Minimalizmus v architektúre a interiéroch: Jeho pôvod a charakteristiky

Pri stavbách či zariaďovaní interiéru sa do popredia v posledných desaťročiach dostal pojem minimalizmus. Možno si pri tomto pojme predstavíme jednoducho zariadený priestor so základným nábytkom a otvorenou dispozíciou. Aký v skutočnosti nesie význam a odkiaľ pochádza? To si priblížime v tomto článku.

Čoraz častejšie sa na sociálnych sieťach stretávame s obrázkami štýlových, čistých interiérov, ktoré okrem svojej elegancie prinášajú aj mnoho praktických výhod. V čom spočíva čaro tohto dizajnového smeru? Minimalizmus v architektúre a interiéroch je charakteristický vlastnosťami, ktoré sa dajú zhrnúť v nasledujúcich pojmoch.

Menej je viac

Tento pojem bol spopularizovaný nemecko-americkým architektom menom Mies Van Der Rohe, významným predstaviteľom štýlu moderny z polovice 20. storočia. Mies je autorom stavieb ako Vila Tugendhat v Brne alebo Barcelona Pavilion, v ktorých sú jasne čitateľné princípy moderny, na ktorú nadväzuje súčasný minimalizmus. Tieto princípy spočívajú v „očistení“ priestorov od všetkého nadbytočného, stavebne i zariadením, a to v podobe uvoľnenia dispozície od uzavretých izieb, odstránením priečok a ich nahradením subtílnymi stĺpmi, prepojenia interiéru s exteriérom veľkým presklenými plochami, zbavenia sa ornamentácie, využitia čistých línií (napríklad vnímanie línie plochých striech), kompozičnou prácou s hmotou objektov a dôrazom na funkčnosť dizajnu.

Forma nasleduje funkciu

Zámer či funkcia stavby by mala byť začiatkom dizajnového procesu. Pri návrhu bytových priestorov, v štádiu prvých skíc, je vhodné predstaviť si prevádzku, pohyb ľudí interiérom a spôsob života v ňom. S touto myšlienkou sa začína formovať dispozícia, rozmiestnenie izieb, ako aj nábytkového riešenia, ktoré priamo nadväzuje na stavebné riešenie domu. Takýmto spôsobom dokáže obydlie efektívne slúžiť a uľahčiť v ňom život obyvateľov. Často ide o bývanie na mnoho rokov, preto je lepšie nepodceniť proces už v počiatočnom štádiu. Podobný princíp funguje aj pri nebytových stavbách.

Limitovaná paleta materiálov

Ak si pri slove minimalizmus predstavíte bielo-sivý monochromatický interiér, nie ste ďaleko. Hoci to nemusí byť bielo-sivá kombinácia, ide o princíp minimalizovať množstvo použitých materiálov a ich farebnosť. Touto metódou sa dá dosiahnuť elegancia a ľahkosť priestoru, ktorý nie je vizuálne presýtený, práve naopak. Pri vyváženom výbere materiálov pôsobí priaznivo na psychickú pohodu človeka. Využitie dreva, kameňa a tehly dotvorí v interiéri pocit tepla a dodá mu zaujímavú textúru. Presklené plochy môžu byť komponované tak, aby čo najviac prepojili interiér s exteriérom alebo ako „rámovanie“ pohľadu na pekné miesto v krajine či v átriu.

Čisté línie

Využitie „čistých“ línií v architektúre obvykle znamená neprerušenú líniu, ktorá vedie oko pozorovateľa určitým dominantným smerom. Minimalistickým príkladom v interiéroch môžu byť nábytkové zostavy, ktoré zdôrazňujú horizontálny alebo vertikálny smer. Stavebne sa čistota línií dosahuje napríklad prehľadným usporiadaním dispozície, otvorov vo fasádach, zasklených stien v rovnakých dimenziách, proporčným členením objektov, striech a opakovaním prvkov, napríklad pri plochých strechách opakovanie línie na streche domu, garáži či oplotení.

