Text: Jozefína Gregorová
Foto: Slovart
ZRAK Zmysel, vďaka ktorému sa svetlo, tiene, farby a objekty stávajú reálnymi obrazmi.
CHUŤ Zmysel, vďaka ktorému jedlo na jazyku nie je len hmota, ale stáva sa zážitkom.
SLUCH Zmysel, vďaka ktorému dokážeme nielen komunikovať, ale aj vnímať krásu hudby a zvuky prírody.
HMAT Zmysel, vďaka ktorému sa dotyk stáva potešením, pocitom tepla a blízkosti.
ČUCH Zmysel, vďaka ktorému zistíme, že pachy navôkol nás majú vôňu domova, pohody či lásky.
Rozmýšľali ste, aké by to bolo žiť bez niektorého z našich zmyslov? Alebo, naopak, aké by to bolo, keby sme mali niektorý zo zmyslov tak štyrikrát silnejší ako ostatné? Literatúra nám dokáže nielen priblížiť život ľudí, ktorí nemajú niektoré zmysly vôbec, ale aj ponúknuť pohľad na tých, ktorí majú špeciálne zmysly.
Uvažovať o knihách v tendenciách zmyslov sa mi najprv zdalo skoro nemožné, po chvíli som si však uvedomila, že knihy často apelujú na viac zmyslov naraz. Napríklad kuchárske knihy, „útočia“ nielen na naše chuťové poháriky, ale aj na naše oči. Doslova vieme ochutnávať jedlo zrakom.
ZRAK
Kto by nepoznal príbehy malých dievčatiek Mimi a Lízy. Kniha Mimi a Líza vznikla podľa rovnomenného animovaného seriálu, ktorý vysielala RTVS. A práve vtedy, na Vianoce 2013, sa začal príbeh týchto neobyčajných dievčat. Jedna má oči stále zatvorené a druhá ich má otvorené dokorán. Obidve sa pozerajú, spolu však vidia. Táto detská kniha približuje malým aj veľkým čitateľom život nevidiacich ľudí. Robí to veľmi láskavo a vyzdvihuje silné stránky tých, ktorí vidia hmatom, ušami, čuchom a chuťou.
„V mojom meste sú všelijaké domy. Tehlové, kamenné, betónové. Niektoré sú hladké, iné majú zasa hrboľaté steny. Sú vysoké. Viem to, pretože vtáčiky, čo čvirikajú na strechách počujem dosť slabo.“ Takto opisuje svet okolo seba Mimi, ktorá žije vo svete za zavretými očami. No jej svet vôbec nie je nudný a čiernobiely. Spolu s neposednou Lízou spoznávajú susedov a prežívajú dobrodružstvá, kde zrak zrazu nie je taký dôležitý. Autorky Katarína Kerekesová, Katarína Moláková a Alexandra Salmela nám priniesli jednu z najkrajších rozprávok o tom, že byť iný nie je zlé.
Chcete vedieť, ako vidieť to, čo ešte neexistuje a ako bojovať za svoje sny? Inšpiratívny román Vzdialenosť medzi mnou a čerešňou je o deväťročnom dievčati Mafalde, ktoré má rado školu, futbal a svojho kocúra. Avšak o niekoľko mesiacov už nič z toho neuvidí. Postupne totiž prichádza o zrak, a preto si zaviedla denník, do ktorého si postupne zapisuje všetky veci, ktoré viac nebude môcť robiť. Napríklad počítať hviezdy a hrať futbal. Mafalda však vďaka svojej rodine a priateľom zistí, že na svet sa dá pozerať aj iným spôsobom. K čerešni sa naučí odhadnúť vzdialenosť podľa vône jej kvetov a napíše si nový zoznam. Zoznam vecí, na ktorých jej záleží. Aj táto kniha od Paoly Peretti je o tom, že niekedy jeden chýbajúci zmysel vedia nahradiť iné. Tento príbeh je o strácaní a nachádzaní. Zmierení sa s tým, že zrak ktorý Mafalda doteraz mala, bude onedlho nenávratne preč a ona musí nájsť silu ostatných zmyslov.
