravidla sa však jedná o scestovaných biznismenov, ktorí majú dobrý prehľad o vínach z celého sveta. Väčšina Číňanov sa však orientuje v záplave ponúkaných vín v obchodoch podľa ceny a podľa značky. Čím je víno drahšie, tým si Číňania myslia, že musí byť aj lepšie. Poukazuje to na skutočnosť, že víno nie je len o zdravom životnom štýle, ale je aj prejavom spoločenského statusu jeho konzumentov. Víno pre Číňanov spravidla nie je ešte čímsi prirodzeným, čo patrí ku každému jedlu, či ku každému stretnutiu, ale stále je skôr symbolom, ktorý má vypovedať o jeho konzumentoch.
Okrem ceny je veľmi dôležitá i značka, krajina a počet medailí, ktoré víno získalo na svetových súťažiach a za takéto vína sú ochotní zaplatiť i horibilné ceny. Naša politika vychádza skôr z toho, že chceme ponúkať špičkovú kvalitu. Napríklad, teraz im posielame kontajner Chardonay ročník 2012, ktoré získalo zlatú medailu na svetovej súťaži vín v Paríži, avšak za ceny, ktorú sú dostupné pre čínsku strednú triedu. Je to však beh na dlhé trate a bude si vyžadovať ešte veľa trpezlivosti, aby sme sa z dnešných stotisíc litrov vína, ktoré každoročne predáme, dostali aspoň na 1 milión litrov vína, čo by zodpovedalo veľkosti našej spoločnosti.
Vedeli by ste si predstaviť dlhodobý pobyt v Číne?
Z hľadiska životných podmienok by som nevidel nejaký zásadný rozdiel. Dnes si v Číne môžete vybrať a kúpiť byty a domy, ktoré spĺňajú požiadavky najvyššej architektonickej kultúry a elegancie, ako aj komfortu pre najnáročnejších klientov. Takéto rozhodnutie však nie je vecou osobného rozhodnutia, ale je závislé od konsenzu manželky, detí… a taký konsenzus sa dnes ešte nenašiel.
Máte nejaký vnútorný nesplnený cieľ?
Ak by som to mal vzťahovať iba na Čínu, tak dostať náš biznis aspoň na úroveň predaja jedného milióna litrov vína ročne. Privátne, keby moji chlapci absolvovali nejaký ten rok základnej školy v Číne. Považoval by som to za veľký kultúrny skok a za malý príspevok ku globalizácii a k ich utvrdeniu, že nie je nad naše krásne Slovensko.
Aký je váš život po práci?
Je pravdou, že väčšinu času trávim v práci a iba málokedy je to menej ako dvanásť hodín. Nehovorím, že je to vždy radosť, ale určite netrpím tým, že by som sa musel nútiť do svojich pracovných povinností. Moja práca je starosť o moje projekty a radosť z toho, že chodia, alebo budú chodiť po „vlastných nohách.” Pred dvoma rokmi som prerušil štúdium teológie na UK na teologickej fakulte, kde som diaľkovo ukončil 5 semestrov. Avšak z hľadiska času si to dnes nemôžem dovoliť. Toto štúdium som si mohol dovoliť v dobách vrcholiacej krízy, kedy sa všetok biznis takmer zasekol a všetci sme sa venovali iba reštrukturalizáciám a znižovaniu nákladov. Dnes však už nejde iba o šetrenie, ale o hľadanie odpovede, ako a s akými produktmi môžeme uspieť na trhu. Takéto úlohy si však vyžadujú celého človeka. Keby všetky spoločnosti fungovali a boli schopné „drať sa vpred”, určite by som sa rád vrátil k Starému i Novému zákonu a k filozofii, ktorú som aj vyštudoval.
Peter Fritz Photos: Archive