Autentické príbehy, nadčasové témy

Nespavosť postihuje asi 40 % dospelých ľudí a vekom jej percento narastá

- Reklama -

Rozmýšľali ste nad tým, čo je vlastne spánok? Ide o fyziologický, normálny a útlmový proces mozgu, ktorý je dôležitý nielen pre zotavenie tela, ale aj nervovej sústavy. Nedostatok spánku narúša činnosť mozgu, čo sa odzrkadlí v zhoršenom fungovaní všetkých ostatných orgánov. Téme sa pri príležitosti Medzinárodného dňa zdravého spánku (21. 3. 2023) venuje primárka Neurologického oddelenia Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Eva Rozprávková.

Určite ste už počuli, že na to, aby sa naše telo dostatočne zregenerovalo, potrebuje približne 6 až 9 hodín spánku denne, na čo rozhodne netreba zabúdať. Prečo? „Už niekoľkodňový nedostatok spánku sa prejaví poklesom telesnej teploty a slabšou schopnosťou adaptácie na chlad,“ priblížila na úvod primárka MUDr. Eva Rozprávková, ktorá poukázala na to, čo sa s nami deje už po pár prebdených nociach. „V mozgu klesá metabolizmus, najmä v oblastiach riadiacich hybnosť tela aj končatín a v miestach, ktoré spracúvajú podnety zvonku. Znižuje sa tiež psychická výkonnosť, sústredenosť, spomaľujú sa reakcie a zhoršuje sa schopnosť zapamätať si niečo. Človek sa stáva emočne nestabilným, rýchlo strieda nálady, môže byť popudlivý, niekedy až agresívny. Aj keď je navonok bdelý, jeho bdenie môžu prerušovať mikrospánky,“ upozorňuje neurologička.

Dlhodobý nedostatok spánku môže predstavovať vážny problém. Nielen sociálny, ale aj zdravotný. „Niektorí z postihnutých majú ťažkosti so zaspávaním, iní s udržaním dostatočnej hĺbky spánku a ďalší so včasným prebúdzaním. Za chorobné sa považuje, ak sa uvedené problémy opakujú najmenej trikrát za týždeň v priebehu aspoň jedného mesiaca. Nespavosť postihuje asi štyridsať percent dospelých ľudí a vekom jej percento narastá. Vedie k zníženej výkonnosti človeka v každodennom živote aj profesii. Nevyspatý, neoddýchnutý človek, je cez deň ospalý a málo výkonný. Snaží sa prebrať kávou, energetickými nápojmi, eventuálne liekmi na povzbudenie. Zameškanú prácu doháňa večer a ďalším ponocovaním sa opäť okráda o spánok. Zaspať už mnohokrát vie aj tak len s liekmi na spanie. Tie však jeho spánok okrádajú o hlboké tretie a štvrté štádium Non-REM spánku, preto je na ďalší deň unavený, akoby nespal. Môže zaspať aj v nevhodnom prostredí, na schôdzi či pri šoférovaní a vzniká bludný kruh. A čo je horšie, organizmus si na lieky postupne zvyká a ich účinok postupne klesá,“ popisuje odborníčka. 

Pozor na kávu a Fajčenie, ale aj večerné cvičenie…

Hladkému zaspávaniu môže brániť napríklad nadmerné pitie kávy, časté fajčenie, večerné cvičenie, práca dlho do noci, sledovanie televízie, pospávanie cez deň či pitie energetických nápojov. Tie zvýšia bdelosť len krátkodobo a u niektorých jedincov môžu negatívne ovplyvniť činnosť srdca. U predisponovaného človeka môžu vyprovokovať dokonca aj epileptický záchvat. Ak trpí pacient nespavosťou, lieky na spanie sú vhodné maximálne na štyri týždne, u chronických porúch ich je vhodné užívať maximálne raz týždenne.