Ľudia obratí o zmysel zraku sú aj v knihe Mesto slepých. Katastrofická vízia sveta postihnutého náhlou epidémiou slepoty, ktorá sa šíri pohľadom a v krátkom čase jej podľahne celé mesto. Teda okrem jednej ženy, ktorej zrak ostal a jej očami aj čitateľ vníma svet zakliaty v slepote. Na začiatku je tu akási ľahostajnosť, ktorú neskôr nahradí strach. Pomocou rozprávačky nám autor ukazuje, že je lepšie byť slepým medzi slepými ako jediným človekom, ktorý sa na to musí pozerať. Vo chvíli keď si ľudia uvedomia, že ich ostatní nevidia a ich konanie ostáva nikým nepozorované, prejavuje sa ich pravá povaha. Slepota v tomto diele nie je len chorobou, ale aj metaforou. Slepci vidia nie čiernu tmu, ale bielu hmlu. Tak ako slepota prišla, tak aj odišla. Bez dôvodu a bez vysvetlenia. Ľudia nájdu svoje mesto zničené, spustošené a ostáva im len zahanbenie. Autor José Samarago je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1998.
Knihy ale nemusia len rozprávať o chýbajúcom zmysle, ale na druhej strane môžu niektoré zmysly aj potešiť. Prekrásne obrazové knihy sú radosťou pre náš zrak. Pavel Scheufler vytvoril nádhernú publikáciu historických fotografií hlavného mesta Českej republiky – Praha za císaře pána. Z tej je ešte na sklonku monarchie cítiť majestát starých čias, ale už sa premieňa na novodobú metropolu. Na mieste židovskej štvrte vznikajú široké bulváre, medzi oboma brehmi sa klenú moderné mosty, na stanicu prichádza prvý parný vlak z Viedne. Kým ešte nedávno sa tu prechádzal cisár so svojou gardou, onedlho prišlo k vyhláseniu republiky a mariánsky stĺp na Staromestskom námestí s hrmotom padol k zemi. Tieto a ďalšie prelomové okamihy, ale aj všedné dni Pražanov zachytávajú pozoruhodné fotografie, ktoré prináša táto kniha. Viac ako 140 snímok vybral, upravil a doplnil textami fotograf Pavel Scheufler. Publikácia je nielen cenným svedectvom o premene českého hlavného mesta a potechou našich očí nádhernými obrazmi, ale aj návodom ako z fotografií odčítať pútavé príbehy, ktoré nám rozprávajú. Ako vďaka zmyslu, ktorý premieňa tiene a farby na reálny obraz objaviť v spolupráci s našou pamäťou a s ostatnými zmyslami atmosféru a náladu starého mesta. Nájsť v ňom nielen krásu a potechu, ale aj obraz doby.
CHUŤ
Plynule prechádzame od kníh spätých so zmyslom zraku ku knihám, ktoré spájajú zrak a chuť. Áno, hádate správne. Sú to kuchárske knihy.
Keď potrebujete zdvihnúť náladu a vytvoriť moment čistej radosti, nie je nad ľahký piškótový koláčik ochutený korením a citrusom či nad krehkú sušienku vytiahnutú priamo z rúry. Kuchárska kniha Sladké prináša originálne recepty na tie najchutnejšie koláčiky, aké si viete predstaviť. Dajte na autora Yotama Ottolengiho a spravte si z pečenia malú oslavu. Táto kniha poteší nielen váš zrak, ale hneď po tom ako sa pustíte do pečenia, poteší aj vaše chuťové poháriky. Knihu Sladké pripravil Yotam Ottolenghi v spolupráci s cukrárkou Helen Gohovou a je to pastva pre oči každého komu sa kniha dostane do rúk.
Pečenie je radosť a slastná chuť koláčov, ktorá sa rozlieva na jazyku je úplne opojná. Pečenie včak nemusí byť vždy len sladučké. Liz Franklin pre nás pripravila knihu Zeleninové zázraky z jedného plechu. Prináša ľahké a výživné jedlá, ktoré sú nielen pre vegetariánov a vegánov. Hlavnou výhodou týchto receptov je, že sa vždy pripravujú v jednom plechu, takže varenie je naozaj expresné. Jedlá sú slané aj sladké a autorka vybrala to najlepšie z piatich kontinentov. Základ všetkých receptov tvorí pečená či grilovaná zelenina alebo ovocie. Okrem toho, že vaše chuťové poháriky sa roztancujú, rozihrajú sa aj vaše oči od mnohých farieb a farebných kombinácií. A keďže všetko iba nakrájate, dochutíte a dáte piecť do rúry, vyhnete sa postávaniu pri sporáku a siahodlhej príprave surovín či horde neumytého riadu. Jednoducho minimálna námaha a veľkolepá chuť! Kto by odmietol?
