Návrat do purpurovej
Nestalo sa vám, že ste sa ocitli na nejakom mieste a mali pocit, že prežívate rovnaký príbeh, ktorý ste vychutnávali v minulosti? Mne sa toto stalo v lietadle smerujúcom do Los Angeles. Pred rokom som prežíval skvelý trip na Breeders’ Cup a tentoraz akoby som prepísal rovnaký moment cez kopirák. Opäť sedím v lietadle vo výške desaťtisíc metrov a počúvam Taylor Swift, aj keď iný song. Neviem, ale táto speváčka mi na palube lietadiel chutí. Nachádzame sa niekde na bezútešne bielym Grónskom, a predsa mi táto chladná zasnežená krása pohládza dušu. Veď o pár hodín ma objíme slnečná Kalifornia.
Je to neskutočné, ba priam magické, ako chladná voda pre rozhorúčeného a smädného pútnika či liek proti kašľu pre chorého. Ja som sa cítil podobne, keď som počúval pieseň Starlight z albumu speváčky Taylor Swift nazvaného Red. Mal som pocit, akoby sa opakoval môj príbeh z vlaňajška. Znova smerujem do Los Angeles a po roku sa ponorím do purpurového víru zvaného Breeders’ Cup. Dostihová horúčka stúpala úmerne k zmenšujúcej sa vzdialenosti, ktorá ma delila od cieľovej destinácie. A tentoraz to nebola nejaká zvýšená teplota, z ktorej sa dostanete skôr, ako ste ju zaregistrovali. Veď Breeders’ Cup tohto roku oslavoval svoje tridsiate výročie, čo vyháňalo hladinu teploty do neskutočných výšok. Všetko nasvedčovalo, že pôjde o zaujímavý dostihový aj spoločenský program. Tak prečo necestovať s očakávaniami.
Po prílete na LAX som okamžite splynul s novým prostredím a vydal sa na cestu do hotela, aby som na druhý deň absolvoval tradičný novinársky rituál, vyzdvihnutie akreditácie, materiálov a kratučký voľný program. Veď večer sa rovno v areáli hipodrómu konal večierok. Organizátori ho nazvali „Evening with the stars” a naozaj sa tu zišlo množstvo dostihových hviezd – bývalí slávni džokeji Jerry Bailey, Laffit Pincay, Chris McCarron, Angel Cordero, takisto legendárny komentátor Tom Durkin, tréner legendárnej Zenyatty John Shirreffs či súčasní džokeji Mike Smith, Aaron Gryder a iní.
Slnečný piatok
Tohtoročný BC ponúkal dvojdňový program, bojovalo sa v štrnástich dostihoch (v piatok päť a v sobotu deväť). Piatok priniesol nádherné a horúce počasie, ktoré sa v ničom neponášalo na sychravé dni u nás doma. Bolo úžasné dať sa pohládzať slnečnými lúčmi a pritom sledovať súboje plnokrvníkov na dráhe, ktorej skvelú kulisu vytvárala silueta pohoria San Gabriel. Tieto obrázky sa navždy uložili do mojej mysle. A dnes by som si ich rád obnovil.
Slnečný deň akoby dodával chuť a odvahu prekonávať hranice, pretože kone v jednotlivých dostihoch dosiahli rekordné časy. Dráha bola vo vynikajúcom stave, tak im nič nebránilo v tom, čo najviac milujú – pekelne rýchlo bežať. V piatok sa darilo aj európskym zástupcom, keď vyhrali Juvenile Fillies Turf (Chriselliam, IRE, džokej Richard Hughes) a Juvenile Turf (Outstrip, GB, džokej Mike Smith). Marathon sa stal korisťou Londona Bridgea s obľúbeným džokejom Mikom Smithom, ktorý tak dosiahol druhé víťazstvo dňa. V Dirt Mile si prvenstvo bez problémov vybojoval Goldencents, zverenec trénera Douga O´Neilla, v sedle s Rafaelom Bejaranom.
Nasledovalo prvé dámske finále Breeders’ Cupu. Ešte minulý rok nieslo meno Ladies’ Classic, no tento rok dostalo nové meno Distaff. Pri príležitosti tridsiateho výročia sa organizátori rozhodli piatkovému finále vrátiť pôvodný názov z roku 1984, keď sa v Hollywood Parku konal premiérový ročník vtedy ešte jednodňového podujatia. Distaff by som nazval príjemným osviežením so skvelým výsledkom pre džokeja Garyho Stevensa a Behodler. Tá porazila najväčšie favoritky Royal Deltu a Princess of Sylmar. Hoci som stavil na nesprávnu kobylku, v duši som pociťoval radosť, akoby som nebol prišiel o stavenú sumu. Garyho som si obľúbil už vo filmovej úlohe Gorga Woolfa vo filme Seabicsuit či ako komentátora NBC Sport. Jeho návrat na dráhu a skvelé výsledky môj obdiv ešte zvýšili.