Poruchy spánku môžu so sebou, okrem ospalosti, priniesť aj oveľa vážnejšie následky. „Povedané absolútne zjednodušene, na začiatku týchto problémov stojí psychický stres, prejedanie sa a obezita, tiež nedostatok pohybu, fajčenie a užívanie niektorých liekov. Všetky tieto faktory vedú k tomu, že tkanivá organizmu nedostatočne odpovedajú na vplyv inzulínu. Vzniká takzvaná inzulínová rezistencia, čo má za následok, že sa zvyšuje hladina inzulínu v krvi, a to všetko preto, aby sa udržala normálna hladina cukru v krvi. Na to nadväzuje zvýšenie vstrebávania sa sodíka a vody v obličkách, čo sa prejaví vzostupom krvného tlaku. Radom ďalších zložitých mechanizmov vzniká porucha metabolizmu tukov, obezita, cukrovka 2. typu, zvýšená zrážanlivosť krvi, vysoká hladina kyseliny močovej s bolesťami kĺbov. Všetky vzniknuté choroby urýchľujú aterosklerózu ciev a vedú k nedostatočnému  krvnému  zásobeniu tkanív. Súčasne všetky vedú k poruchám spánku a bludný kruh sa uzatvára,“ upozorňuje MUDr. Rozprávková.

Za nepríjemné rovnako považuje aj fakt, že obezita, ale aj cukrovka 2. typu či znížená činnosť štítnej žľazy môžu mať zasa za následok až závažné poruchy dýchania v spánku. Veľmi vážny je aj syndróm spánkového apnoe, pri ktorom človek na chvíľu, približne na pol minúty, prestane dýchať, pričom takáto zástava dýchania sa počas noci viackrát opakuje.

„Jeho závažným dôsledkom je nedokysličenie mozgu a ostatných orgánov. To má za následok bolesti srdca (angina pectoris), tiež poruchy srdcového rytmu s možným náhlym zlyhaním srdca. Pri tomto nepriaznivom jave hrozia aj náhle cievne mozgové príhody. Výskumy potvrdili, že chronický, až 400-krát sa opakujúci stres z epizód náhlej zástavy dýchania vedie k postupnému rozvoju a zhoršovaniu hypertenzie, obezity a cukrovky. Zriedkavé nie sú ani poruchy potencie a rôzne poruchy žliaz s vnútornou sekréciou,“ upozorňuje primárka s tým, že poruchy dýchania môžu byť rozvojom predstupňa metabolických porúch.

Ilustračná snímka, zdroj: Unsplash

Neponocujte

Podľa primárky sa nedá zjednodušene povedať, že spánok pred polnocou je zdravší, avšak jeho vynechanie organizmu veľmi chýba. „Striedanie spánku a bdenia, teda tzv. cirkadiánny rytmus sú človeku a vôbec cicavcom vlastné. Toto striedanie je kľúčové pre regeneráciu organizmu a riadi ho striedanie dňa a noci. Za noc sa opakuje viac cyklov (Non REM + REM spánok) a každý cyklus a každé štádium Non-REM spánku má svoj osobitný význam pre organizmus. Trvanie týchto štádií sa preto mení počas noci. Vynechanie spánku do polnoci kráti jednotlivé štádiá, narúša správnu štruktúru spánku, a preto ten negatívny vplyv na ľudský organizmus. Denné dospávanie má inú štruktúru. Preto úlohy, ktoré „mal“ spánok pred polnocou, už nedoženie. Nehovoriac o tom, že popoludňajší plytký spánok, môže napríklad viesť aj k prejavom neurologických záchvatových ochorení, ako je napríklad epilepsia,“ vysvetľuje MUDr. Rozprávková, podľa ktorej ani dlhší víkendový spánok v praxi neznamená, že si človek predĺži celkovú dĺžku spánku, pri ktorom sa zopakuje viac spánkových cyklov.

Nepríjemnejšou stránkou je, že cez víkend vzrastá štvrtá fáza Non-REM spánku, čo je hlboký spánok, a to na úkor REM fázy spánku takej dôležitej pre skonsolidovanie pamäti a emócií.

„Vzhľadom na to, že každý typ spánku má svoj význam, je takáto zmena pre organizmus škodlivá. Predlžujú sa fázy hlbokého spánku, čo môže viesť k tomu, že nasledujúcu noc môžu chýbať a spánok je preto plytší. Organizmus si to však vynahradí počas ďalšej noci a nakoniec vzniká začarovaný kruh,“ varuje lekárka a dodáva, že dospaním nedostatku spánku z celého týždňa počas víkendu sa človek síce cíti viac sviežo, ale všetky chýbajúce časti spánkového cyklu nedospí a urobiť si „zásoby“ spánku je tiež nemožné.

Zdroj: Agel, titulná snímka – ilustračná, zdroj: Unsplash

- Reklama -

Súvisiace príspevky

- Reklama -