Keď som blúdila očami po knihách a snažila som sa pre vás vybrať niečo špeciálne a úplne opantávajúce zmysly, oči mi padli na knihu Jak chutná dolce vita. Kto by už nepoznal Rím? Mesto s neskonalou atmosférou, ktoré je zmyselné a podmaňujúce. Ťažko by sme vo svete našli mesto viac prestúpené dejinami a tradíciou. A odraz tohto všetkého sa premieta aj do pestrosti tunajšieho jedla. Eleonora Galasso je talianska novinárka, blogerka a instagramerka, ktorá píše o jedle, a okrem toho vás v knihe zavedie do palácov aj zašitých uličiek a zoznámi vás so zvykmi, spoločnosťou a skrytými pokladmi večného mesta. Objavíte tu recepty na každú príležitosť. Od jednoduchých a poctivých talianskych raňajok a pokrmov al fresco až po impozantné a pôsobivé občerstvenie na párty pre priateľov či romantickú večeru. Ak otvoríte túto knihu, očaria vás prekrásne a zmysly podmaňujúce recepty a vy sa nebudete vedieť rozhodnúť, čo skôr vyskúšať. Cestoviny zapekané so špargľou, s pancettou a so syrom, rybu v zemiakovej kruste, riccottovo – kokosové guličky, rímske pusinky s pomarančovou omáčkou alebo taliansku špecialitu saltimbocca na rímsky spôsob? Jedlo, ktoré sa prepája s atmosférou mesta a radosťou Eleonory.
Toto nie je kuchárska kniha je čítanka pre hladných, gurmánov a všetkých maškrtníkov. Jozef Koleják píše príbehy základných plodín a surovín pre časopis .týždeň. Knižka prináša výber textov, ktoré sú o jednotlivých surovinách: rastlinných aj živočíšnych, bežných aj netradičných, európskych aj exotických, hipsterských aj klasických. Dozvieme sa, že slovenská národná surovina vlastne nie je vôbec slovenská, a aj to, ktoré potraviny a prečo sa spájajú s erotikou. Zaujímavé čítanie nielen pre tých, čo s chuťou varia, ale aj pre tých, čo radi jedia. Kniha ponúka skutočné životopisy plodín a surovín a poteší aj náš zrak. O dizajn aj ilustrácie sa postaral Martin Bajaník a kniha sa tak stala nielen rozpravou o surovinách, ale aj pastvou pre oči.
SLUCH
Počujeme len to, čo dokážeme vnímať vďaka sluchu? Šum lístia a hudbu, alebo počujeme aj spomienku, ktorá sa vynorí v noci uprostred ticha a kričí v našej hlave? Rota mladých chlapcov, z ktorých najmladší má sotva dvadsať rokov, má pred sebou prvú veľkú životnú skúšku, vojenskú misiu v Afganistane. Slávny taliansky spisovateľ Paolo Giordano nám v diele Ľudské telo predstavuje osudy vojakov, ktorí pri odchode netušia, že miesto, kam ich posielajú, je jedno z najnebezpečnejších území celého konfliktu. A tak sa vyčerpaní horúčavou, nudou a strachom zo smrti snažia na základni žiť, ako im to dovoľujú okolnosti: prehlbujú priateľstvá a hľadajú rozptýlenie. Zato v noci sa ich zmocňujú spomienky. V absolútnom tichu, tichu civilizácie i prírody, počúvajú tlkot vlastného srdca, šum svojho vnútra, neustávajúcu aktivitu ľudského tela. Vynára sa ich vnútorný hluk, ktorý kričí a nechce utíchnuť.
A čo keby sme tie vnútorné myšlienky mohli aj naozaj počuť? Dystopická séria Nespútaný chaos (Počúvaj nôž, Nájdi odpoveď, Prebuď monštrum) od bestsellerového autora Patricka Nessa prináša svet neutíchajúceho šumu, v ktorom počuť každú jednu vašu myšlienku. Todd vyrastal vo svete bez žien, na planéte, kde záhadný vírus ozvučil ľudské myšlienky a premenil ich na neutíchajúci šum, vďaka ktorému každému vidíte do hlavy. Preto v meste Prentissovo neexistuje súkromie, ani tajomstvá. Viola sa narodila na vesmírnej lodi, prepravujúcej osadníkov na Nový svet. Na planétu, kde sa osudy Violy a Todda preplietli, aby spolu bojovali o život a kryli si chrbát. Ako sa dá žiť vo svete, v ktorom počuť každú myšlienku? Vo svete, v ktorom neexistuje súkromie?