Horúčka sobotňajšieho popoludnia
Sobota rovnako nádherná, plná emócií a najmä vyvrcholenia neobyčajného príbehu ako z pera úspešného autora románov. Nekonečné parkoviská okolo Santa Anita Parku sa zaplnili a zdalo sa mi, že atmosféra na tribúnach zvláštne zhustla. Každý očakával veľké finále a tipoval, ktorá zo štvornohých hviezd sa nakoniec dočká víťazstva v dostihoch s dotáciou neskutočných päť miliónov dolárov. Zatiaľ sme však museli byť všetci trpezliví, pretože sobotňajší program Breeders’ Cupu ponúkal deväť dostihov a „Klasika” bola posledným bonbónikom na záver.
Druhý deň okrem bohatej porcie dostihov ponúkal aj iné lákadlá. Na hostí čakal zaujímavý program ako Taste of LA, Fascinators & Fedoras či Song in the Saddle. Event Chuť LA (Taste of LA) ponúkal pre návštevníkov, ktorí si kúpili špeciálne lístky, možnosť navštíviť deväť stanovísk, kde mohli ochutnať unikátne jedlá medzinárodnej kuchyne, ktorú reprezentovali kuchári z rôznych krajín sveta. Fascinators & Fedoras bola zaujímavá súťaž, jej víťazka alebo víťaz získal poukážky obchodného centra Westfield Santa Anita v hodnote 10 000 dolárov. Bola to určite atraktívna cena. Súťažilo sa o najkrajší klobúk či o celkové oblečenie. Hudobná ochutnávka v podobe Song in the Saddle sa odohrávala vo vnútorných priestoroch dráhy. Vystúpili tu spevácke hviezdy ako Toni Braxton, Kristin Chenoweth, Macy Gray či Joan Osborne. Toni Braxton tiež zaspievala americkú hymnu, zatiaľ čo Kristin Chenoweth zažiarila pred samotnou klasikou, keď predstavila song Pohára chovateľov The Best is yet to come, ktorý vlani úspešne zaspieval slávny Tony Bennett. Dostihový motív zabrnkal na gitare gitarista skupiny Bon Jovi Richie Sambora.
Sobota prilákala do luxusných priestorov Trophy Lounge hviezdy a hviezdičky. Stretli sa tu herečky Bo Derek, Elizabeth Banks či herci Jerry a Charlie O’Connellovci, John Ortiz alebo moderátor Jim Rome.
Vráťme sa však na dráhu, kde sa bojovalo, až piesok lietal. Z deviatich zápolení prekvapili európske želiezka v ohni v dostihoch Filly & Mare Turf, kde obsadili rovno prvé tri miesta – 1. Dank (GB) – džokej Ryan Moore, 2. Romantica (GB) – džokej Maxime Guyon, 3. Alterite (FR) – džokej Javier Castellano. Európania zažiarili aj v turfe. Tam im patrili prvé dve priečky v poradí 1. Magician (IRE), džokej Ryan Moore, 2. The Fugue (GB), džokej William Buick. V ostatných dostihoch už dominovali domáce kone. Za zmienku stojí skvelé víťazstvo Mizdirection s Mikom Smithom v Geico Turf Sprint, ktorý vyhral druhý rok po sebe. Sobotný program sa nezačal veľmi šťastne, hneď v úvodných dostihoch sa zranil džokej John Velazquez. Museli ho previezť do nemocnice, kde sa po ošetrení vyjadril, že zdravotníci na dráhe mu včasným zásahom zachránili život. John jazdil v sedle Secret Compass, ktorá v poslednom oblúku pred cieľom spadla.
Poďme však k vyvrcholeniu záverečného dňa Breeders’ Cupu. Zaslúži si osobitnú kapitolu, pretože ho možno priradiť k tým najsenzačnejším príbehom, aké dokáže priniesť sám život.
Pohár chovateľov v Los Angeles je minulosť. Spomienky ešte nestačili zapadnúť prachom a ja pociťujem vo svojom vnútri zmes radosti a smútku. Radosť preto, že na budúci rok sa BC bude opäť konať na dráhe Santa Anita Parku, a ľútosť za neopísateľnými chvíľami, ktoré som prežil v meste anjelov.
Peter Fritz Photos: Breeders’ Cup Press