V našej lebke sa nachádza najkomplikovanejšia štruktúra na svete. Orgán, ktorý je neprestajne aktívny od narodenia až po náš posledný výdych. A tiež orgán, vďaka ktorému sme tým, kým sme. Moderné vedecké výskumy dokázali, že to najdôležitejšie, čo preň môžeme (a teda pre seba) urobiť, je dopriať mu pravidelný pohyb, ideálne pozvoľný, relaxačný beh.
Pohyb je veľmi dôležitým faktorom, ktorý má vplyv nielen na to, ako vyzeráme, ale aj ako sa cítime, premýšľame, či trávime skonzumovanú potravu. Pohyb napomáha udržiavať v kondícii naše svalstvo a rovnako aj vnútorné orgány zodpovedajúce za množstvo životne dôležitých funkcií. Na ich vrchole kraľuje spomínaný mozog a ak začne lenivieť, je zle. Populárny švédsky psychiater pritom hovorí, že udržať tohto génia v hlave vo forme, je veľmi jednoduché. Stačí si častejšie obuť na nohy tenisky a vyklusať všetky “šlamastiky” v hlave.
Zdroj foto: Deichmann
Na lenivý mozog aj krížovkami, no hlavne behom…
Veľkosť ľudského mozgu si vieme predstaviť aj takým spôsobom, že zovrieme ruky v päsť a priložíme ich k sebe. Váži takmer toľko ako jeden a pol litra mlieka. Predstavte si, že niečo také malé dokáže obsiahnuť všetky naše terajšie i minulé zážitky a pocity. Všetko sa ukrýva v tomto klbku, pričom spotrebuje toľko energie ako malá žiarovka.
O činnosti ostatných ľudských orgánov máme už dlhšie celkom dobré znalosti, ale dlho zostával záhadou práve mozog. Za uplynulé roky však vďaka novým technológiám jeho výskum výrazne pokročil. Dnes už s istotou vieme povedať, že jednou z vecí, ktoré mu prospievajú, je pohyb. K názoru sa prikláňa aj renomovaný švédsky psychiater a „brain blogegr“ Anders Hansen. Vo svojej knihe Dobehni svoj mozog hovorí o tom, ako sa môžeme vďaka fyzickej aktivite nielenže cítiť lepšie, ale zároveň si zlepšiť aj pamäť, odolnosť voči stresu, schopnosť sústrediť sa, rýchlejšie spracovávať informácie.
Zdá sa vám to zvláštne? Hovorí sa, že ak chceme výkonnejší mozog, mali by sme lúštiť krížovky, cvičiť pamäť a dopriať mozgu mentálnu gymnastiku. Veda však jednoznačne dokazuje, že pamäťové cvičenia a sudoku majú dobrý vplyv na mozog, ale ani zďaleka taký dobrý ako pravidelná fyzická aktivita. Mozog je prekvapivo tým orgánom, ktorý má z pohybu najviac osohu. A najlepšie mu vyhovuje beh.
Neviete, ako začať? Pomôže vám tento tip
Inšpirujte sa teda skutočným bestsellerom tohto švédskeho psychiatra, obujte tenisky Forresta Gumpa a pustite sa do toho. Ak ste začiatočník, tu je návod ako na to:
- Najprv začnite s chôdzou, potom pridajte poklus a striedajte ho s chôdzou tak, aby ste si postupne na aktivitu zvykli. Neskôr budete prekvapení, ako sa vaše dĺžky chôdze prirodzene skracujú a tie odbehnuté predlžujú. Funguje to v každom veku. Dôležité je tiež dopriať si vlastné tempo, bežať s vetrom o preteky nemá význam.
- Na čase nezáleží – správnu dávku behu nikto nepozná. Každý sme iný a na každého platí iná miera. Avšak, v čom si môžeme byť na sto percent istí, je, že mozog počíta každý jeden krok. Je lepšie hýbať sa tridsať minút denne než päť, no aj tých päť minút je lepších ako nič. Na začiatok stačí táto veta. Myslite na ňu zakaždým, keď vás bude na pleci pokúšať čertík a prehovárať, aby ste sa nehýbali vôbec. Príležitostné behanie spôsobí okamžité prekrvenie mozgu, no tvorba nových mozgových buniek, krvných ciev, či posilnenie prepojení medzi jednotlivými časťami mozgu trvá dlhšie. Najväčšie zmeny sú viditeľné po pol roku pravidelnej fyzickej aktivity.
Pripravila Mária Halajová
Úvodná foto, zdroj: Unsplash/Alessio Soggetti
