Nenechajte si ani toto leto ujsť výnimočný program v podobe výstavy Letný salón výtvarníkov.
Tento ročník je venovaný hudbe. Kurátorkou výstavy je PhDr.Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD. Výstavbu si môžete pozrieť do 30. augusta 2025 v T&AC Gallery Zámocká 22 v Bratislave.
Nezabudnite hlasovať
TU môžete hlasovať za jedno dielo, ktoré sa Vám najviac páči a ktoré dostane cenu verejnosti. Stačí kliknúť a vybrať si.
Kurátorka upozorňuje na rôznorodosť. „Stáva sa už tradíciou, že vo výstavných priestoroch Turuk Gallery sa koná prehliadka výtvarných umelcov s diametrálne odlišnými umeleckými, estetickými, filozofickými či spoločenskými názormi. Priestor na to poskytuje aj Letný a Zimný salón. Niektoré mali aj svoje témy, napríklad voda, hra či variácie na čiernu a bielu,“ opisuje Dagmar Kudoláni Srnenská. A keďže je salón venovaný hudbe, tak mnohí výtvarníci majú svoje diela inšpirované jazzom, klasickou alebo populárnou hudbou. „Niektorí vzdali poctu konkrétnemu skladateľovi alebo hudobníkovi, ako J. S. Bach, E. Satie, V. Patejdl, M. Žbirka, L. Armstrong, D. Buranovský, dokonca aj samotnému hudobnému nástroju ako klavír, husle či trubka,“ dodáva.
Podľa kurátorky tak letný salón poskytuje možnosť konfrontovať svoju interpretáciu hudby s umelcami z viacerých generačných vrstiev rozmanitých umeleckých polôh a výrazových prostriedkov. „Tie si priniesli zo štúdií na popredných akadémiách a výtvarných školách v Paríži, Prahe, Bratislave, Krakove, Sofii, Záhrebe alebo Kalifornii,“ hovorí.
História salónov?
Salóny mali podľa nej v histórii svoju tradíciu siahajúcu do 17.storočia vo Francúzsku, pričom vtedy sa pojem „salón“ etabloval pre označenia oficiálnej výstavy členov Académie des Beau-Arts v Paríži. „Francúzsky salón sa datuje od roku 1667, ako oficiálna výstava v Louvri, len pre akademikov a až neskôr bola otvorená pre širší okruh autorov. Povestný je Salón odmietnutých v roku 1863, ktorý bol reakciou na konzervatívne princípy v maliarstve oficiálnych salónov. Keď vystavili svoje diela Manet, Cézanne a niektorí impresionisti, považovalo sa to za útok proti akademickej maľbe a vtedajšiemu umeleckému vkusu.“
No a ako to bolo na Slovensku? Kurátorka vysvetľuje, že pojem “salón“ sa spája s kolektívnymi výstavami výtvarného umenia väčšinou organizovanými profesionálnymi spolkami a združeniami. „To nie je princíp Letného salónu, kde výber umelcov bol cielený. Poskytuje priestor pre priamy vizuálny kontakt s viacerými výtvarnými názormi a interpretáciami témy hudba. Iste tak prispeje k rozšíreniu i obohateniu názorovej polarity na súčasnú slovenskú výtvarnú scénu,“ hovorí na záver kurátorka výstavy.