HMAT
Dotyk je formou potechy. Hmatateľne cítime naše okolie. Jednotlivé predmety, ľudí či kusy oblečenia. Katarína Kucbelová je autorka, ktorá sa rozhodla, že sa naučí šiť čepiec. Dva roky chodila do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Čepiec je súčasť miestneho ženského kroja. Pracovala rukami. Dotýkala sa jednotlivých súčiastok kroja, čipiek, vyšívala, popichala si prsty, aby cez hmat zistila veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci, postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, dotýkala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady a potom napísala knihu Čepiec. Hmatom objavila to, čo sa nahmatať nedá.
Môžeme sa dotknúť mäkkej hliny, či tvrdého kameňa a uvidieť v ňom niečo viac. Niečo krásne. Kameň zrazu pod rukami ožíva a nadobúda konkrétne kontúry. Dmitrij Merežkovskij napísal životopis velikána talianskej renesancie. Leonardo da Vinci bol maliar, sochár, vynálezca, architekt, filozof, prírodovedec, fyzik, ktorý chcel ovládnuť prírodu, génius, čo o niekoľko generácií predstihol dobu, lákal spisovateľov všetkých čias a národov. Z bohatého autentického materiálu, skutočných dramatických udalostí a básnických vízií Dmitrij Merežkovskij majstrovskou rukou tká pradivo veľkého románu, ktorý je pre čitateľa zážitkom a zároveň aj zdrojom poučenia. Obraz veľkosti a tragédie života Leonarda da Vinci rámujú autentické historické udalosti a reálne postavy talianskej renesancie. Prečítajte si o tom, ako pod rukami tohto človeka vznikli najväčšie sochárske či maliarske diela. A o tom, ako zmysly tohto človeka neboli nikdy otupené, ba naopak. Využíval ich všetky!
ČUCH
Kto by už nepoznal Parfum – Príbeh vraha? Bola to asi prvá asociácia, ktorá mi zišla na um pri téme zmysly. Román nemeckého prorazika Patricka Süskinda je fascinujúcou zmesou príbehu o genialite ľudského ducha, skazenosti človeka a zmyselnej vášni. Príbeh sa odohráva v temných uličkách Paríža v 18. storočí. Jean–Baptiste Grenouille sa narodil s úžasným darom. Má dokonalý čuch, neobyčajnú pamäť a schopnosť analyzovať a kombinovať vône. Celá kniha je postavená na vnímaní sveta okolo seba čuchom. O vôňach a pachoch píše autor tak sugestívne, že sa dokážete pristihnúť pri tom, že sa snažíte predstaviť si, ako asi mohol voňať svet Jeana-Baptistu. Ten sa ako malý chlapec usiluje rozlúštiť pachy mesta a do starého umenia miešania olejov a bylín sa zaúča u prominentného lekárnika. Jeho vášeň sa však zmení na posadnutosť a túžba vytvoriť dokonalú vôňu ho doženie až k vražde.
Ďalší hrdina, ktorého zmysly sú silnejšie ako naše, ba priam až magické je Salím Sinái – hlavná postava knihy Deti polnoci. Autor Salman Rushdie v nej rozvíja príbeh s prvkami magického realizmu. Salím sa rovnako ako tisíc ďalších detí narodil 15. augusta 1947, keď India spolu s Pakistanom získala nezávislosť. Tisíc a jedno dieťa – a každé z nich nadané nadprirodzeným darom a všetky spája Salímova schopnosť telepatie. Čím bližšie k polnoci sa narodilo, tým väčšie nadanie dieťa má. Presne o pol noci sa narodili dvaja. Salím a Šiva, dobro a zlo. Salímovými zmyslami, predovšetkým jeho zrakom a magicky citlivým čuchom, vnímame indickú realitu, v ktorej sa spája to najlepšie i najhoršie.
O autorke
Jozefína Gregorová pracuje na marketingovom oddelení vo Vydavateľstve SLOVART. Okrem kníh miluje slovenský dizajn, no neznáša slovenský folklórny gýč. Tancuje v rusínskom folklórnom súbore a radosť jej urobia koláč, pivo a neobmedzená kreditka v kníhkupectve.