Bez nadbytočností

„Koľko priestorov potrebujeme pre plnohodnotné žitie?“ – to je otázka minimalizmu. Toľko, koľko potrebujeme v závislosti od životného štýlu, nie viac. Minimalizmus sa zbavuje nadbytku, či už v podobe izieb pre hostí, alebo zdvojených umývadiel, zrkadiel a svietidiel, nadbytočných spŕch, mnohorakých dekorácií, odložených a skladovaných vecí. Poznáme aj „štýl minimalizmu“. Ten je rozdielny od filozofie, čiže koncepcie minimalizmu. V štýle minimalizmu môžu byť zariadené honosné vily s veľkou rozlohou a z drahých materiálov. Filozofia minimalizmu je však o naozajstnom očistení priestoru, ktorý vedie do podstaty vecí. Efektívne sa dá využiť pri low-cost riešeniach.

Úprimnosť

Úprimnosť znamená priľnutie k pravde. V architektúre a interiéroch ju predstavujú materiály so svojím prirodzeným povrchom ako napríklad drevo v prírodných odtieňoch alebo priznaná stará tehlová stena, ktorá ukazuje prácu murára – tehlu po tehle aj so svojimi nerovnosťami. Úprimnosť priznáva aj nie dokonalú skutočnosť materiálov alebo historických konštrukcií, nebojí sa ukázať známky plynutia času na materiále. Ukazuje bohatosť textúr aj prípadné kazy. Minimálne úpravy existujúcich konštrukcií sú navrhnuté tak, aby sa zachoval ich pôvodný ráz. Zvyčajne potrebnou opravou a náterom, bez prekrytia tapetami alebo obkladmi, aby zapadli do celkovej farebnej palety. Častá je kombinácia bielych tónov s prírodnými, hnedými, šedými a zemitými tónmi.

Bez ozdôb

Pred obdobím modernizmu (v rokoch 1945 – 1960) sa na stavbách po stáročia využívali dekoratívne prvky, ktoré obvykle symbolizovali ekonomický status, funkciu stavby, remeselné majstrovstvo danej doby, tvorivosť stavebníkov, prípadne návrat do histórie. Súčasný minimalizmus nadväzuje na obdobie moderny, keď sa stavby očistili od dekoru a zostali vo funkčnej jednoduchosti. Keď sa odstránia ornamenty z nábytkov a fasád, priestor dostane „priestor“ nadýchnuť sa.

Svetlo a prostredie

Atmosféru okolia do vnútra bytu či domu vnáša práve svetlo. Určite ste si všimli, ako sa pri zmene osvetlenia menia pocity v byte. Keď je vonku jasne, interiér je prežiarený a človek sa môže cítiť viac energicky. Naopak, pri večernom osvetlení, oblačnosti alebo zatienení okien vzniká intímnejšia atmosféra. Prirodzené svetlo dokáže opticky zväčšiť a vyhriať priestor. Preto veľkosť a rozmiestnenie okien, ako aj zasklených stien hrá významnú úlohu nielen pri výhľadoch do okolia, ale aj pri pasívnych solárnych ziskoch a úniku tepla. Prepojenie obydlia s prírodou sa však nedeje len cez sklené plochy. Sú to aj prírodné materiály v interiéri, ktoré vnímame hmatom, cítime ich vôňu, a dôležité sú aj izbové rastliny. Je to aj balkón, terasa, altánok či malý parapet na okne bytového domu. Pri zariaďovaní týchto častí je na výber veľké množstvo produktov a inšpirácií na internete. Znovu platí pravidlo menej je viac. V minimalizme má svetlo primárnu funkciu – presvetliť cielené oblasti a esteticky dotvoriť priestor s ohľadom na jeho vlastnosti.

Slovo na záver?

Minimalizmus nie je o obmedzovaní sa alebo nákupe „dizajnových“ kúskov, ale je individuálne ušitý na mieru obyvateľov bytu. Minimalizmus nezakrýva realitu, neprikrášľuje, nerozťahuje sa, nie je „nafúknutý“ okolo seba. Je jednoduchý a zároveň sofistikovaný, pri zemi, dáva ľahkosť a pohľad naň je pokojný. Filozofia minimalizmu je mnohostranná a pri konzumnom spôsobe života v mestách saturovaných na externé podnety sa dostáva čoraz viac do pozornosti jednoduchosť bývania a návrat do pokojného domova.

Pripravila architektka a výtvarníčka Barbora Kadlečíková

Titulná fotografia: UNSPLASH

Článok bol zverejnený v časopise Milliard Sun (jeseň/zima 2022)